Stále hľadáte hry, kvôli ktorým by sa oplatilo kúpiť si headset pre virtuálnu realitu? Je tu Beat Saber, ale chápem, že nie každý má chuť sa až toľko hýbať. Je tu veľmi dobrá Alyx, ale to sú stále len dve hry. ak si pripočítame Boneworks a Hubris, už ten zoznam začína vyzerať lepšie. Za reč ale stoja aj C-Smash VRS alebo Pixel Ripped 1978, aj keď sú to menšie hry. No a na zoznam si môžete pripísať aj first person akčnú adventúru Vertigo 2. Tá nemá nič spoločné s filmovou klasikou od Hitchcocka a ani sa vám z nej nezatočí hlava. Ale je to hra, ktorá rozhodne stojí za pozornosť.

Vertigo 2 nie je žiadna veľká novinka. Na PC hra vyšla takmer pred rokom a aj keď si vyslúžila extrémne kladné hodnotenia, zostala trochu bokom a neskôr zapadla prachom. V januári tohto roka sa dostala aj na PSVR 2, kde si autori chcú nájsť ďalšie publikum a bola by škoda, ak by si hráči ku hre nenašli cestu. Je originálna, nápaditá, zábavná a nie je to žiadne trojhodinové tech demo. Áno, v zásade dostanete to isté, čo aj s prvou časťou, ale aj z dobrého jedla si veľmi ochotne dáte vždy dupľu. Navyše je dvojka väčšia, dobrodružnejšia a bizarnejšia než prvá časť. Tú môžete vlastne aj preskočiť.

Dvojka síce nadväzuje na jednotku, ale jej príbeh vám jednoducho a rýchlo zhrnie, pričom si uvedomíte, že ho vlastne až tak nepotrebujete. Ocitáte sa cele obrovského podzemného reaktora, ale fakt že obrovského, no a pred vami je Brian. Poznáte ho z prvej hry, ale nemusíte. To on vám všetko z nej stručne zhrnie. Mohol by proti vám síce niečo mať, ale namiesto toho vám chce pomôcť. Vy ste Sonja, žena z inej dimenzie, ktorá sa tam chce vrátiť. A on vás tam chce dostať. Ale vlastne ešte predtým, ako sa tam zobudíte, sledujete prestrihovú scénu s podivnými postavičkami. Síce ešte netušíte, o čo medzi nimi ide, ale zjavne je v stávke osud vesmíru. A asi nie iba jedného.

Vertigo 2 vlastne nie je veľmi originálna hra. Akože je, niečo takto krásne bizarné sa len tak nevidí, ale je tu kopa vecí, ktoré hra kopíruje z iných. A veľmi sa obzerá hlavne za ikonickými klasikami od Valve, konkrétne Half-Life a Portal. Je tu cesta vlakom, je tu páčidlo, sú tu po zuby ozbrojené turrety, ale napríklad aj Portal gun či dokonca niekoľko testovacích miestností. Veľká časť z toho sú easter eggy, ale taktiež badať, že pri hrateľnosti a hernom dizajne sa vývojári výrazne inšpirovali v hrách od Valve. A to je len dobre. Od prvých momentov cítite niečo, čo pri VR hrách (a aj niektorých tých dobrých) často necítite. Bavíte sa, je tu kvalita a je tu aj niečo navyše.

Prvá vec, čo si zamilujete, je bizarnosť. Hej, nevyzerá to úplne najlepšie – technicky aj umelecky. Ale tá bizarnosť všade navôkol je jednoducho úžasná. Od zbraní cez nepriateľov až po prostredia, ktorými v hre prejdete. To všetko je navrhnuté s neuveriteľným zmyslom pre detail a možno aj niečím v krvi. Ale výsledok je jednoducho skvelý. Hier je dnes pretlak, ak chce niekto zaujať, musí to dokázať už na prvú. A tu to tak je. žiadna iná hra nevyzerá takto. Nemá takýchto nepriateľov, nebojujete tam vo vnútri veľryby, nemáte také podivné scény a situácie. Nehovoriac o podivnej občianskej vojne, ktorej sa zúčastníte a ešte si aj môžete vybrať stranu.

Hra je tak prakticky neustále svieža. Trochu jej možno ku koncu dochádza dych, to sa stáva často, ale stále tu narazíte na niečo nové. Niečo, čo vás pobaví. Čo vás prekvapí. Sú tu akčné pasáže, sú tu skákacie pasáže, sú tu aj nejaké drobné hádanky (ale fakt sa nemusíte báť, nebude to bolieť), sú tu súboje s masívnymi bossmi a naozaj všeličo možné. A ako som vyššie písal, toto nie je žiadne VR tech demo. Ak by ste sa aj ponáhľali, prejdenie vám bude trvať nejakých 8 hodín. Ale ponáhľať sa nebudete, takže vám to zaberie skôr nejakých 10 hodín.

