Keď sa diskutuje o súbojových videohrách, vždy sa spomenú väčšinou veľké mená, ako Tekken, Mortal Kombat alebo Street Fighter. Stále menej si však vedia hráči pripomenúť hry podobného žánru, kde základom sú chladné zbrane, ako sú rôzne meče, dýky alebo aj kladivá. K tomu aj tak väčšine fanúšikov podobných hier prídu na um skôr arkády od vydavateľov ako Namco alebo Capcom, kde bojovníci vlastnia 300-kilové meče, sú ultra rýchli a ženské postavy sú zväčša sporo odeté so syndrómom tela Lary Croftovej. Simulácia bitiek s mečmi sa už dávno vytratila z bojových hier, keďže prijateľnejšie arkády ponúkali kvôli lepšej zábave intuitívne a jasné ovládanie, epické údery a kombinácie, žiadnu krv a brutalitu kvôli zachyteniu širšieho publika a prezentovali sa peknou grafikou a úchvatnou vizážou.

Raz za čas však príde videohra, ktorá sa chce k simulácií súbojov s mečmi aspoň priblížiť. Taká hra obsahuje zväčša one-hit kill, peknú dávku krvi a niekedy aj odseknuté končatiny. Dobrým príkladom je klasický Bushido Blade z čias prvej Playstation, kde ste mali slušný výber zbraní a postáv a kde každý úspešný zásah znamenal protivníkovu smrť. Neskôr prišla na Xbox konzoly séria Deadliest Warrior, ktorá ponúkala súboje historických postáv a nemalý počet odseknutých kúskov tela. Naposledy sa na Steame spomínala hra Hellish Quart, ktorá sa snaží preraziť, ale ešte stále je v predbežnom prístupe.

Je pravdou, že veľa bojoviek sa dá nastaviť, aby ste zložili súpera jednou ranou, ale nikdy to nebolo základom podobných hier. Slovenské štúdio Triple Hill Interactive v kooperácií s vydavateľom Grindstone a Toko Midori Games s veľkou chuťou chcelo vytvoriť hru, ktorá by bola rýchla, krutá a pekne krvavá a s originálnym ovládaním. Dokonca sa vývojári ani netajili tým, že ich projekt Die by the Blade je nepriamym nástupcom spomínaného Bushido Blade. Musím uznať, že prvotná prezentácia Die by the Blade ma vcelku chytila. Malebné spracované prostredia a scenérie, tradičné japonské sečné zbrane, samuraipunk futuristická estetika, rôzne typy postáv, krv a brutalita. To je však len obal od poloprázdnej hry.

Gro celej hry a hlavne skutočná výzva pre hráčov, ktorá presvedčí hráčov stráviť pri súbojoch dlhšie ako 20 minút, je ovládanie. Samozrejme, tvorcovia nezabudli na skutočne detailne rozpracovaný tutoriál, ktorý vám nielen vysvetlí základne pohyby, údery a možnosti hry, ale si aj viete vyskúšať konkrétne kombinácie danými sečnými zbraňami a ich brutálne finiše. Die by the Blade je súbojová hra a očividne robená skôr pre konzoly, takže ovládač je tu jasná voľba. Na pohyby do strán, úskoky a kotúle si zvyknete rýchlo, horšie je to však s údermi a obranou. Fanúšikovia bitkárskych hier sú zvyknutí na údery, ktoré majú rozloženie ako vertikálny a horizontálny úder, nízky a vysoký útok alebo silný a slabší atak. Tu by to bolo skoro podobné, až na to, že rozloženie úderov je tu síce s tlačidlami vertikálne a horizontálne, ale pridalo sa k tomu ovládanie pravou páčkou na spodný, stredný a vysoký útok a následne aj pohyb do strán ľavou páčkou, keď chcete robiť kombinácie. Síce nie je ťažké si na základne ovládanie zvyknúť, ale keď chcete robiť kombinácie a následne finiše, potrápite sa desiatky minút.

Dobrou pomôckou sú šípky pri oboch hráčov, ktoré vo svojej kombinácií a farbe ukazujú, aký útok sa snaží daný hráč spraviť. Takto viete čiastočne predvídať, aký útok môžete očakávať a následne sa mu ubrániť. Celou stratégiou boja je sledovať šípky súpera, v akom sú rozpoložení a akú farbu majú v tom momente. Následne útočiť vtedy, keď je súper medzi kombináciami ťahov alebo keď mu dôjde výdrž a je tým pádom pomalší. Obrana funguje podobne. Okrem úskokov viete protivníkove útoky aj blokovať, a to dvoma spôsobmi. Prvý je typický, krátky blok jedným tlačidlom. Druhý typ blokovania je správne kopírovanie protivníkovho útoku. Keď v danom momente zadáte rovnaký útok ako súper, tak správne vyblokujete jeho útok. Podľa toho ako ho správne zablokujete, sa zmení farba iskier z mečov, čím vám môže pomôcť k následnej kombinácií útokov alebo k doplneniu výdrže.

