Keď som pred veľmi veľa rokmi listoval časopismi a videl som zábery z pôvodnej adventúry Riven (alebo ďalších častí série Myst), padala mi sánka. Vyzeralo to tak neuveriteľne dobre! V polovici 90. rokov sa 3D hry vlastne stále len formovali a tu boli dych berúce krajiny plné záhad a hádaniek. Samozrejme, fungovalo to na princípe kombinácie predrenderovaných pozadí, interaktívnych bodov a live-acton scén. Ale fungovalo to krásne. A vyžadovalo si to kopu miesta. Veď v roku 1997 vyšla hra až na 5CD! Teraz? Takéto hry už dávno renderujeme v reálnom čase, ale stále majú svoje kúzlo, čo nám ukazuje aj čerstvý Riven (remake).

Neviem, pre koho dnes táto hra vlastne je. Dnešní hráči takéto hry nehrávajú. A ak by si aj Riven chceli zahrať, je to veľmi náročná hra z mnohých pohľadov. Napríklad podľa mňa nefunguje osve. Aby ste pre seba dostali čo najviac z jej hrateľnosti a hlavne jej príbehu, potrebujete mať za sebou aj prvý Myst. Ideálne v čerstvej pamäti, keďže Riven pokračuje tam, kde Myst a jeho kniha skončil. Pred 3 rokmi vyšiel jeho remake, takže najskôr by ste si mali zahrať ten a rovno z neho skočiť na Riven.

Len vtedy vám totiž bude jasné, kto je ten chlap pred vami, čo od vás chce a kam vás to vlastne posiela. Jeho meno je Atrus, musíte zachrániť jeho ženu, poraziť jeho despotického otca a to všetko pri púti naprieč svetom zvaným Riven. Celá séria Myst sa odohráva v magickom univerze, kde existuje spôsob, ako prechádzať medzi rôznymi svetmi. A práve to vás tu čaká. Veľká záhada, poriadne dobrodružstvo, púť medzi svetmi a aj mimo ne. A koniec? Ten je len a len na vás. Môže prísť skôr, môže prísť aj neskôr. Môže byť dobrý, môže byť zlý, môže byť aj najhorší. Riven má niekoľko rôznych koncov a je na vás a vašich schopnostiach, ku ktorému z nich sa dopracujete. Pokojne si môžete vyskúšať aj všetky.

Remake Mystu som nehral, preto som bol trochu prekvapený, že v tejto hre je už naozaj všetko renderované v reálnom čase. Niežeby mi chýbala pôvodná hrateľnosť, to vôbec, ale tie pôvodné live-action segmenty, kde boli postavy kľúčované do CGI prostredia, mali niečo do seba. Je to podobné, ako keby teraz vyšiel remake Red Alertu a namiesto hraných scén by boli prestrihové scény renderované v hernej grafike. Nie je to priamo chyba, to vôbec. Skôr je to vývoj s dobou. Ale stále si myslím, že by pôvodné postavy mali väčšie kúzlo. Ale aspoň sú tu pôvodné hlasy postáv z originálnej hry. Respektíve hlasy sú známe, kde napríklad Atrus je pôvodný herec, ale nový zvuk. Gehn je pôvodné audio.

Pohľad na hru z perspektívy grafiky nie je jednoduchý. Ako som už vyššie opísal, pôvodná hra bola krásna. Naozaj v dobe vydania vyrážala dych. A mala aj svojský štýl toho, ako vlastne vyzerala. Takže na jednej strane tu máme technické kvality a túto perspektívu, na druhej zase to, ako sa podarilo preniesť tú umeleckú stránku. Respektíve to, či to stále vyzerá ako Riven, aj keď to je už všetko renderované enginom v reálnom čase. Už som naznačil, že počasie sú klasické 3D modely, trochu to stratilo z ich čara, aj keď sa autori snažili zachovať podobu.

Ale dôležitejší je svet, po ktorom sa už v tomto remaku dá pohybovať úplne voľne. A tam to vyšlo z oboch pohľadov. Graficky to vyzerá veľmi pekne a keďže je svet hry pestrý, tak je dôležité aj to, že sa túto pestrosť a rôznorodosť podarilo verne zachovať. Nejaké menšie neduhy tu, samozrejme, sú. Napríklad nasvietenie stále nefunguje dobre, aj keď sa ho už autori snažili opraviť. Neskôr ho určite vyladia, ale zatiaľ v hre stále môžete občas naraziť na rôzne preblikujúce artefakty a podobné menšie neduhy. No a art, ten je zachovaný takmer dokonale. Čiže zábery na zlaté kopuly niekde v diaľke, ktoré kedysi vyrážajú dych, vás stále vedia pohltiť.

