Vek remasterov, remakov a špeciálnych výročných edícií by sa dal na evolučnej línii vo svojej aktuálnej podobe prirovnať k ukážkovému klasicizmu, kde je dokonalosť hľadaná práve vo vidohernej antike. Forma a rozum sa pre hŕstku šikovných investorov stali základom a preto sa nové nákladné projekty zmenili na primitívnu formulku prinášajúcu herné klasiky nielen publiku nováčikov, ale najmä masám nostalgických hráčov. Napokon, tento trend selekcie prvkov, ktoré fungovali už pred desaťročiami, sa prejavuje vo väčšine v súčasnosti aktívnych popkultúrnych médií, avšak špecificky herný giganti sa nehanbia „vdýchnuť novú dušu“ aj do titulov, ktoré sa ešte ani len nezbavili plienok.

Napriek tomu, podobne ako v umeleckých smeroch súperil protiklady prinášajúci romantizmus, bijúci sa so striktným klasicizmom, aj spomedzi jednotvárneho zoznamu nanovo oživených hier sa občas prederie na povrch titul, ktorý jednoducho nejde s prúdom. Napríklad taký Beyond Good And Evil – 20th Anniversary Edition je totiž nielen dlhým názvom disponujúci remaster, ktorého sme sa dočkali pri príležitosti minuloročného dvadsiateho výročia od pôvodného vydania, ale aj perfektná definícia remasteru napĺňajúceho ľúbostným listom komunitu fanúšikov tejto nikdy nedocenenej kultovky!

Legendy nikdy nezomierajú

Osobne mám s nanovo pretvorenými či vylepšenými svetmi tohto nádherného média trochu rozporuplný vzťah. Existujú zázraky ako remaky z Resident Evil série alebo jedinečný Demon’s Souls, no na každú takúto legendu padne minimálne jedno sklamanie, akým bola napríklad GTA trilógia, Enclave HD, hrozivá reimaginácia Flashbacku či dokonca nie najšťastnejší Dark Souls Remastered. Prirodzene, kategória remasterov to bude mať vždy o čosi ťažšie, nakoľko spektrum ponúkaných vylepšení a zmien je extrémne variabilné a človek tak nikdy úplne nevie, čo sa mu vlastne do rúk dostane.

Pôvodné Beyond Good And Evil (ďalej BGE) vlietlo medzi hráčov v novembri roku 2003 a napriek snahám o aktívny marketing aj jedinečnému dizajnu veľkú masu hráčov titul nezaujal. Vzhľadom na to, že v rovnakom roku sa objavili Prince of Persia: Sands of Time, The Legend of Zelda: The Wind Waker, GTA: Vice City, Star Wars: KOTOR a mnoho ďalších, BGE sa aj napriek pozitívnym ohlasom stalo jednoznačným komerčným prepadákom. Tento unikátny klenot sa síce v roku svojho vydania stratil medzi záplavou pokračujúcich franšíz, no v špecifických hráčskych kruhoch sa stal absolútnou kultovkou a časom tak začala hra obsadzovať aj vysoké priečky zoznamov najlepších hier vôbec. Nečudo tak, že v roku 2011 dorazil aj tentokrát komerčne veľmi vydarený HD remaster, ktorý však už nikdy nemohol napraviť neúspech originálu.

No a dvadsať rokov od vydania si Ubisoft povedal, že prečo neskúsiť hru pretlačiť do sveta ešte raz a to v tej najlepšej možnej verzii. 20th Anniversary Edition je tak už druhou vylepšenou edíciou tohto nedoceneného titulu a nemožno mu priradiť iný prívlastok ako skutočný „labour of love“! Nejde totižto iba o pozmenený vizuál a zlepšený výkon, ale aj edíciu rozšírenú o úplne nanovo, poctivo vytvorený obsah. A to je niečo, čo sa pri tej každoročnej horde remasterov dnes tak často zas nevidí.

Príbehy rebelov, vojen a odvekej snahy o kontrolu

Hra sa vo svojej podstate nijako výrazne nezmenila a kvalitné jadro celej legendárnej akčnej adventúry plnej kreatívnych puzzle, unikátnych tvorov a hŕstky závodov tak zostáva zachované. Preto je asi podstatné povedať, že hráč dostane do rúk titul z roku 2003 a to znamená nielen so všetkými jeho prednosťami, ale aj neduhmi. Zastaranosť hrateľnosti je badateľná už v prvých minútach. V krátkej súbojovej sekvencii s veľmi neprirodzene zablokovanou kamerou sa dá pomerne jednoducho poukázať na dvadsať rokov staré systémy. Ale s trochou trpezlivosti to vydarenému zážitku či už u nostalgických hráčov, alebo aj úplných nezasvätencov rozhodne nijako neuškodí.

