Capcom v roku 2012 priniesol na konzoly PS3 a Xbox 360 pozoruhodnú RPG Dragon’s Dogma, ktorú v roku 2016 aj s expanziou a podtitulom Dark Arisen ponúkol i hráčom na PC. Dozrel čas na plnohodnotné pokračovanie, ktoré si zachováva ducha aj herné princípy svojho predchodcu. Čo predovšetkým znamená, že na potulkách bude váš hrdina obklopený pomocníkmi, ktorí ho nenechajú v štichu.

Začať môžete s predvolenou postavou alebo si podrobne nastavíte a vyformujete celkom novú. Na to vývojári už v predstihu, pred vydaním hry, ponúkli aplikáciu Character Creator. Do deja vstupujete ako bezvýznamný robotník v kameňolome, odkiaľ na podnet tajomnej postavy unikáte strážam, aby ste naplnili svoj osud. Keďže tak ako hrdinovia mnohých iných RPG hier trpíte amnéziou, kto vlastne ste a čo je vaším poslaním sa dozviete až neskôr. A, samozrejme, musíte sa najskôr vypracovať a aj presvedčiť určitých ľudí, že ste skutočne Arisen, urodzený a vyvolený v znamení draka, za ktorého vás pokladajú. To so sebou prináša rôzne úskalia, výzvy, ale aj jedinečné schopnosti, vrátane možnosti využívať spoločníkov – pawnov, ktorí bojujú po vašom boku. 

Jedného takéhoto spoločníka si vygenerujete podľa vlastných predstáv (pokojne aj v spomínanom Character Creatore) a ten (alebo tá) bude vždy stáť pri vás. Môžete prispôsobiť vzhľad pawna, podobne ako svojmu hrdinovi aj tejto postave meniť povolanie a výbavu a využiť aj jej inventár, aby ste neboli preťažení korisťou, ktorej je v hre neúrekom. A tak ako vy získava aj skúsenosti a levely s automatickým zlepšovaním atribútov. Ďalších pawnov stretávate prakticky všade navôkol a môžete si ich najímať do družiny. Niekedy sa vám aj sami ponúknu. Základný rozdiel je v tom, že títo pri vás nelevelujú, a tak neskôr budú za vami svojimi parametrami zostávať. Vtedy je čas ich uvoľniť zo svojich služieb. Väčšinu pawnov ale nájdete v trhlinách, kam sa prenesiete prostredníctvom špeciálnych kameňov. Tieto postavy sú vlastne spoločníkmi iných hráčov (ktorí sa priamo neobjavia vo vašej hre) a vy si ich zapožičiate na svoje dobrodružstvo. A keď ich uvoľníte, môžete im dať za dobré služby dar, ale aj odznak, ktorým oceníte ich kvality. Podobne bude k dispozícii aj váš pawn iným hráčom. A súčasťou toho je i možnosť zadať vášmu spoločníkovi úlohu a odmenu, ktorú zinkasujú „ prenajímatelia“, keď využijú jeho služby a vykonajú s ním, čo ste požadovali (zabitie trola, získanie určitých surovín...).

Pawn nie je žiadna bezduchá vyzbrojená osoba, ktorá by bola dobrá len na zraňovanie nepriateľov. Má svoju osobnosť, ktorej základné črty definujú hráči už pri jej vytváraní. Sú štyri druhy povahy / temperamentu, ktoré určujú celkové správanie spoločníka. Ten môže byť dobrosrdečný, pokojný, jednoduchý alebo priamočiary. V praxi to znamená, že je ochotný pomáhať, ako sa len dá, drží sa nablízku alebo naopak odbieha a zvedavo skúma okolie, koná rozvážne a takticky, či sa naopak bezhlavo vrhá do boja a podobne. Bez ohľadu na povahu ale svojho pobočníka, ako aj prenajatých pawnov, viete koordinovať štyrmi príkazmi (choď, čakaj, ku mne, pomoc), ktoré ale predstavujú oveľa viac ako len strohý príkaz na presun či zmenu polohy. Záleží to hlavne od situácie.  Napríklad go - choď môže znamenať, že sa majú spoločníci pustiť na nepriateľov v dohľade, ale pri zasypanej chodbe je to pokyn, aby uvoľnili bariéru. A ak máte pri sebe pawna s veľmi osožnou vlastnosťou sprievodcu, povelom choď mu naznačíte, že vám môže ukázať cestu k miestu aktívnej úlohy a budete ho nasledovať. Je inak naozaj skvelé, že vtedy nemusíte sledovať veľkú mapu či minimapu a jednoducho pôjdete za pomocníkom, ktorý vám radostne máva a ukazuje rukami, že tadiaľto sa ide a on vás tam zaručene dostane.

