Na kvalitné herné tituly od susedov z Poľska sme už zvyknutí. Preto sme občas nemilo prekvapení, ak to úplne nevyjde podľa našich predstáv. Niekde na pomedzí tohto očakávania je aj aktuálne recenzovaný The Thaumaturge. Toto sme očakávali, po tomto sme túžili, srdce hráča temných RPG hier musí poskočiť. A predsa, niečo sa pokazilo a nie je to úplne dobré. Pritom to je možno práve kvôli tomu, že sme čakali až priveľa.

V prvých minútach na vás dýchne atmosféra zo sveta Zaklínača. Nečudo, veď autori zo štúdia Fool’s Theory pracujú aj na prepracovaní pôvodnej hry. Takisto stáli za nadpriemernou hrou Seven: The Days Long Gone, s ktorou sme boli viac-menej spokojní. Pocit, že sme tu doma, nie je náhodný. Úvodná dedinka, kde sa hra odohráva, sa nachádza kdesi v Gruzínsku roku 1905, ktorá je rovnako ako Poľsko pod nadvládou cárskeho Ruska. Aby som to upresnil, atmosféra dýcha zemitosťou prostredia, hudbou, ale aj dialógmi, ktoré hneď spočiatku pripomínajú staré známe motívy.

Vzhľadom na zasadenie išli autori ďalej a pod vplyvom súčasnej politickej situácie zo strany ruského agresora nastavili zrkadlo formou pseudohistorickej hry, kde to mohli vykričať naplno a pod autenticitou vtedajších pomerov. Pretože boli rovnaké (podobné). Niektorí ľudia vítali násilníka a oportunisticky ho využívali vo svoj prospech, niektorí hromžili a menšina proti tomu niečo robila. Napríklad vyvolala protesty, vzburu, alebo písali tlačoviny, lepili plagáty a dostávali sa do konfliktu s políciou.

V tomto bode treba zdôrazniť a vyzdvihnúť, že toto zasadenie spravili v titule na jednotku a nemáme tomu čo vytknúť. Zasadenie, atmosféra, prostredie je, akoby povedal Harabín: DO-KO-NA-LÉ! Musím povedať, že mám rád tituly, kde sa hrá na detail. Tu sa išlo do hĺbky a je to ako čítať dobrú knihu. Podotknem, že textu je tu nadmieru a angličtina vám určite nepostačí len tá základná. Keďže je hra pomerne pomalá, dá sa pomôcť slovníkom, ale je to úmorné. Kto vládne jazykom, hru si v tomto smere užije lepšie. Je to RPG zameraná na príbeh.

V The Thaumaturge je príbeh alfou i omegou. Budete rozpletať tajomstvá vašej rodiny, ktorá nie je úplne obyčajná. Hlavný hrdina Wiktor Szulski má duševné spojenie s bytosťami, ktoré vychádzajú prevažne zo slovanského folklóru. Prvým démonom je upír, ktorý je vaším sprievodcom počas celej hry. Dalo by sa povedať, že temnosť a spolupráca s temnými bytosťami môže byť to najzaujímavejšie. Pritom je to trochu inak. Čo najviac zaujalo, je zakomponovanie reálnych dejín v kombinácií alternatívnej fantasy línie. Vytvorilo sa tak potrebné miesto pre nazretie do konfliktov, ktoré vznikali. Trenice medzi Židmi, Rusmi, nacionalizmom hrdých Poliakov, ktorí opäť bažili po vlastnom štáte. Do toho staroslovanské bytosti, ako Veles, Morana, ale napríklad aj prinesené z cudziny a z inej kultúry, ako je napr. Golem. Ten sa na rozdiel od iných bytostí dokázal pretlačiť aj do reálneho prostredia a v titule na konci prvej kapitoly prekvapil vo veľkej Varšave.

Aká je herná náplň?

Dalo by sa povedať, že komplikovaná. Je to primárne RPG s ťahovými súbojmi. Inak by som to nedefinoval. Lenže je to hlavne o objavovaní prostredia pomocou špeciálnej schopnosti. Tú budete používať často, až vás bude bolieť prst od stláčania pravého tlačidla myši. Totiž vaša postava má schopnosť vidieť a chápať spojenia. To neznamená nič iné len, že budete nachádzať množstvá denníkov, predmetov, tlačovín a z tých si bude Wictor dedukovať, čo iné postavy robili alebo čo treba spraviť. Je to zábava? Ani nie. Ale ak sa naladíte na to, že v podstate čítate interaktívnu knihu, tak je to fajn. Len to veľmi spomaľuje posun v príbehu.

Dve hodiny som riešil jednu vedľajšiu misiu, čo sa dá porovnať s dĺžkou tých hlavných. Pretože tu nie sú podobne ako v Zaklínačovi slabé vedľajšie misie, ale rovnako dominantné. To platí aj o iných činnostiach, ako je napríklad objavovanie pamiatok Varšavy, ktorá je sprevádzaná doslova historickou exkurziou. Pozriete sa na dôležité budovy, zistíte, ako bežní ľudia trávili voľný čas – skrátka a dobre, kto má rád historické romány a dejiny, toto si zamiluje.