Ak vás podrobnejšie zaujímajú systémy, mechaniky či príbehové zvraty, odkážem vás skôr na našu naďalej relevantnú recenziu originálu. V skratke však priblížim nádherný svet planéty Hillys, nachádzajúcej sa v Systéme 4 rozmanitej Mliečnej dráhy a dobrodružstvo, ktoré na nej naša protagonistka Jade zažije. BGE je jednou z tých priekopníckych akčných adventúr, ktorá predstavila unikátny a na svoju dobu nadčasový semi-otvorený svet. Naprieč bujaro pestrofarebnou flórou sa žurnalistka - rebelka Jade a jej tiež nie úplne nevinný strýko a navyše aj vrchný mechanik Pey'j, vydávajú odkryť veľkú konšpiráciu a postaviť sa proti vojnou posadnutej rase menom DomZ. Spolu s hŕstkou šiestich sirôt žije toto akcie znalé duo pod ochrannou kopulou postupne chátrajúceho majáku, ktorý je spolu s hlavným mestom pod neustálymi vesmírnymi nájazdmi agresívnych dobyvateľov.

Útokom pomáha už dvadsať rokov predchádzať a obyvateľov chrániť...ehm utláčať...ehm...žoldnierska militantná skupina známa vo vesmíre ako Alpha Section. A treťou stranou sú ešte proti utláčaniu iniciatívu prejavujúci odbojári IRIS Network, ku ktorým sa Jade neskôr pridá a stretne sa tak napríklad s agentom Double H, veliteľom Hahnom a ďalšími. Hlavnou náplňou sa v priebehu sledovania hlavnej príbehovej linky stane písanie rebelských článkov, resp. tvorba kompromitujúcich fotografií priamo z terénu. No a hlavná náplň hrateľnosti pozostáva z navigácie svetom, riešenia environmentálnych puzzle bez výrazného vodenia za ručičku, z primitívnych súbojov a zachytávania desiatok fotografií.

Pod presun patrí najmä plavenie sa vznášadlom po Hillyských moriach a presun do jednotlivých levelov, akými sú centrum hlavného mesta, maják, ostrov Black Isle, bývalý bitúnok či hrozivá továreň. V každej z týchto aj ďalších lokáciách Jade bude bojovať s rôznorodými tvormi, prirodzene ich za odmenu vo forme cenných periel aj fotografovať, trápiť si hlavu s puzzle založenými na vodivosti elektrického prúdu a posúvaní krabíc, no a v neposlednom rade jej vždy bude asistovať aj nejaký verný spoločník. Tieto prvotiny spoločníka na cestách vás občas prinútia oceniť, ako veľmi sa posunuli umelé inteligencie zastrešujúce napríklad takú výrazne uveriteľnejšiu Ellie z Last of Us a podobne. Pey'j sa popasuje s jednoduchým ostnatým plotom a taký Double H zase ochotne rozmláti hlavou akékoľvek mreže. Samozrejme, obaja nejakým tým špeciálnym útokom vždy pomôžu aj pri súbojoch alebo utrúsia nejakú užitočnú hlášku pre ďalší progres.

Expertne reštaurovaný dvojdekádový skvost, miestami ukazujúci vek

Prvým plusom je pre moderný remaster už tradičné spojenie parametrov 4K a 60 fps. Okrem toho skrášleniu vizuálu napomáha kompletné prekopanie textúr, vďaka ktorému hra vyzerá v 95% prípadov skutočne veľmi obstojne. Vizuálnu fidelitu veľmi pekne už tradične rozanalyzovalo Digital Foundry a ak ste hrali originál alebo aj len remake, rozdielov si všimnete početne. Pretextúrované drevené povrchy, pokožka postáv, voda, horniny, kovy a, samozrejme, na každej novej textúre sa krásne odráža svetlo, no a na to sa jednoducho v kombinácii s luxusným umeleckým smerovaním celého titulu veľmi dobre pozerá. Planéta Hillys už v origináli pôsobila veľmi živo a už len ten veľký zelený vesmírny tunel objavujúci sa na oblohe pri útoku DomZ vyvoláva v hráčovi aj dnes obavy z hrôz vesmírneho hororu. Vyššie vynechaných zvyšných 5% prípadov nedokonalostí patrí najmä vlasom, natiahnutým „predetailovaným" tváram a objektom, na ktorých jednoducho nové textúry kazia pôvodný zámer a nevyzerajú tak najlepšie, ale takých tu je pomerne zanedbateľné percento.

Pri porovnávaní pôvodnej hry s remastrom a aj najnovšou edíciou som došiel k záveru, že napriek tomu, že hra v aktuálnej 20th Anniversary edícii vyzerá najlepšie, farebne môže na viacerých miestach pôsobiť trochu desaturovane, čo bol možno pokus o akési uzemnenie celej adventúry do reality. Všimnete si to napríklad na akoby farebne spranom odtieni oblečenia hrdinky Jade, ale nijako ma to osobne pri hraní nerušilo. Posledný pár dekád, samozrejme, do hier predstavil aj viacero quality of life vylepšení, z ktorých sa rozhodla hŕstku adoptovať aj nová edícia. Ukladanie vyžadovalo kedysi nájdenie špeciálnych počítačových staníc, kde si prehrávate rôzne CD-čka a aj keď je toto naďalej možné, pribudol dnes už tradičný autosave, ktorý, žiaľ, už nevypnete. Po novom dokonca aj preskočíte prestrihové scény, zahráte si s klávesnicou a s myšou ako aj s ovládačmi, k čomu organicky patrí aj ukladanie progresu medzi rôznymi platformami.

