Takéto hry som pred 30 rokmi zbožňoval. Bola radosť vždy niečo takéto doniesť domov, pretože to znamenalo hodiny zábavy a výziev. A musím sa priznať, že som s tým kedysi mal menšie problémy ako dnes. Keď si spomeniem, aké rôzne hry som kedysi dokázal prejsť s prstom v nose a dnes pri nich lietajú ovládače von oknom, je mi smutno. A aj Blue Shadow bola jedna z nich. Skvele nadviazala na Ninja Gaiden a iné podobné hry, akurát už autori presne vedeli, ako ju doladiť do dokonalosti. A prečo to píšem o nejakom Blue Shadow? Lebo to bol náš európsky názov Shadow of the Ninja. A vlastne tam boli aj ďalšie rozdiely, ale to je teraz jedno. Ak ste si vtedy hru neužili, môžete to teraz dohnať v Shadow of the Ninja – Reborn.

Možno to tak na vás nepôsobí, ale toto je poctivý remake originálu. A nie, naozaj originál nevyzeral, neznel a nehral sa takto. Stále to má poriadny retro nádych, ale v zásade to je moderná hra, akurát vytvorená s krásnou úctou voči originálu. A, čo je asi najlepšie, od pôvodného tímu, takže autori presne vedeli, ako na to majú ísť. Navyše to neskončilo len pri tom, že klasickú hru modernizovali po technickej stránke. Dokonca sme sa dočkali aj nejakého nového obsahu. Takže ak aj originál poznáte naspamäť, nájdete tu aj niečo nové, čo ste doteraz nehrali.

Príbeh je stále taká klasika doby, v ktorej originál vznikol. Aj po 34 rokoch je rozprávaný len niekoľkými skromnými obrazovkami s textom, kde sa dozviete, že je rok 2029 a dej sa odohráva v bezútešnej budúcnosti, kedy ulice ovládajú roboti, zločinci a kadejaká iná háveď. Ale našťastie to nie je úplne stratené. Nočnými ulicami pobehuje dvojica hrdinov, ktorí to dokážu spoločne zvrátiť. A je len na vás, ktorú z týchto dvoch postáv si vyberiete. Môžete však vďaka lokálnej kooperácii siahnuť aj po oboch a užiť si hru vo dvojici.

Hrateľnosť je tu klasická, ale stále zábavná. To, že niečo vychádza z princípov starých 40 rokov ešte neznamená, že by ste si to nevedeli užiť a zabaviť sa pri tom. A nakoniec to nie je až také jednoduché, ako to môže na prvý pohľad vyzerať. Nie je to len o tom, že idete zľava doprava a len stláčali jedno tlačidlo pre sekanie nepriateľov. Je tu veľa platformingu, je tu veľa súbojov, je tu veľa rôznorodých nepriateľov a variabilita naozaj nie je zlá. Avšak nie je to len o nej. Je to aj o tom, že hra je naozaj to starej školy a sama vám ukáže len základ. Je tu veľa rôznych útokov, ktoré objavíte až vtedy, keď sa vám možno aj nejakou šťastnou náhodou podarí ich vykonať. Ale potom ich v boji budete bohato využívať.

Taktiež je tu veľa zbraní a ďalších vecí. Ale že naozaj veľa. Vaše postavy majú v ruke vždy katanu, to je jasné a patrí to aj k žánru. Ale v priebehu hrania si vyzbierate naozaj pestrú paletu rôznych zbraní na diaľku aj na blízko. Už je len a len na vás, aby ste prišli na to, ako ich v boji čo najvhodnejšie použiť a proti ktorým nepriateľom. Tieto zbierateľné zbrane však nedokážete využívať donekonečna, ale majú obmedzený počet použití/výstrelov. Takže by ste ich naozaj nemali používať bezhlavo. Okrem toho tu nájdete aj rôzne boosty, liečivé predmety a podobné veci.

