Myslíte si, že túto hru poznáte? Mýlite sa. Nový Alone in The Dark nie je remake pôvodnej klasiky z roku 1992. Názov je rovnaký, postavy tiež, ale tam to asi aj končí. Príbeh sa javí byť podobný, ale to je len zdanie. Niektoré mená a názvy sa tiež opakujú, ale nemajú veľa spoločného s tými pôvodnými. A tak je to len dobre. Autori novej hry pracovali s tou pôvodnou nie ako s niečím, čo je sväté a nedotknuteľné, ale skôr ako s nejakým vzdialeným mýtom, ktorý interpretujú dosť voľne. Výsledok prekvapí pamätníkov a tým novým hráčom to môže byť jedno. Istú úctu k pôvodnému materiálu si však autori zachovali a nemusíte sa tak báť, že by bola nová hra nejakou urážkou jedného z najdôležitejších (a aj prvých) survival hororov.

Americký juh konca 20. rokov, Emily Hartwood a detektív Edward Carnby sa pomaly blížia k panstvu Derceto, ktoré má bohatú históriu a teraz slúži ako akési sanatórium pre ľudí s rôznymi poruchami. Medzi jeho hosťami je aj Jeremy Hartwood, strýko Emily. Ten jej poslal list, v ktorom ju žiada o pomoc. Vytušila z neho, že môžu nastať problémy, takže si na pomoc prizvala trochu vyhoreného (a teda nie práve drahého) detektíva. Len ako poistku, ak by musel trochu šermovať pištoľou popred nos nie práve ochotného personálu. Kto je hrdina hry? To je na vás, vyberáte si totiž sami, koho príbeh tu chcete prežiť. Ideálne je ale oba. Mňa hra až tak chytila, že som ju za 3 dni prešiel dvakrát. A asi už tušíte, čo tu bude trochu problém.

Kohokoľvek si vyberiete, problémy začínajú hneď po príchode. Edward totiž ani len nedostane príležitosť niekomu šermovať pištoľou pred nosom. Sídlo je uzamknuté, nikto sa neozýva, nedá sa doň dostať. Musíte tak začať pátrať po okolí, či niekde predsa len nenájdete nejakú cestu dnu. A nájdete. Kôlne, kotolňa, temné chodby či stajňa. To sú prvé miesta, ktoré navštívite a naznačia vám, že toto je survival horor zo starej školy. Napríklad tým, že tieto prvé momenty neponúkajú ani len náznak akcie, zato ale prinesú niekoľko hádaniek, ktoré musíte vyriešiť.

Je veľa vecí, ktoré si na novej Alone in The Dark hre môžete zamilovať. A musím zároveň priznať, že ak ste mladší hráči, možno vám hra nebude až tak imponovať. Je pomalá, občas sa „nič“ nedeje, nestrieľate tu hordy zombíkov ako na bežiacom páse a podobne. Dokonca od vás hra chce, aby ste aj rozmýšľali a riešili hádanky. Ak ste už ale herným pamätníkom a pamätáte si staršiu éru survival hororov, toto sú veci, ktoré vám môžu imponovať. Navyše ich už dnes konkurencia často nerobí. Ešte aj ten remake Resident Evil 4 ukázal, ako sa podobné hry postupom času stali skôr akčnými blockbustermi.

Takže Emily a Edward sa dostanú do Derceto Manor a chcú rozlúsknuť, čo sa tu vlastne deje. Okrem personálu a miestneho psychiatra je tu aj niekoľko svojských postavičiek, no na prvý pohľad všetko pôsobí normálne. Respektíve relatívne normálne na miesto, kde sa podľa vášho strýka má diať niečo temné a obýva ho takto pestrá paleta postáv, od alkoholika cez modernú a nezávislú (na 30. roky) ženu až po dieťa. Samozrejme, nie je medzi nimi príbuzenský vzťah, ale tušíte, že ich niečo púta. A tie divné veci sa dejú stále tak, že sa dajú relatívne vysvetliť. Nemáte hneď dojem, že sa tu deje niečo nadprirodzené.