Ďalšou vecou, ktorá bola významnou súčasťou kúzla pôvodného Rivenu, bola hudba Robyna Millera, ktorý na hre robil aj dizajn a viedol vývoj. Každé prostredie má svoju hudbu a aj keď na jednom ostrove prechádzate medzi dedinou a jaskyňami napríklad, všade vám hrá niečo iné. Každé miesto tu tak má vlastnú atmosféru, pričom dobre sa tu využíva aj ticho. Aj vhodne zvolená absencia zvuku môže byť dobrou súčasťou zvukového dizajnu a tu to funguje. Naozaj hudba funguje veľmi príjemne a spestruje hranie. Akurát teda toho dabingu si v hre zase až tak veľa neužijete. Hlavne v úvode a na konci hry. Medzi tým je len niekoľko scén, v ktorých väčšina aj tak prebieha v nezrozumiteľnom jazyku.

Ale vy vlastne stále neviete, čo to je Riven je, všakže? Je to first person adventúra odohrávajúca sa v rovnomennom svete. Ten sa skladá z niekoľkých ostrovov, medzi ktorými budete postupne prechádzať tam a svet. Postupne tiež spoznáte, čo sa tam stalo v ďalekej aj nedávnej minulosti. Dostanete sa tiež na miesto medzi svetmi, do akéhosi medzipriestoru, ktorý vám neskôr skráti cestovanie po tomto svete. Tu a tam dokonca stretnete aj niektorého z obyvateľov. No a nazriete aj mimo hranice tohto sveta. To všetko v honbe za zloduchom, ktorého sa snažíte lapiť. Ale možno lapíte tak akurát sami seba. Záleží to na vašich rozhodnutiach a aj vašej šikovnosti.

Voľný pohyb, voľná kamera. To vás tu čaká. Často síce môžete chodiť len po vopred vyznačených cestičkách, ale už to teda nie je len o predpripravených obrazovkách. Je na vás, kam sa kedy vydáte. A musíte pri tom poriadne pohnúť hlavou, lebo hra je dosť rozsiahla na to, aby ste sa v nej pomerne jednoducho stratili. Okrem toho máte na obrazovke kurzor, ktorý si vyvoláte myškou a viete ním klikať na interaktívne objekty, ale tiež ťahať za páky, točiť kolesami a podobne ovládať iné prvky. Výhoda takejto hrateľnosti je, že ju rýchlo zvládne každý a toto je tak hra vhodná ako pre herných veteránov, tak aj tých mladších, ak by mali záujem.

Riven je síce vhodný pre každého z pohľadu herných mechaník, ale už nie z pohľadu hernej náplne. Toto je totiž adventúra založená na hádankách a zo starej školy. To znamená, že je veľmi náročná. Nečakajte žiadnu modernú hidden object hru alebo niečo podobné. Tu si možno ani neuvedomíte, že jedna hádanka je rozťahaná po všetkých ostrovoch sveta Rivenu a jej riešeniu sa vlastne venujete niekoľko hodín a ani o tom neviete. Sú tu puzzle, kde len treba niečo uložiť, dešifrovať alebo podobne. A potom sú tu aj neuveriteľne komplexné problémy, nad ktorými si poriadne polámete hlavu.

Po toľkých rokoch som už aj zabudol, aké náročné boli hry kedysi. Pritom si nemyslím, že by boli samoúčelne len náročné. Náročné, ale zle nadizajnované hádanky vie navrhnúť každý. Ale tu to vlastne všetko dáva zmysel, akurát musíte mať neustále otvorené oči a reálne si veci zapisovať. Už dlho sa mi nestalo, že som hral so zápisníkom po ruke a robil si poznámky, kreslil symboly a podobne. Tu je to ale nutné. Našťastie aj hry dnes majú viac možností a môžete si priamo robiť v hre obrázky dôležitých bodov a pozrieť si ich v zápisníku v menu.

Rovno poviem, že Riven ponúkol dve asi najnáročnejšie hádanky, aké som v hrách zažil za dlhé roky. Možno snáď práve od tých 90. rokov. Alebo od hry Antichamber, tam sa občas tiež vedel poriadne zavariť mozog. Lebo vlastne občas ani neviete, že by ste si niečo mali poznačiť. Že by ste sa na niečo mali pozrieť cez špeciálne kukátko, ktoré v hre neskôr dostanete. A ak si aj niečo všimnete a zapíšete, neviete, kedy to využiť. Samozrejme, prídete na to, ale vopred netušíte, na čo by to asi tak bolo. A to je fajn. Navyše tu budete dešifrovať dve číselné sústavy, aby ste ich previedli do našej desiatkovej.