Spoločníci vás neraz upozornia aj na truhlice, nebezpečenstvá, korisť a zaujímavé miesta v okolí, pozbierajú pre vás byliny, vyslovia svoje názory, poradia. Keď sa niečo podarí, ťapnú si s vami rukou. Bavia sa aj medzi sebou a pôsobia ako veľmi uveriteľné a premýšľajúce osoby. V boji aj bez príkazu prenesú do bezpečia zraneného spolubojovníka a vyzvú vás, aby ste ho oživili. Tento dojem mierne kazí len ich nekonzistentný pohyb, ktorý je niekedy neprirodzený alebo vidíte, ako sa o čosi zaseknú. Našťastie, vedia sa z toho vymaniť, ale vtedy si uvedomíte, že napriek ich pozoruhodným schopnostiam v istých momentoch konajú skratovo a nevyrovnajú sa živým hráčom. Napriek tomu je veľmi pôsobivé, ako vám pawni asistujú a vedia sa aj skoordinovať medzi sebou. A úžasné sú situácie, keď  narazíte na veľkú hrozbu, napríklad trola a spoločne sa do neho pustia vaši spoločníci aj náhodní okoloidúci, prípadne ešte nejaké postavy súvisiace s úlohou. To je potom krásny súlad pokojne aj desiatich hrdinov, ktorí fungujú ako jeden celok, aby zvládli náročnú situáciu. 

Sú tu naozaj nádherné súboje, do ktorých sa niekedy ani nemusíte zapojiť, len sledujete družinu okolo vás. Samozrejme, vaša pomocná ruka prospeje. Pravdou je, že koordinovanie pawnov (nielen) v boji je dokonca zaujímavejšie, ako keď sa do konfliktu zapojíte vy priamo s vašou postavou. Aspoň mne osobne súbojový systém veľmi nesadol. Už preto, že nemá manuálne zameranie cieľa, ale po tele protivníka sa objavia predvolené kruhy ako zásahové miesta (čo je zrejme kvôli uľahčeniu pre konzolových hráčov s gamepadom). A  napríklad pri magických strelách, ktoré si navyše prispôsobovali dráhu, som si ani nebol istý, kam vlastne letia. Určite sú hry, kde máte v boji vášho hrdinu viac pod kontrolou a viete sa lepšie stotožniť s tým, čo robí, ako zasadzuje údery, uhýba sa či bráni. Na druhej strane je to sila, keď napríklad s mágom (ktorý nepotrebuje manu, ale zoslanie čarov istý čas trvá a dorážajúci protivník môže proces prerušiť) vytvoríte ohnivé inferno alebo zošlete z neba šľahajúce blesky a nepriateľov to spáli na uhoľ. A okrem toho má schopnosť doliečovania seba a spojencov v okolí – iné postavy namiesto toho disponujú odlišnou podpornou vlastnosťou. No a potom je tu ešte možnosť zmeniť si povolanie a možno s niektorým iným to pôjde lepšie.
 
Na zmenu povolania, ale aj ďalšie užitočné úkony, slúži Vocation Guild. Po oslovení správcu sa vám otvorí menu, kde môžete upraviť a nadefinovať rôzne bojové parametre a schopnosti seba aj svojho pawna. V prvej sekcii meníte povolanie. Na začiatku hry sú dostupné štyri, v spoločenstvách sú aj ďalšie, no niektoré sa sprístupnia až po splnení špecifickej požiadavky, napríklad prinesení určitej zbrane. V druhej sekcii sú schopnosti so zbraňami a ich vylepšenia, ktoré sebe alebo spoločníkovi kúpite a môžete priradiť do štyroch slotov. Tretie menu obsahuje základné schopnosti a potom sú k dispozícii ešte pasívne vylepšenia – augments, ktoré napríklad zvýšia magickú obranu a podobne. Vo všetkých sekciách je požadovaná platba bodmi disciplíny získanými z bojov a úloh. Tu si pekne viete nadefinovať alebo upraviť seba a svojho spoločníka. Čoskoro však zistíte, že toho vlastne ani nie je tak veľa a rozvoj povolaní nejde veľmi do hĺbky a aj po dosiahnutí najvyššej úrovne v jednotlivých z nich je sortiment schopností pomerne skromný. Pri bojových povolaniach je v podstate sortiment komb a útokov dostatočný, ale postavy založené na používaní kúzel toho veľa nemajú.

