NamcoBandai má po dlhých rokoch konečne novú značku. SandLand vychádza zo známej manga predlohy, ale je to osviežujúca vec po všetkých Dragon Ball a Naruto hrách. Posúďte sami: noví hrdinovia a dej, nový svet a náplň, ktorú odkrývate postupne. Niežeby sa po čase nedostavil pocit opakovania, ale tie prvé hodiny prinášajú niečo fajne novučké a máte chuť objavovať ďalšie zákutia či kaňony. A navyše hra slúži ako pocta a labutia pieseň tvorcu AkiraToriyamu (zomrel 1. marca tohto roka). V Japonsku má pritom SandLand aj novodobú popularitu vďaka rovnomennému filmu a seriálu. Spolu s videohrou tak vznikol silný trojuholník.

SandLandmá zaujímavý prístup k deju – prvá polovica chce prerozprávať klasickú mangu ešte z roka 2000. Ďalšie putovanie je už vlastným scenárom videohry (a druhá polovica seriálu). Spoločný začiatok nerobí hanbu predlohu a nováčikom doručí čo treba spoznať: svet, jeho fungovanie, postavy a ich motivácie. Takže vitajte v púštnej zemi s obrovským nedostatkom vody – ako uvidíte v prvej animácii, skupina priateľov sa snaží niečo uchmatnúť od ľudí a je to práve zásoba H2O vo fľaškách. Cestou do svojej metropoly rozdajú pár kúskov neborákom a dokonca aj prvý quest vás motivuje dodať vodu všetkým so suchými hrdlami.

Áno, je to zdevastovaná budúcnosť a mnohí sa budete pýtať, ako toto sucho nastalo a prečo sa s ním nedá niečo robiť. Odpoveď príde onedlho v podobe Sheriffa Rao, ktorý do mestečka démonov prichádza prosiť o pomoc. Spomína magický prameň, ktorý by mohol všetkým pomôcť a tak... hlavný hrdina Belzebub, syn Lucifera ide prosiť tatka, či sa môže na výpravu vydať. A on privolí v domnienke, že nájdená voda by mohla pomôcť všetkým. A tak berie Beelzebub ostrieľaného borca Thiefa a šerifa do autíčka a ich púť začína.

V druhej polovici sa dej rozšíri o putovanie do novej lokality Forest Land, pričom dej naberie nové stávky. Po celý čas si Sand Land udržuje vysokú latku a všetky tri ukazovatele (dianie, svet, postavy) plnia hráčske očakávania – kvôli nim sa tu oplatí hrať, vydržať, skúmať a viesť všetky dialógy. Už len výprava trojice má svoje čaro, lebo každý je iný: Beelzebub objavuje s pomocou starších bardov fungovania sveta a neustále je čo komentovať či sledovať. Klapačky sa im nezavrú ani počas jázd na tragači a z minikonverzácií sa stanú neskôr zásadné momenty odhaľovania minulosti, ťažkých tém ako ekológie, zlých korporácií či až genocídy, ktorú priniesla minulá vojna.

Navyše je vhodné vysvetliť, že hlavný hrdina je démonický princ. O príšerky rozhodne nie je núdza a je to netradičný spôsob skladania partie, ale patrí k tomu svetu a podporuje dejové rozprávanie i rôzne interakcie. Už len z dôvodu, že démoni figurujú ako skôr dobré postavy, zatiaľ čo ľudia sú častejšie zlí – čo je ešte viac podporené flashbackmi, kde sa ukáže ako ľudstvo rozpútalo obrovskú vojnu na planéte a sucho je vlastne dôsledkom bojom o zdroje. Klasický vývoj, ktorý je však rozšírený o motivácie rôznych postáv.

Dej plynie počas návštev či statických momentov, ale zároveň sa rozvíja aj počas vašich jázd svetom. Tie sú prirodzenou súčasťou od prvých hodín: svet je totiž veľká pustatina, ktorú nestíhate objavovať na nohách, ale treba využiť rozmanité dopravné prostriedky. Sú tu dvoj- aj štvorkolesové mašiny a užijete si nielen taký pokojný presun, ale aj drsné naháňačky, keď vás naháňajú beštie a vy sa snažíte utiecť či uhnúť. Alebo boj na kolesách, kedy jednými tlačidlami ovládate jazdu a ďalšími streľbu.

