Pár faktov pre ilustráciu. V roku 1995 sme sa dočkali dvoch Star Wars hier a jednej kompilácie. V roku 1997 to boli 4 hry a expanzia. V roku 2000 to bolo 6 hier a ešte nejaké ďalšie menšie veci. Od roku 2020 do dnešného dňa sme sa dočkali 3 nových Star Wars hier. Troch. Síce vyšla aj kopa portov, ale to číslo je smutné. Kedysi vyšlo viac nových hier v rôznych žánroch za rok ako teraz za 4 roky. Pričom značka dnes žije oveľa viac ako kedysi. V 90. rokoch sme mali len pôvodnú trilógiu a knihy (a Vianočný špeciál, ale ten pre fanúšikov neexistuje). Žiadne ďalšie trilógie, spin-offy, seriály, animáky a podobne. Príbeh preďalekej galaxie sa ďalej rozrastal s postavami ako Kyle Katarn, Kasan Moor, Azzameenovci a ďalšie. A boli to často hody zaujímavých príbehov a herných zážitkov. Na to dnes môžeme len spomínať...alebo že by nie?

Jedna z najvýznamnejších Star Wars hier tej doby sa vrátila v novej a poriadne preleštenej podoby. Star Wars: Dark Forces Remaster už vyšiel a my môžeme znovu prežiť príbeh o tom, ako sa plány Hviezdy smrti dostali do rúk Rebelom. Teda pôvodne, Rogue One film to celé zrušil a priniesol s vlastným príbehom. Tu to nebola žiadna samovražedná misia, ale len dobrá práca jedného šikovného žoldniera. A jeho meno? Kyle Katarn.

Katarn sa stal pre fanúšikov Star Wars veľmi silnou postavou, nie úplne ako Luke, ale aj tak si ho rýchlo obľúbili a svoje miesto mal aj v ďalších hrách. Tu sa dozviete, ako to celé vlastne začalo. Tá krádež plánov Hviezdy smrti? To nie je žiadna veľkolepá finálna misia, ale hneď úplne prvá. Vlastne skôr tutoriálová, kde sa zoznámite s hrateľnosťou, zbraňami, dizajnom a podobne. Autorom prišlo vhod, aby hra začala nejakou veľkou vecou a treba im uznať, že sa to podarilo. Aj po rokoch je krádež plánov stále chytľavá a zaujímavá. Zároveň je to len začiatok hry a pred vami sú ešte väčšie a ťažšie levely, kde narazíte aj na nových nepriateľov.

Teda starých, ale vlastne nových. O časť Star Wars univerza sa aktuálne starajú Jon Favreau a Dave Filoni, ktorí tiež boli kedysi fanúšikmi a žrali práve veci ako je Dark Forces. Takže si z nich prepožičiavajú nejaké prvky a využívajú ich vo svojich príbehoch. Dark Trooperi z Mandaloriana? Tí začali práve tu ako tajná zbraň Impéria, ktorú na vás nasadili po tom, čo sa vám podarilo uniknúť s plánmi. Je to síce trochu viac zamotané, ale to je taký základ príbehu, do ktorého sa sami ponoríte. Stretnete niektoré postavy známe z filmov, nebude chýbať Darth Vader, aj keď len vo vedľajšej úlohe. Navštívite však aj známe či neznáme planéty a hlavne budete veľa, ale fakt že veľa strieľať. Toto je klasická „doomovka“, takže prsť na spúšti budete mať často.

Koľko času si na hru musíte vyhradiť? No to závisí od rôznych faktorov a ten najväčší je asi ten, či ste hru už niekedy predtým hrali. Napríklad ja si pamätám, že kedysi bola hra podstatne dlhšia. Dnes som ju prešiel za dva dni, z toho ten prvý som si dal len prvé tri levely a zvyšok v ten druhý. Avšak, od hry som sa fakt nevedel odtrhnúť. Jednoducho sa nedalo. Stále sa to hrá veľmi dobre. Ak hráte Dark Forces prvý krát a chcete aj vyzbierať/nájsť čo najviac secretov, tak počítajte s hernou dobou cez 10 hodín, možno nejakých 12. Ak ste hru už predtým hrali a pamätáte si hlavne niektoré problémové pasáže, pokojne ju prejdete za 6 hodín.

Ale nebude to zle strávený čas, presne naopak. Ale hra je produktom doby, v ktorej vznikla. Musíte tak z hlavy vytlačiť všetky myšlienky na nejaké moderné prvky alebo žánrové mixy, aké s dnes v móde. A vlastne aj na nejaké epické príbehové dobrodružstvo. Príbeh tu je, ale veľkú časť z neho čítate v brífingoch pred misiami. Cutscény sú síce prepracované, ale stále minimalistické. Niekde priletí loď, inde odletí. Sú tu ale aj statické „kreslené“ scény s postavami a dialógmi, ktoré príbeh posúvajú o niečo viac a počuť tam môžete aj dabing známych postáv.