Keď si ako-tak zvyknete na ovládanie a táto skúsenosť vás nedonúti hodiť ovládač o zem alebo vypnúť hru, môžete si užiť jednotlivé chladné zbrane a kombinácie s nimi. Ide konkrétne o 5 japonských sečných zbraní, ktoré majú okrem svojho tvaru a veľkosti aj určité vlastnosti útoku. Základná katana je tu nutnosťou, meč chokuto má pekne svižnú čepeľ, nodachi je väčšia verzia klasickej katany, s dvoma wakizashi mečmi pekne potrápite nejedného protivníka a s naginata mečom si budete udržiavať na bojisku slušný odstup. Každá táto zbraň má aj vlastný postoj hráča, špecifické kombinácie a finiše. Finiš je forma fatality, ktorú spustíte pri správnej kombinácií útokov a dokončíte tak nepriateľa pekne kruto a bez milosti.

Treba si uvedomiť, že v Die by the Blade platí len jedno pravidlo, a to one-hit kill. Seknú alebo bodnú vás do hrude - ste mŕtvy, stratíte ruku - neudržíte tak meč, odseknú vám nohu - neviete stáť, odpadne vám hlava - ani sa ju nebudete pokúšať hľadať na zemi. V každom prípade, je to koniec života pre jedného z hráčov. Väčšinou máte v jednom súboji dva životy, ale viete si ich počet aj zmeniť. Typický meter života tým pádom bol nahradený výdržou (resolve), ktorá sa vám odoberá vždy, keď spravíte nejaký pohyb, hlavne keď zadáte útok. Táto výdrž sa pomaly dopĺňa, avšak dovtedy vaše pohyby a reakcie budú pomalšie a dokonca vám to môže odstaviť aj blokovanie súperových útokov. Ako som spomínal, keď sa vám podarí správne vykryť protivníkove útoky, viete si túto výdrž doplniť rýchlejšie.

Úprimne, neviem, či to bolo zamýšľané tvorcami úmyselne, ale hre Die by the Blade chýba určitý príbeh, rozprávanie alebo aspoň dôvod existencie sveta tejto hry. Hra má nádych tzv. samuraipunku, kde sa minulosť prepletá z budúcnosťou. O čom svedčí dizajn postáv, dizajn prostredí, ale aj napr. artworkov v menu hry. Avšak, žiadny popis, videá alebo iné vysvetlenie tu nenájdete. Na výber máte z ôsmich postáv, ktoré okrem vzhľadu a pohlavia majú osobitné štatistiky vlastností, ako rýchlosť pohybu, rýchlosť útokov, výdrž a silu vôle. V kombinácií s rôznymi sečnými zbraňami tak viete nadobudnúť aj ideálneho bojovníka.

Polovica postáv má dizajn historického charakteru a druhá polovica je viac súčasná až futuristická, čo sa odzrkadľuje pri ich estetickom skrášľovaní. Je skvelé, že si viete každú jednu postavu vyšperkovať na každej jednej časti tela, ale veľa možností tu nehľadajte. Čo sa nedá povedať o jednotlivých zbraniach, kde máte toho viac na výber, ale v samotnom súboji si tú estetiku okrem čepele ani nevšimnete. Na čom sa asi hráči pousmejú, sú názvy jednotlivých postáv a taký ten ich základný dizajn. Môj obľúbený je Tony „Monk"... a viete si ho pretvoriť na moderného rappera, ktorý sa do tejto hry náramne hodí.

Slušný výber prostredí súbojov, ale hlavne ich dizajn a atmosféra asi poteší najviac. Hlavne, keď vlastníte kvalitný PC hardware. Budete sa môcť pokochať upršanou ulicou, neo-noir japonskou kanceláriou, fabrikou na stroje, ale aj viac ukľudňujúcimi scenériami, ako klasickým dojo, zen záhradou alebo príjemnou zimnou lúkou. Každé prostredie má svoju hĺbku a je očividné, že si tvorcovia na tom dali záležať. Škoda len, že tieto dané scenérie okrem svojej veľkosti pre hrateľnosť neponúkajú žiadnu interaktivitu. Nedá sa tu nič rozbiť, všetko je pevne ohraničené a jednotlivé povrchy, či už ide o veľkú trávu alebo sneh, neprinesú pre hráča žiadnu variabilitu hrateľnosti.