Avšak ani tým to nebude končiť. V hre spravíte niekoľko rozhodnutí, ktoré vás môžu nasmerovať trochu iným smerom. Navyše sa potom ešte na konci môžete rozhodnúť, ako to chcete ukončiť. Takže hra má trochu iné priebehy a aj dva rozdielne konce, čo pridáva ďalšie možnosti hrania. Po prejdení sa vám odomkne New Game +, takže sa do hry môžete pustiť s už získaným vybavením. Ale odomknete si aj nové postavy, ktoré výrazne menia hrateľnosť, keďže majú iné schopnosti a aj iné vybavenie. Alebo si môžete vybrať z množstva modifikátorov, ktoré sú dostupné už na začiatku, ale príbeh by ste mali prejsť bez nich a potom už len skúšať, ako upravujú hrateľnosť, ako prinášajú väčšiu výzvu.

Ale vy vlastne ešte stále neviete, o čom to Vertigo 2 vlastne je. Hrateľnosťou je to vlastne naozaj niečo, čo veľmi pripomína Half-Life či Portal. Ak by teda boli tieto série pritiahnuté za hlavu. V reaktore sa situácia veľmi rýchlo zhorší a vy musíte tasiť zbrane. Najskôr teda takú drobnú vodnú pištoľku, ale našťastie veľmi skoro príde rad aj na oveľa lepšie zbrane. Brokovnicu si jednoducho zamilujete, keď ňou budete trhať párkových nepriateľov na kusy. Postupne do rúk dostanete ďalšie zbrane, realistické a aj úplne nerealistické, ale majú tu svoje využitie a arzenál je naozaj pestrý. Využijete aj hasiace granáty, ale aj normálne. Je tu toho naozaj veľa a v priebehu hry čelíte rôznorodým situáciám.

Navyše to nie je hra, kde by ste sa mohli nejak bezhlavo vrhať do nebezpečenstva. Na ľavej ruke máte inventár a aj hodinky, ktoré vám ukazujú váš život. Musíte si ho strážiť a dopĺňať, keď už ste na pokraji smrti. Na to slúžia občasne umiestnené dobíjacie stanice, ale do inventára si môžete nahádzať „lekárničky“. Keď je zle, jednu si pichnete do hrude. Hra vie byť v niektorých momentoch aj pomerne ťažká, dokáže vás nepriateľmi dosť zasypať a vy sa musíte poriadne obracať. Ale zase si v takých chvíľach užijete tú akciu o to viac.

Čo si nebudete užívať, to sú bugy. Nie sú nejaké veľké, ale asi to mrzí ešte o to viac. Lebo tu sa skvele bavíte, ste v obkľúčení nepriateľov, snažíte sa medzi nimi kľučkovať, strieľať, nabíjať zbrane a podobne...a zrazu si postava sama čupne. A aby ste to zrušili, musíte ísť do menu, prepnúť nastavenie sedenia/státia a vrátiť sa do hry. A potom niekedy si zase čupne. Je to hlúpy bug, ktorý nie je veľký, ale hru veľmi kazí. Prejavuje sa, keď máte zapnuté státie a automatické čupnutie (vtedy si postava čupne, aj keď netreba) a dokonca aj vtedy, keď máte nastavené hranie pri sedení. Je tu aj ďalší hlúpy bug a to napríklad, že vám zmiznú titulky. Takže zase do menu, vypnúť ich a zapnúť ich. A podobných maličkostí, ktoré to ťahajú dole, by som našiel ešte pár.

Ako som už vyššie spomenul, grafika nie je dobrá. Umelecky hlavne ľudské postavy za veľa nestoja a niektoré prostredia pôsobia dosť sterilne. Nepriatelia a otvorenejšie časti sveta sú zase veľmi dobré. Technicky je to, no, súčasná VR hra, takže tu má všetko dosť nízke rozlíšenia aj hodnoty polygónov. Ale zase niekoľko scén pôsobí naozaj pekne. To je ale skôr tým, ako sú nadizajnované. Dabing je veľmi dobrý a prekvapí, že tu nebudete počuť žiadnych známych hercov. Neznáme hlasy, ale špičkové výkony. Ani hudba nie je najhoršia, aj keď zase si jej tu veľa neužijete.

Vertigo 2 je krásne bizarná a naozaj zábavná dobrodružná akčná hra, ktorú si užijete na prvé prejdenie a môžete sa k nej už aj ďalej vracať a zažívať trochu iné zážitky. Samozrejme, zamrzí to, že tu nájdete nejaké menšie neduhy a možno hre v závere trochu dochádza dych, keď sa zase vrátite do laboratórií. Aj tak je tu ale väčšia kopa nápadov a sviežich prvkov ako v niektorých celých sériách. Inšpirácia Half-Life a Portalom je zjavná a vôbec nie je na škodu. Výsledkom je totiž nielen asi najlepšia hra na PS VR 2 (ak teda nepočítame Beat Saber), ale aj jedna z najlepších VR hier vôbec.