Lenže po hernej stránke to trošku kríva, čo je škoda. Nedostatky majú už aj samotné dialógy, ktoré najmä v neskorších častiach strácajú na dynamike a opakujú sa. Autori akoby mali dobrého scenáristu, ale chýbal im kvalitný režisér. Dané je to ale najmä tempom hry a rušivým elementom, ktorým prekvapivo je súbojový systém.

Súboje tu pôsobia až nepatrične. Po veľkom čase strávenom prieskumom sveta a množstva textov nastúpi boj, ktorému som sa osobne snažil dialógovými možnosťami vyhýbať. Je zdĺhavý a fádny, hoci neskôr som prišiel na to, že môže byť aj zábavnejší. Dá sa zrýchliť, ale aj tak. Do tejto hry až tak nepatrí. Môže síce fungovať ako spestrenie, ale mne osobne nesadol. Pritom má svoje kvality a bavil by ma napr. v samostatnej hre, kde si vyberáte zmenu – je tak trochu šachovou partiou a vyžaduje trpezlivosť a taktické myslenie.

Súbojový systém sa nie úplne ľahko vysvetľuje. Máte postavu, ktorá si môže vyberať útoky a pomoc od démonov, ktorí sa tú volajú Salutori. Každý nepriateľ má slabiny, na ktoré vie cieliť konkrétny démon, do toho každý ponúka iné výhody aj vám. Upír napr. môže vyčistiť všetky negatívne efekty, ktoré spôsobí nepriateľ. Do súbojov nastupuje často aj niekto iný spolu s vami. Boje sú tu dlhé, náročné a vyčerpávajúce. Najmä časovo. Toto je hra, ktorá síce má hernú dobu približne 20-25 hodín, ale mne to len do konca prvého aktu trvalo približne 15 hodín.

Samostatnou kapitolou sú súboje, kde bojujete o Salutora, ktorý posadol istú bytosť. Tie sú ešte náročnejšie. Ale o to zábavnejšie. Stále mám ale ten názor, že súboje mohli byť podané inak, že do tejto hry v takejto forme nepatria. Vďaka nim je ale hra iná a v istom ohľade tak môže pripomínať aj obľúbenú Personu. Celkovo si tu pri hraní spomeniete aj na tituly ako Disco Elysium alebo dokonca aj Baldur‘s Gate. Primárne ostáva hra ale originálnou poľskou a svojskou. Má svoje miesto na trhu, pretože je osobitá, hĺbavá a zaujímavá.

Tu sa dostávam do bodu, kedy môžem ospevovať grafické spracovanie. Je vytvorené v novom Unreal Engine 5 a vidieť to. Hlavne je to to plynulé, bezchybné a bez jediného pádu. O prostredie sa už postarali poriadne sami vývojári a spracovali Varšavu, ale aj úvodnú dedinku veľmi dobre. Až tak dobre a autenticky, že mi prekážali detaily. Tým, že sa tam mení aj čas, aj počasie a zároveň obyvatelia robia bežné činnosti, vadilo mi napríklad, že keď pršalo, tak sa neschovali, ale stále trávili čas na terase pri káve alebo opravovali chodníky. Sú to drobnosti, ale potešilo ma, ako je prepracované mesto a ako tam funguje život. V noci ľudia spia, cez deň mesto žije svojím životom.

Táto hra vyžaduje váš čas a pohodovú hrateľnosť, neponáhľať sa a užívať si prostredie. To je prevažne špinavé, plné prostitútok, otvorených nočných barov a vlastne to celé poznáte zo Zaklínača – len tam je to vo fantasy, tu je to ešte reálnejšie a ešte otvorenejšia kritika spoločnosti. Kritizuje sa tu ľudská povaha, predajnosť a ľahostajnosť a ukazuje sa ľudská podstata vo svojej nahote.

Hudobný sprievod dá tiež spomenúť na Zaklínača – čím chcem povedať dôležité, že remake Zaklínača je v dobrých rukách. Ale vráťme sa späť k The Thaumaturge. Hlavné dialógy majú dabing, vedľajšie texty nie, ale nevadí to, nadabovať všetko by bolo úmorné a utrpelo by tým tempo hry ešte viac. Po audiovizuálnej stránke takmer niet čo vytknúť. Po hernej stránke to je iná pesnička, ale nemôžme mať všetko. Dodám, že ja som osobne nemal žiadne technické problémy, ale niektoré recenzie spomínajú častejšie chyby, tak opäť asi záleží na tom, kto má akú zostavu. Alebo je to vplyvom iného technického vybavenia, grafických ovládačov a verzie operačného systému a podobne.

The Thaumaturge je titul, ktorý naláka na prostredie, tajuplný príbeh a slovenskí a českí hráči si ho užijú o to viac, že je blízky aj slovanskými bytosťami. Preto je škoda, že hra nedisponuje našou, respektíve českou lokalizáciou. Vyslovene by si zaslúžila kvalitný preklad. Zhrnuté a podčiarknuté – stojí to za to, ale len v prípade, že počítate s určitými nedostatkami. V každom prípade, hru odporúčam aj napriek kritickému hodnoteniu.