Keď si uvedomíte obsah celku, ktorý hra Die by the Blade ponúka, tak zistíte, že je ho oproti podobným bojovým hrám dosť málo. Na výber máte v sekcii single player možnosti versus, kde nepotrebujete priateľa po boku a single turnaj, kde potrebujete kamaráta vedľa seba. Je tu aj sekcia offline, kde nájdete tutoriál, skúšobný režim a výzvy, ktoré sú dnes štandardom. Konkrétne možnosť výzvy je v skutočnosti klamlivým názvom pre nekonečný  režim, kde vám postupne hra nahadzuje stále toho istého bojovníka (s rôznymi zbraňami), keď toho predošlého, samozrejme, porazíte. Za vyhratý súboj dostanete vždy rovnakú čiastku skúsenostných bodov a korún bez ohľadu na to, akú obťažnosť ste si nastavili alebo akým spôsobom ste ho porazili.

Skúsenostnými bodmi sa pomaly levelujete a za peniaze si viete kúpiť oblečenie pre postavy, estetické časti zbraní, reprezentačné bannery a taunt - pokriky, ktoré v hre ani veľmi nevyužijete. Za určitý level vášho profilu sa vám odomykajú postavy a zbrane, ale k dispozícií ich budete mať všetky za krátku dobu. Našťastie, aj za prehratý súboj dostanete nejaké tie bodíky a drobné na kávu. Avšak to je všetko. Okrem online hrania nečakajte žiadny rebríček ako v Mortal Kombat, nenájdete tu žiadny príbehový režim ako v Injustice alebo klasický arkádový režim, kde by ste si vedeli nastaviť pravidlo bez náhlej smrti. Celá hra je tak tlačená do online hrania, kde nájdete asi najviac režimov.

Z umelej inteligencie mám zmiešané pocity. Keď si trúfnete na obťažnosť expert v sekcii výzvy, po chvíli zistíte, že váš protivník vás síce miestami dokáže prekvapiť rýchlymi výpadmi alebo blokmi, ale dosť často opakuje tie isté ťahy, v ktorých dokážete nájsť medzery. Grafické glitche a občasné bugy sú v hre tesne pred vydaním bežná vec, našťastie, hráčovi nekazia zábavu z bojov a miestami pobavia. O animáciách sa to však veľmi povedať nedá. Jednotlivé pohyby a útoky sú prakticky veľmi dobre spracované, ale keď mám rozobrať animácie prehry či smrti, tak je to 50/50. Napr. postava, ktorej odseknete nohu, sa chytí za hrudník a poskakuje, akoby tu nohu stále mala. Podobne je to s rukami.

Krvi a padlého mäsa si tu užijete dosť, ale ak ste slabšej povahy alebo by ste chceli, nedajbože, hru dať hrať deťom, gore efekty sa dajú vypnúť. Škoda, že tvorcovia zabudli na replay alebo na foto režim, kde by ste si mohli uložiť svoje obľúbené súboje či finiše. Hre by tieto režimy určite prospeli. Taktiež budete márne hľadať českú alebo slovenskú lokalizáciu. Niežeby bola nutná, ale určite by potešilo malé gesto od slovenského štúdia pre slovenského alebo českého hráča. Zvuk a hudba však skvelo zachycuje atmosféru hry a slušne prezentuje prostredia počas jednotlivých súbojov. 

Keď sa vám bude zdať hra veľmi repetitívna a obťažnosť expert zvládnete ľavou zadnou, môžete skúsiť online hranie. Na bežný duel alebo turnaj potrebujete nájsť partiu, keďže z nejakého dôvodu sa nevedia hráči pripojiť sami. Ak sa vám však nechce zháňať bojovníkov, je tu aj ranked duel či turnaj, kde sa vám hráči pripoja zatiaľ pomerne rýchlo a bez hľadania. Pravidlá na súboj síce budete mať pevné, ale zbraň a postavu si viete vybrať sami. 

Nechcem zbytočne kritizovať túto hru malými mínusmi, lebo veľa veci sa dá v tejto hre opraviť dobrou aktualizáciou alebo DLC, ale i tak mi celkovo pripadá nedokončená, ako keby bola v predbežnom prístupe. Hlavne, keď Die by the Blade hráte zopár hodín. Kvalitná grafika, atmosféra hry a hudba určite poteší hráčov, ktorí si zakladajú na vizualizácií. Avšak zvyšok obsahu alebo jeho nedostatok môže fanúšikov podobných hier pekne odradiť. Náročné ovládanie, slabý výber postáv, žiadny príbeh hry, mizerné sólo režimy, estetické nedostatky a celok tlačený na online hranie sú elementy, ktoré mali byť vyriešené pred spustením plnej verzie do predaja.

Die by the Blade mala potenciál stať sa kvalitnou súbojovou hrou, lebo má pevne základy, na ktorých sa dalo stavať a svojou hrateľnosťou mňa ako hráča nútila skúšať poraziť súperov znova a znova. Ale kvôli nedostatočnému prístupu zo strany tvorcov nemusí presvedčiť väčšinu fanúšikov súbojových hier, aby si hru kúpili za plnú sumu.