To všetko využijete naprieč 6 levelmi a ak ste hrali originál a ešte si ho pamätáte, asi vám tu niečo nesedí. Veď v pôvodnej hre bolo len 5 levelov. No a tu je jeden pridaný. Každý level sa tu ale skladá z niekoľkých úrovní a na konci nechýba súboj s bossom. Úvodné levely sú naozaj zaujímavé, ale pravdou je, že druhá polovica hry už pôsobí trochu repetitívne. Noví nepriatelia, nové prostredia, noví bossovia, ale nemáte dojem, že skutočne zažívate niečo nové. A aj sa viac vecí začína opakovať. Podobne to v tej dobe bolo s mnohými takýmito hrami.

Shadow of the Ninja – Reborn vie byť frustrujúcou hrou. To nemusí byť zlé, ak to je súčasť plánovaného herného dizajnu. A čiastočne to tak je. napríklad je hra fér v tom, že síce budete často zomierať, ale stačí, ak sa niektoré pasáže naučíte – ako trafiť nepriateľa, ako nedostať zásah, akú schému útokov má boss a podobne. Síce po prvej smrti prídete o nazbierané zbrane a predmety, ale ak niekde zomierate často, hra vám postupne venuje nejaké tie boosty, aby vám to skúsila uľahčiť. To je skvelé a je to fér.

Potom sú tu ale veci, ktoré tak skvelé a fér nie sú. Napríklad platforming je pomerne ťažkopádny, ovládanie nie je až tak responzívne. Dokonca vám to môže pripadať tak, že je tu aj nejaký input lag. V súbojoch to až tak nevadí, ale niekoľko pasáží hry je naozaj výrazne založených na skákaní a prekonávaní prekážok rôzneho druhu. Taktiež tu dokážete niektorých nepriateľov glitchnúť a vlastne aj jednoducho poraziť, ale tiež len využívate diery v hre. Síce si pomôžete, ale nemáte z toho až taký dobrý dojem. Nedá sa povedať, že by hra mala nejaké výrazné neduhy. Skôr je to o tom, že sa tu sčíta viac menších vecí, ktoré vedia zhoršiť náladu. A vo výsledku tak ide hodnotenie dole.

Napríklad ani dĺžka nepatrí medzi veci, ktoré by vám zdvihli náladu. Za hru dáte dvacku, čo nie je najmenej, ale hru možno prejdete za nejaké 3 hodiny. Alebo 5 hodín, ak sa vám fakt nedarí. Je pravdou, že si ešte dokážete zahrať už prejdené levely v Time Attack režime, ponaháňať vyššie skóre či skúsiť vyššiu obťažnosť, ale to je už len také umelé naťahovanie hernej doby. Lokálna kooperácia je naozaj dobrá a fakt hre pomáha. Navyše vás prenesie do doby 30 rokov dozadu, keď ste sedeli na zemi pred TV s kamošmi zo školy a hrali spolu. Ale zamrzí, že sa tu zabudlo na online kooperáciu.

Ja viem, že ak nemáte na chrbte aspoň 3 krížiky, budete mrnčať, že hra nevyzerá dobre. Ale ona vyzerá dobre. Krásny moderný pixel art, ktorý vzdáva hold originálu, ale navyše ho pekne modernizuje a rozširuje. Dokonca sú prostredia bohaté na detaily a nie je to teda len o plošinkách, po ktorých chodíte, ale aj o tých všetkých veciach navôkol. Hudba, o ktorú sa postarali Hiroshi Iwatsuki a Iku Mizutani, je postavená na gitarách a chytľavých retro melódiách a skvele dopĺňa atmosféru.

Naozaj cítiť, že do vývoja autori vložili srdiečko a pôvodná hra je ich srdcovkou. A ak je aj vašou, tento remake si užijete. A možno aj v prípade, že vás pôvodná hra obišla. Shadow of the Ninja – Reborn je kus poctivej roboty a aj zábavná hra, ktorá krásne ťaží z retro čara klasických akčných hier na NES, kde záležalo na skille a aj schopnosti naučiť sa veci, ktorými vás hra chce prekvapiť aj preveriť. Dokonca je tento remake oproti originálu rozšírený o úplne nový obsah. Akurát škoda, že to je stále veľmi málo a dokonca by sa tu dalo nájsť aj niekoľko menších chýb, ktoré trochu sťahujú celkový dojem dole.