Osobne som so začiatku pomerne dosť bojoval s UI, ktoré je síce pekne prehľadné, zachováva si unikátny dobový dizajn a väčšina aspektov menu jednoducho esteticky dopĺňa pohlcujúci zážitok. Interakčné tlačidlo vyžadujúce stlačenie sa však veľmi podivne zobrazuje iba v ľavom hornom rohu, kam vám pohľad jednoducho často nesmeruje. Aj vo zvyšku celého UI som jednoducho z nejakého nevysvetliteľného dôvodu strácal viac času, ako by som očakával a nejako vo mne nevyvolávalo intuitívny dojem. Predpokladám však, že väčšina hráčov sa so mnou zhodne aspoň na zastaranosti súbojov, ktoré pozostávajú z jednoduchého mlátenia postupne útočiacich nepriateľov drevenou palic...pardon pomocou špeciálneho nástroja menom Daï-Jo. Tento rozmer nemoderného dizajnu súboje rozširujú aj o zamknutie ovládania na nejaký špeciálny súbojový mód, kde jednoducho Jade prosto zabudne skákať, otáčať svoj pohľad, prikrčiť sa a stane sa akousi strnulejšou verziou samej seba.  

Podobné neduhy však kamera dá najavo aj pri bežnom ovládaní, najmä pri prechádzaní do ďalšej lokácie. Vtedy akoby nabúra do terénu a vy tak musíte s Jade alebo vznášadlom odnavigovať podivne kostrbatejšie. Keď už spomínam aj tie prechody medzi lokáciami, tak tie sú skutočne dosť časté. Každá časť mesta je výrazne oddelená a načítavania vás čakajú aj v hlavných leveloch/„dungeonoch“, ako je napríklad spomínaná továreň. A nevyhnete sa mu ani medzi skutočne drobnými lokáciami, napríklad keď Jade vchádza otočením tajnej skrine do úkrytu IRISu, čo je doslova jedna miestnosť. Takéto nešťastné riešenia a slabšie aspekty sa, samozrejme, spájajú s architektúrou originálu a je otázne, nakoľko sa s enginom dalo pohnúť, no na viacerých miestach jednoducho nadobudnete dojem, že by sa to dalo vyriešiť aj lepšie. Na druhej strane si potom spomeniete, že hra má dvadsať rokov a aj tak v nej môžete ľubovoľne fotografovať viac ako 50 druhov živočíchov, a tak rýchlo na nedostatky zabudnete!

Kde sa však nešetrilo, boli rozhodne remastrované zvuky a nanovo orchestrálne nahraný soundtrack, ktorého podivné tóny a unikátne symfónie ešte aj dnes znejú veľmi nadčasovo, čo ma, prirodzene, hneď donútilo rozšíriť si o jeho skladby môj playlist herných klasík. Vo všetkých oficiálnych dokumentoch vývojári uvádzajú, že nového nahrania sa dočkalo iba 15 zo 47 skladieb OST. Hoci je to pomerne podivné, hudba znie spolu so zvukmi v hre jednoducho bravúrne a pohlcuje efektívne aj moderného hráča. Veľkým bonusom pre fanúšikov a nadšencov netrpezlivo čakajúcich na sequel situovaný niekde vo hviezdach určite poteší rozšírenie o nový lov na poklad, ktorý previaže príbeh našej hrdinky s prequelom BGE2. A aj keď som nikdy osobne do kontaktu s pôvodnou hrou neprišiel a hype na pokračovanie ma doteraz obchádzalo, môžem zodpovedne povedať, že už sa ho neviem po tých zopár kvalitných odkazoch dočkať.

Najväčším lákadlom by však pre priemerného vyznávač BGE náboženstva mal byť bonusový obsah, ktorý sa skladá zo Speedrun módu, updatnutých a až 20 nových achievementov, no a hlavne magicky spracovanej výročnej galérie. Speedrun mód pridá do dolného pravého rohu elegantne veľký časovač, zobrazujúci váš najlepší a súčasný čas, čo je pre speedrunnerskú komunitu hry veľká vec. Galéria dostala v menu separátnu sekciu pod hlavičkou bonusov a obsahu je v tomto digitálnom artbooku skutočne veľa. Celá zbierka je chronologicky usporiadaná od prvých konceptov až po reakcie na vydanie a srší z toho celého jednoducho veľa lásky pre značku. Dozviete sa nielen skutočné pikošky z vývoja a nahliadnete za vývojársku oponu, ale aj uvidíte videá, prvé koncepty a dozviete sa myšlienky vývojárov za sprievodu fantastickej hudby Christopheho Hérala, ktorý pri novom nahrávaní asistoval tiež. No a čerešničkou na torte sú aj rozšírenia o úplne nové kozmetické odmeny v troch nových obchodoch planéty Hillys. V skratke, remaster BGE ukazuje, ako sa to má robiť!