No a keďže je hra produktom svojej doby, tak je v prvom aj poslednom rade strieľačka, kde po prvých pár chvíľach prvého levelu dostanete do rúk E-11 Blaster a už ho len tak nepustíte. Občas doslova, bude to vaša najpoužívanejšia zbraň v hre. Ak nepočítam vaše päste (ktoré tu raz musíte využiť a to  dosť neférovom boji), hra ponúka celkovo 9 zbraní. Niečo poznáte z filmov, veľká časť sú ale výtvory pôvodných vývojárov. Je to pestrý arzenál vhodný na rôzne situácie a v boji proti rôznym nepriateľom, pričom ale munície tu zase nie je až tak veľa okrem blasterov, takže by ste termálnymi detonátormi a inými chuťovkami mali šetriť, aby vám zostali na boj proti Dark Trooperom. Zo začiatku sa len tu a tam nejaký ukáže, postupne ale ich počty rastú.

Je tu ešte jeden aspekt, ktorý jasne naznačuje, že hra je produkt svojej doby – dizajn levelov. Ten je komplexný a výrazne využíva aj vertikalitu, pričom nechýba naozaj veľká porcia rôznych skrytých miest či kútov, kam sa môžete dostať, ale musíte poctivo hľadať. Spleť chodieb prepojená výťahmi či inými mechanizmami je neraz naozaj náročná na navigovanie a aj to ťahá dĺžku inak vlastne simplexnej akčnej hry. Ale nebudete to vnímať ako nejaké umelé naťahovanie alebo niečo. Jednoducho každý level je poriadne dlhé bludisko, kde musíte plniť úlohy, hľadať kľúče a dostávať sa cez predtým nedostupné dvere.

A kým dizajn musím pochváliť, skôr je to z toho pohľadu pôdorysov jednotlivých levelov. V praxi to trochu škrípe občas a vlastne to aj vždy v minulosti škrípalo. Tým, že sú levely naozaj rozsiahle a komplexné, cesta vpred je občas zbytočne hlúpo skrytá. Musíte prejsť do jaskyne cez vodopád a keď tam vojdete, myslíte si, že ste našli secret. Ale už nevidíte, že za ťažko viditeľným rohom sú skryté schody, ktoré vás zavedú ďalej v rámci levelu. Alebo musíte spadnúť z nejakej plošiny, ale vy sa neviete pozrieť dole, aby ste videli, že tam treba spadnúť. Možno každý druhý level obsahuje takýto moment a zbytočne to kazí dojem. Rozmýšľal som nad tým a nejde mi do hlavy, prečo kedysi autori išli takouto cestou. Prečo postup ďalej zbytočne skrývať za rohy a na miesta, kam sa kvôli obmedzeniam perspektívy jednoducho neviete pozrieť?

To je ale vlastne asi jeden z mála neduhov, ktoré tomuto remastru môžeme vyčítať. Hra zostarla veľmi dobre. Vychádza z prvých Doomov a rovnako dobre aj starne. Hrateľnosť je stále zábavná, veľmi rýchla, navyše aj o niečo rozšírená. Hre veľmi prospel free look myškou. Je síce obmedzený, ale spracovaný dobre. A navyše pri ňom nedochádza k pokriveniu perspektívy (ako napríklad v Rise of The Triad). V tomto ohľade nechýbajú moderné náležitosti a nastavenia. Hra tak vyzerá retro, hrá sa retro, ale nekladie vám pod nohy zbytočné polená. Aj keď teda možnosť uloženia aj v rámci levelov by som privítal. Doba sa zmenila, človek toho musí robiť a stíhať viac, takže je škoda, že ak uprostred rozohraného levelu musíte odísť, nedá sa uložiť.

Ale vás asi zaujíma to, ako vyšla remastrovaná grafika. Noví vývojári sa pekne vytiahli, zachovali pôvodný vizuál, akurát všetky assety vyzerajú modernejšie. Sprity sú pekne pretvorené do vyššieho rozlíšenia, 3D modely sú tiež modernizované, ale už tak dobre nevyzerajú. Minimálne nie v niektorých prípadoch. Vylepšenú sú aj príbehové scény. Navyše hra behá na všetkom a dosť dobre. čo má výkon, tam podporuje 4K a pokojne 120fps. Ale zahráte si aj na starej haraburde, pracovnom notebooku a podobne. Zvuk je zachovaný, čo je na jednej strane fajn, no možno by sa ako dabing, tak aj hudbu patrilo trochu modernizovať – vyčistiť a podobne.