S čarodejníkom som prakticky neustále aplikoval tri - štyri rovnaké útoky a zosielal oheň či iný element na posilnenie zbraní. Po niekoľkých hodinách hrania už to bolo stereotypné, rovnako aj celkovo súboje ako také. A to z toho dôvodu, že nepriateľské kreatúry sa objavujú veľmi frekventovane, prakticky na každom kroku. Pri prechádzaní divočinou by sa to dalo pochopiť, ale keď idete po ceste, napríklad z jedného mesta do druhého a priamo na nej vás nepriatelia prepadnú pokojne aj desať - dvadsaťkrát, je to už naozaj prehnané. Môžete sa síce pokúsiť použiť skratky alebo aj utiecť, ale najčastejšie to skončí tak, že od vlkov vbehnete do cesty trolovi a pridajú sa ešte harpyje. A aby to bolo ešte dramatickejšie, pripojí sa do toho aj grifin, ktorý po celú dobu pokojne krúžil na oblohe, ale zrazu dostal nutkanie zapojiť sa do boja. V Dragon’s Dogma 2 nič neobvyklé a ani s partiou silných pawnov to často neustojíte. Jednotlivé príšery, ktoré majú základ predovšetkým v gréckych mýtoch a bájach, síce bojujú aj medzi sebou navzájom, čo niekedy môžete sledovať z bezpečnej vzdialenosti. No keď už vás spozorujú, primárnym cieľom pre všetkých ste vy.
 
V osídleniach bežne nájdete obchodníkov, kde nakúpite pre seba aj pawna a predáte prebytky. Ceny bývajú rôzne, treba si ich všímať, lebo inde môžete uzavrieť výhodnejší obchod. Okrem toho tam viete dať upgradovať výbavu, čo zvyčajne vyžaduje nejaké extra suroviny a peniaze. Hostince sú viacúčelové miesta, kde môžete prespať a tým si aj uložiť progres, ako aj zmeniť obdobie dňa. Niektoré úlohy  totiž môžete splniť napríklad len v noci, kedy si môžete posvietiť lampičkou a zatiaľ čo niektoré tvory spia, iné naopak vyliezajú z nory. V hostincoch sa vám plne zregeneruje život (po boji je to len čiastočne, kvôli postihom, ktoré pretrvávajú), slúžia ako sklad, kam odložíte prebytky, ktoré si potom vyzdvihnete tu alebo v inom podniku. A to stále nie je všetko. Na tomto mieste si viete z bylín a ingrediencií namiešať podporné odvary, či už podľa známych receptov alebo pokusne. Na odpočinok, plnú regeneráciu a základné úpravy v teréne slúžia ohniská, kde si rozložíte tábor, ale na to ešte potrebujete aj balíčky s táborovým vybavením.

Pripravte sa na to, že budete veľa času tráviť prechádzaním krajinou. To na jednej strane znamená objavovanie zaujímavého premenlivého prostredia, ale na druhej zdĺhavé presuny s neustálymi konfliktmi. Čiastočne pomôže používanie povozov ťahaných volmi, ktorými sa za malý peniaz rýchlejšie prepravíte do vybraných osídlení a občas to spestrí prepadnutie. Je možné aj používanie pevných a prenosných teleportačných kameňov, ktorých ale nie je tak veľa. A navyše za každé použitie treba draho zaplatiť a mať k tomu aj špeciálny doplnok.

Uvedené prvky a základný systém hry v konečnom dôsledku uspokojivo fungujú, napokon tak to bolo už pred rokmi v prvej časti. Pri dlhšom hraní a v rôznych situáciách však možné prvotné nadšenie začne opadávať. A nie je to len únavou z bojov, ktoré sú príliš frekventované a už nič nové neprinášajú. Všimnete si, že viaceré súčasti hry sú dosť povrchné a nejdú príliš do hĺbky. Napríklad rozhovory sú síce vecné, ale nečakajte v nich možnosti volieb s rôznymi riešeniami a už vôbec nie nejakými morálnymi dilemami alebo, že by boli ovplyvnené vašou charizmou a  vlastnosťami. Úlohy sú väčšinou priemerné, také „donáškové“, doplnené náhodnými udalosťami v teréne, kde treba niekoho zachrániť. A keď už natrafíte na nejaké zaujímavejšie zadania, kazí to strojové správanie bezduchých NPC postáv v mestách a krajine, čo ostro kontrastuje s inteligentnými pawnmi. 