A deje sa to tu vôbec? Pôvodná hra bola pomerne jednorozmerná v tom, čo sa vlastne dialo. Bolo tam nejaké vyšetrovanie, nejaká temná história, kliatby, voodoo, trochu lovecraftovského čara a to bolo všetko. Časť z toho je aj tu, ale zo všetkého sa akoby trochu ubralo, aby z toho bol vo výsledku viac psychologický horor. Taký, ktorý nie je postavený na nejakých ľakačkách, temných prostrediach a podobne. To tu vlastne takmer nenájdete, väčšina hry sa odohráva v príjemne osvetlených scénach. Ale hra je založená na psychológii postáv, kde postupne začnete premýšľať nad tým, čo je skutočné a čo nie. Nedeje sa to všetko len v hlave našich postáv? Koniec koncov, sú v psychiatrickej liečebni, majú za sebou temnú minulosť poznačenú traumou.

Videli ste Shutter Island? Vynikajúci film, v mnohom dosť nedocenený. No a tu je to podobné. Naprieč 5 kapitolami sa budete túlať rôznymi zákutiami tohto sídla, pričom postupne preleziete rôzne krídla, rôzne poschodia a hlavne si to všetko postupne odomknete. Väčšina dverí je zamknutých, kľúče sú poskrývané, prípadne je cesta blokovaná nejako inak. Takže viac ako strieľania je tu toho klasického adventúrenia zo starej školy. Chodíte po chodbách, hľadáte indície, nachádzate kľúče, odomykáte dvere a idete ďalej. A to odomykanie? Samostatná animácia s detailom kľúča vo dverách s jeho otočením. Presne ako kedysi. A to nie je jediná vec, ktorá je tu spravená takto „retro“. Napríklad sa dvere samé zatvárajú po chvíli, čo ma vytáčalo do nepríčetnosti.

Ale späť k hre. Občas aj vystrelíte, celkovo sú v hre 4 zbrane, ktoré sa vám dostanú do rúk a zostrelíte s nimi nejakých tých nepriateľov, na ktorých tu a tam narazíte. Pištoľ, brokovnica, Tommy gun a signálna pištoľ. Okrem toho sa budete musieť aj oháňať krompáčmi, trubkami, sekerami či inými zbraňami nablízko v prípade, že sa k vám niekto dostane až na telo. Ale akcia tu prím nehrá, čo je na nej bohužiaľ aj vidno a je to jeden z tých aspektov, kde hra zaostáva. Niežeby bolo sekanie a strieľanie vyslovene zlé, len to nemá taký ten dojem, aký poznáme z hier s väčším rozpočtom. Skôr ako o nejakých chybách je to o poctite. Keďže tu tej akcie ale zas toľko nie je, nie je to až taký problém.

Dôležitejšie sú tu tie hádanky, pátranie, skúmanie rôznych zákutí. Hádaniek je tu naozaj kopa, ale nemusíte sa báť, nie sú veľmi náročné. Dokonca by som povedal, že je po toľkých rokoch osviežujúce zahrať si niečo takto inteligentne dizajnované s hrateľnosťou zo starej školy. Musíte mať len oči otvorené a čítať. Veľa vecí v hre dostanete formou pomôcok v rôznych zápiskoch, záznamoch a podobne. Akurát pri jednej hádanke som mal osobne trochu problém, ale nie som si istý, či to nebol skôr bug, lebo riešenie na progres ďalej v hre má byť, no ja som ho tam nemal, tak som ho musel tipovať.

Ak by ste predsa len mali dojem, že je hra na vás trochu príliš „oldschoolová“, máte na výber prakticky z dvoch režimov hrania. A tým nemyslím úrovne obťažnosti. Jednoducho tu máte klasický režim, ktorý je takpovediac skúpejší na pomôcky a potom benevolentnejší, ktorý vám pomôže v ich odhaľovaní, aby ste sa mohli vyhnúť rôznym zákysom. Zaujímavé sú aj filtre a skiny v Deluxe edícii, kde nájdete retro skiny z roku 1992 a aj obrazové filtre, ktoré modernú hru trochu prerobia. Ale to sú len estetické veci, ktoré nutne nepotrebujete. Pri opakovanom hraní si ale môžete okrem toho zapnúť komentár tvorcov, ktorý vám dá kontext k jednotlivým scénam a situáciám v rámci tvorby hry samotnej.