Spočiatku som sa boja na kolesách obával, ale, našťastie, je intuitívny a zvládnete rôzne mašiny, dokonca aj tie, kde máte primárne a sekundárne zbrane. Ovládacie schémy sa menia, ale keď sa ich naučíte, je to fajn. Či idete na menšom vozidle alebo skúšate rôzne tanky, pocit z boja je dobrý, lebo je relatívne rýchly, nie zbytočne ťažkopádny. A cieľov na zostrelenie máte dosť, takže zbrane, rakety, všetko pokryjete.

V hre však prídu aj momenty, kedy z tankov/vozidiel vystúpite a budete bojovať ako v klasickej akčnej hre. Tu sa pýtajú ľahké/rýchle a ťažšie/pomalé údery, občas nejaké kombinácie či bloky a boj vo vzduchu. Boj je rýchly, inšpirovaný inými hrami, ale oproti vozidlám nedokáže ponúknuť toľko možností. Nedá sa mu však vyhnúť, lebo ak budete chcieť vystúpiť, ísť čerpať suroviny či preskúmať nejakú jaskyňu a truhlice, do cesty sa vám pripletú nejakí nepriatelia, s ktorými sa treba porátať (a zvýšiť si level).

Kontaktný boj sa zlepší, keď budete mať proti sebe skupiny alebo nejakého bossa, inak akčná klasika. Inak hra využíva systém škálovania a prispôsobovania levelov, t.eda protivníci a ich levely sa zvyšujú priebežne s vašimi. Dôležitá je aj výbava hrdinov, pričom kľúčovú úlohu zohráva voda zvyšujúca zdravie.

Keď budete chodiť po vlastných, dočkáte sa aj stealth sekcií, ale nie je veľmi o čo stáť. Musíte sa zakrádať na stanovené miesta, dávať bacha na stráže či oponentov a občas bojovať s pomalým pohybom postáv. Stealth sa realizuje väčšinou na poriadne strážených základniach či pevnostiach a je dobrý akurát na spomalenie tempa hry. Nič by sa nestalo, ak by hra tieto pasáže oželela, ale už keď sú tu, treba si s nimi poradiť.

Veľký kus hrateľnosti sa viaže k vylepšovaniu i výbere vozidiel. Pochopíte to od prvých minút, keď zbierané predmety prezentujú ani nie klasické suroviny, ale rovno mechanické súčiastky: šrauby, kolesá, železá, o to ide v prvom rade. Z nich si potom vyrábate aj nové časti vozidiel, ktoré doručia lepšiu rýchlosť a zbrane zas vyššiu palebnú silu, odlišnú formu (rakety, laser) či promptnejšie nabíjanie. Väčšia pasia sú pasívne i aktívne vlastnosti, ktoré majú vplyv na boj: zlepšia obranu či odolnosť voči určitej technike protivníka.

Ponuka vozidiel sa rozširuje nielen o rôzne typy (tragač, bugina, tank, motorka), ale aj ich možnosti. Každá vyniká niečím iným – motorka je veľmi rýchla, tank najlepšie obrnený a taký hoovercraft dokáže v druhej polovici využiť vznášanie nad určitou plochou.

Štruktúra hry je pomerne jednoduchá: buď naberáte príbehové misie a idete tvrdo po deji (čo odporúčam pre lepšiu dynamiku) alebo naberáte aj vedľajšie úlohy. Pri nich dostanete triviálne zadania (splašiť matroš, zahlušiť počet nepriateľov, prehľadať ruiny či vyhrať preteky). Existuje však dobrá motivácia na ich plnenie – pri úspechoch lákate do mestečka Spino nových obchodníkov a rozvíjate celú metropolu, čo má dobrý efekt na hrateľnosť i svet.

Podľa obrázkov môžete vidieť, že SandLand sa drží kreslenej predlohy a štylizovaná grafika naplno slúži účelu. Je to, akoby ste hrali seriál, čo je v poriadku – hru utiahne PS4 i PS5, odohral som viaceré pasáže na oboch platformách a staršia prekvapivo funguje spoľahlivo. Japonský dabing je fajn, rozsiahly svet poteší, no nič tu extrémne nevyčnieva až na mierne bláznivé postavičky. Variabilita sčasti trpí tým, že gro sveta je len (s)púšť a piesok, až pár neskorších fáz prinesie čosi odlišné.

Každopádne, SandLand je (napriek suchému prostrediu) celkom osviežujúci zážitok najmä v prvých hodinách. Keď sa do hry ponoríte a začnete upaľovať po príbehovej línii, dokáže si ju užiť a vstrebávať dobrý dej aj konanie postáv. Inak je to solídny mix akcie na nohách i kolesách s úpravami mašín a RPG prvkami.