Boli ste už niekedy osamote v kancelárii? V The Elision Effect tento pocit samoty zažijete, len budete mať dojem, že pritom na niečom fičíte. Kde sú všetci? Prečo sa otočíte a zrazu ste v inej miestnosti?

Bez mena, jasného cieľa alebo dôvodu sa objavíte v prázdnej bielej miestnosti s oknom a stoličkou, pred vami otvorené dvere. Kráčate vpred, pozeráte sa naokolo a nemáte pocit, že by bolo na tomto sídle niečo zvláštne. Až teda do momentu, kedy si uvedomíte, že ste tu úplne sami. Jedno prechádzanie mi trvalo nejakých 15-20 minút. A na druhý pokus sa absolútne nič nemení, nie sú tu žiadne bonusové miestnosti, schované predmety, žiadne alternatívne cesty alebo konce. Je to len jedna 15-20 minútová kampaň. Úprimne si myslím, že táto hra mala byť zadarmo.

Celá hrateľnosť spočíva len v chodení vpred, zbieraní plechoviek a riešení veľmi ľahkých hádaniek. Niežeby tu bolo čo pokaziť, hra sa ovláda skvelo a ak nechcete, nemusíte sa ňou vláčiť ako v iných walking simulátoroch, môžete prešprintovať. Senzitivita myšky je, každopádne, príliš vysoká, pravdepodobne si ju hneď na začiatku hry zmeníte a to platí aj o FOV. Zmenené nastavenia sa ale z nejakého dôvodu neprenášajú medzi jednotlivými prechodmi hrou, musíte si ich vždy upraviť znova.

V každej kancelárii musíte najprv vyriešiť jednoduchú hádanku, kým vám hra otvorí dvere do ďalšej kancelárie, prípadne musíte prejsť cez ventiláciu. Hádanky sú veľmi primitívne – napríklad vypnite všetky budíky v určitom poradí. Takýchto hádaniek je tu len zopár a skutočne nie sú nič extra. Mozog vám nepotrápia, reflexy tiež nie. Buď musíte nájsť predmety, s ktorými nejako interagujete, alebo sa musíte vyhýbať výhľadu kamery, alebo laserom na zemi, takže sa schovávate či chodíte po nábytku.

O grafike a zvukoch sa toho veľa povedať nedá, sú adekvátne prostrediu – staré počítače, pohyb kamerového systému, spláchnutie. To isté platí o grafike, ktorá je v tejto hre cielene veľmi rozpixelovaná, čo nie je nutne dobre ani zle. Hra je sprevádzaná celkom prívetivou výťahovou hudbou, ktorá pred koncom hry hrať prestane. Po technickej stránke je to v poriadku. Narazil som len na veľmi nepatrný bug, kde sa z istého uhla dá pozerať cez roh predmetu na stenu nad ním. Je to na mieste, kde si to väčšina hráčov ani nevšimne.

Jediná interakcia s prostredím je vypínanie svetiel a budíkov, ktoré sú súčasťou hádaniek, otváranie dverí a ventilácií a v jednej časti hry klikáte na hodiny na stene, v istom bode sa otočíte späť ku dverám a tie sú záhadne otvorené. Túto hádanku som napríklad vôbec nepochopil, zdá sa byť hrozne náhodná.

Niektoré efekty a aspekty levelov v tejto hre sú veľmi zaujímavé. V jednej časti sa od vás stena neustále vzďaľuje, keď sa k nej približujete, eventuálne sa skúsite otočiť k druhej, bude od vás utekať len chvíľu, ale nakoniec vám odhalí dvere do recepcie. A periodicky si budete na strope všímať otvory, do ktorých neviete vyskočiť, ale jasne v nich vidíte nebo alebo dokonca nejaké urbanistické prostredie. Za poslednou kanceláriou sa schováva zvláštna spleť chodieb, v ktorých sa jednotlivé línie miestností počas pohybu zvýraznia a vybielia, zatiaľ čo miestnosť samotnú vidíte rozmazane a staticky až do momentu, kedy nezastavíte. Toto je pravdepodobne najkreatívnejšia a najzaujímavejšia časť celej hry.

Hra celkovo je veľmi zjavne inšpirovaná konceptom liminálnych priestorov – sú familiárne a vcelku obyčajné, ale zároveň zvláštne, častokrát nezmyselne nadizajnované, prípadne narúšajú zákony fyziky. Atmosféra je zvládnutá na výbornú – klasicky neviete, čo sa deje, rozhodne vo vás hra vie vyvolať pocit úzkosti a strachu z neznáma v momente, keď sa steny začnú hýbať, alebo začnú byť rozmazané.

Hoci hra nemá príbeh, rozhodne je tu minimálne nejaký naratívny podtón, aspoň sa tak dá interpretovať. Čím bližšie máte ku vchodu z budovy, tým zvláštnejší je interiér a tým ťažšie je dostať sa von. Niekedy vám v tom bránia kamery alebo lasery, inokedy sa priestor samotný deformuje alebo rozmazáva, ako keby sa vás niečo snažilo držať dnu.

The Elision Effect, hoci rozhodne má hrateľnosť a musíte sledovať prostredie a aspoň trochu premýšľať, je skôr interaktívny zážitok. Veľmi zaujímavý a často kreatívny atmosférický zážitok, ale zároveň až príliš jednoduchá a krátka kampaň, ktorá určite stojí aspoň za jedno prejdenie, ale nemyslím si, že by mala byť platená, na to je príliš krátka. Ale tie 3€, ktoré za hru zaplatíte, vlastne ani veľmi nepocítite.