Dozviete sa napríklad aj to, prečo sa hra tak výrazne líši od originálu a kde sa vlastne zobrali niektoré tie lokality, na ktoré vás zavedie. Derceto totiž nebude jediným miestom, ktoré tu budete skúmať. Pozriete sa aj na mnohé ďalšie miesta, ktoré sú často spracované skvele. New Orleans v hre si zamilujete a chceli by ste tam stráviť oveľa viac času, lebo jeho atmosféra je očarujúca. Trochu pripomína akúsi južanskú obdobu Silent Hillu. Uvidíte ale aj viac exotické miesta. Pritom niektoré majú základ v pôvodnej hre, akurát v nej priamo neboli, ale boli len zmienené v Jeremyho zápiskoch. Tu ich priamo preskúmate a detailne prežijete ich príbeh.

To je totiž vec, ktorá vás tu bude držať. Príbeh je pekne tajomný, pomalý, ale stále zaujímavý. Navyše sa ho naozaj oplatí prejsť minimálne dvakrát. Príbeh hry ako takej sa veľmi nebojí, ale každá postava tu má iné interakcie s NPC a aj iné  prestrihové scény. Síce sa niekde dopracujete na rovnaké miesto a k rovnakému výsledku, ale diskutujete s niekým iným, prebehne iný dialóg a podobne. No a potom je tu celá jedna pasáž, ktorú má každá postava úplne unikátnu. V rámci introspektívy motivácií a traumy vašej aktuálnej postavy totiž musíte prežiť niečo, čo je pre ňu špecifické. Takže aj keď je záver rovnaký, prežijete dva dobre napísané príbehy.

A ani ten záver nemusí byť vždy rovnaký. V priebehu hry zbierate rôzne predmety – knihy, šperky, odkazy a ďalšie drobnosti. Niektoré sú skryté, iné vám skončia rovno pod nosom. V sadách po troch ponúkajú viac k príbehu, keď ich nájdete všetky. Pričom aby ste našli všetky, musíte nielen poriadne hľadať, ale aj si zahrať hru za obe postavy, keďže s každou prejdete trochu iné miesta. Následne si pri ďalšom prechádzaní môžete odomknúť trochu iné konce s rozšírenými  prestrihovými scénami a podobne. To je pekný bonus navyše, akurát škoda, že sa hrateľnosť nemení. Pomohlo by, ak by hádanky boli istým spôsobom náhodne generované, ale ich riešenie je vždy rovnaké. Takže ak hru chcete hrať viackrát, tak len kvôli novým častiam príbehu.

Nie je to priamo výčitka, ale jedna vec na príbehu mi nakoniec predsa len nevoňala, ale to je možno tým, že poznám originál. Nová hra sa mi páči, ale je tu jeden aspekt príbehu, ktorý autori načnú, ale nedokončia. Myslel som, že práve o tom bude ten kľúčový segment s Emily, ale nebol. Stále bol kvalitný a trafil presne tam, kam mal. Ale aj tak hra naznačí jeden aspekt rodu Hartwoodovcov, párkrát ho spomenie a už sa k nemu nikdy nevráti, neuzavrie ho. Dá sa to chápať tak, že je to len nejaká hlúposť, obyčajná povera, ale v pôvodnej hre to malo dosť veľkú rolu.

No a ako som teda prešiel hru dvakrát za 3 dni? Musím priznať, že je dosť pohlcujúca, naozaj ťažko sa od nej odpútavalo, takže každý deň ma dokázala prikovať na niekoľko hodín. Ale to nebol jediný dôvod. Navyše je aj dosť krátka. Kapitol je dosť, lokalít prejdete hŕbu, ale aj tak vám to tak veľa času nezaberie. Prvé prejdenie za Edwarda som mal za sebou po 8 hodinách. Keďže sa hádanky nemenia, druhé prejdenie za Emily som mal za sebou už po 5 hodinách. Spoločne to je 13 hodín, čo nie je zlé, ale určite by to chcelo viac. Je pravda, že som nemal vyzbierané všetko a možno by to nejakú hodinku pridalo, ale ak by hra už na prvé prejdenie mala viac ako 10 hodín obsahu, bolo by to hneď niečo iné.