Obyvatelia miest sa malátne pohybujú. Dajú sa okradnúť, aj keď sa na vás pozerajú, ignorujú to. Obchodníkom môžete vbehnúť za pult a vyrabovať tam truhlicu a oni len tupo stoja pri pulte, neobzrú sa, nečudujú, neokríknu vás, čo tam robíte. V hostinci zaplatíte peniazmi, ktoré ste zobrali zo stola oproti a nič sa nedeje. Stráže vás väčšinou úplne ignorujú, aj keď sa potulujete po hrade a kráľovských komnatách. Výnimkou sú špecifické situácie, kedy na vás zaútočia a náhle skončíte vo väzenskej cele. Tam som sa ocitol aj s kľúčom, ktorý mi umožnil svojpomocne sa dostať von (bežne treba postupovať trochu inak). A hliadky sa veselo prechádzali okolo a neprekážalo im, že si väzeň pred ich očami otvoril zamrežované dvere a navyše odomkol aj ďalšie cely s odsúdenými. Nad týmto som len nechápavo krútil hlavou.

Ďalšou ťažko stráviteľnou vecou boli misie, kde som sa mal niekam nepozorovane vkradnúť a niečo tam vykonať.  Keď už takéto zadania v hre sú, logicky sa očakávajú aspoň základné stealth mechaniky. Prikrčenie, nehlučná chôdza, skrývanie za objektmi. Zabudnite, tu skrátka len obídete strážcov, ktorých vidíte z diaľky a treba to spraviť skôr, ako uvidia aj oni vás. Vrcholom imbecility bolo, keď som schytil nejakého šľachtica alebo dámu na hradnej slávnosti, prehodil si ju cez plece, odniesol preč a vyhodil na dvor. Stráže to videli a nevenovali tomu žiadnu pozornosť. Ďalšou absurditou (ktorá, ale môže byť pre niektorých hráčov iba banalitou) je spôsob, akým chcú autori odradiť hráčov, aby vstupovali do hlbokej vody a napríklad si tak aj skrátili určité vzdialenosti pri preplávaní na druhý breh. Ono by stačilo, keby sa váš hrdina skrátka začal topiť. Lenže tu vás (a každého, čo sa do vody dostane) na hladine udusia smrtiace chápadlá. Nevidel som v tom hlbší zmysel a pôsobilo to dosť silene.

Nemôžem sa zbaviť pocitu, že autori sa priveľmi spoliehajú na prítomnosť pawnov, ktorých schopnosti a správanie v boji majú prekryť nedostatky vo všetkých ďalších oblastiach hry. A táto taktika do istej miery aj funguje, hlavne v prípade hráčov, ktorým vyhovuje hlavne mnoho akcie. Ak už však od hry očakávate aj niečo viac, začne to celé pokrivkávať.

Ovládanie je výrazne orientované na gamepad, a to aj v prípade PC verzie, kde vás do toho Capcom priam tlačí. Ale je možné plnohodnotne používať aj myš a klávesnicu, ako aj premapovať klávesy. Niektoré popisy sa ale držia označení konzolových šípok a tlačidiel, čo môže byť trochu mätúce. Plus niektoré činnosti na klávesnici sú praktické a iné dosť krkolomné – napríklad vyvolanie rôznych útokov kombinovaním CTRL plus ľavé tlačidlo myši alebo s klávesmi, ktoré ani nie sú pri sebe.

Grafické nastavenia určite potešia tých, čo si potrpia na moderné technológie s pokročilými možnosťami. Ich súčasťou je Ambient Occlusion, Anti- Aliasing, DLSS aj so super rozlíšením, FidelityFX Super Resolution 3, podpora HDR módu a áno, aj Ray Tracing. Pri nastavovaní vám hra pritom pekne ukáže, ako sa  daný efekt prejaví a ako veľmi bude vyťažená grafická pamäť. Len pri prvom spustení sa hra trochu nepochopiteľne spustila v zmenšenom okne a boli nutné manuálne úpravy rozlíšenia obrazu. Úvodné načítanie shaderov trvalo niekoľko minút. Pri ďalšom spustení hry už to bolo rýchle. Ozvučenie je kvalitné, nastaviť si môžete hneď niekoľko súčastí, vrátane zvukov, dabingu, prejavov spoločníkov a hudby na pozadí, ktorá pasuje do stredovekého, respektíve fantasy príbehu.