2K Sports začali v posledných vydaniach svoje basketbalové hry spájať so slávnymi hráčmi nosiacimi korešpondujúce číslo ročníka na svojom drese. V 23-ke to bol Michael Jordan, 24-ka patrila Kobemu Bryantovi. Kto zo známych nositeľov čísla 25 to bude tentokrát? Je to Derrick Rose? Alebo Steve Kerr? Zostaňte s nami a dozviete sa, komu sa nakoniec tejto cti dostalo. Prípadne, možno aj nedostalo.

Bolo by zaujímavé nahliadnuť do interných štatistík tvorcov a zistiť, aké veľké percento hráčov považuje za hlavný mód celej „enbíejky"  My Career. Bude to asi veľké číslo. Masívny, obsiahly, robustný. To všetko o režime My Career môžeme s úplnou vážnosťou povedať. Zachytáva cestu priemerného basketbalistu, ktorý sa z nováčika v lige musí dostať až na jej vrchol. Na pozadí sa nachádza „príbeh”, interakcia so sociálnymi médiami, podpisovanie reklamných kontraktov, plnenie vedľajších úloh. Hra sa snaží tieto vedľajšie záležitosti dávať do rovnováhy so samotným basketbalom, tréningom, zlepšovaním jednotlivých zručností, získavaním odznakov, no nie vždy sa jej to darí.

Jednoducho, koncept veľkého otvoreného mesta, kde sa s vami vytvoreným basketbalistom musíte pohybovať a vrážať do desiatok a stoviek iných živých hráčov, ktorí sa pred vami predvádzajú, jazdia na motokárach a tak trochu vás obťažujú, nemusí sadnúť každému. A pravdepodobne ani nesadne. Niektoré veci je možné preskočiť, napríklad ďalší ligový zápas je možné vyvolať priamo z menu a nemusíte sa presúvať po celom meste, ale najmä plnenie bočných questov znamená neustále presuny.

Mesto ako také bolo prepracované, je možno o trochu viac kompaktné a celé vyzdobené maľbami najväčších legiend športu. My City ponúkne rôzne prostredia a frakcie - obrovskú továreň na mechov, odstavenú lietadlovú loď a podobne. Vracia sa aj My Court možnosť, kedy si viete od ruchu ulice aspoň mentálne odpočinúť na vlastnej palubovke, ideálne za prítomnosti virtuálnych priateľov. Naopak, extroverti a hráči túžiaci po uznaní sa pravdepodobne zapoja do Proving grounds režimu, kedy na základe výsledkov rôznych typov zápasov stúpajú v online rebríčku.

My Career bolo vždy spojené s veľkým neduhom a neustále kritizovanou súčasťou série - mikrotransakciami. Odpoveď, či sú mikrotransakcie zapracované horšie alebo lepšie, sa dozviete asi po 1 sekunde od spustenia hry, kedy na vás vyskočí obrovské okno so „super truper ponukou na nákup mincí”, pričom sústavné otváranie tohto okna sa nedá vypnúť a budete ho zatvárať pri každom spustení. Odtiaľ to už je iba horšie, VC mince sú takmer must have položka najmä pri online zápasoch, kedy jednoducho nad reálnymi peniazmi naboostovavaných hráčov nikdy stíhať nebudete.

Teraz prišiel čas na otázku z úvodu článku: kto je hlavnou postavou a komu je venovaný samostatný herný režim. Riešenie je veľmi jednoduché. Nikomu. Autori vypustili akýkoľvek špeciálny mód, trochu sme tajne dúfali v digitálne repete basketbalového olympijského turnaju z Paríža, ale, bohužiaľ, nič (aj keď niekoľko národných tímov v ponuke nájdete). Zostava ostatých režimov ostáva plus-mínus rovnaká, klasická rýchla hra, zjednodušená alebo plnohodnotná sezóna, online zápasy, kartičkový mód, streetball, W-NBA, historické éry ligy, tréning.

Cesta 2k25 potiaľto bola pomerne dosť z kopca a výsledné hodnotenie sa už určite trasie niekde v kúte v obave o svoj holý život. Našťastie, všetko zachraňuje to, čo robí basket basketom - dianie na palubovke. Ťažko sa to objektívne meria, ale nový ročník sa javí ako plynulejší a celkovo rýchlejší než jeho predchodcovia. Netýka sa to len menu, ktoré je konečne responzívne, prehľadné, dobré ovládateľné, ale najmä pohybu hráčov po ihrisku, animácií, útočných i obranných akcií. Každý rok rozprávame o posune v spracovaní crossoverov, donášok, smečov, blokov, streľby, no naozaj – a pripomíname, že ide o subjektívne vnímanie - je tu cítiť progres k lepšiemu. Dokonca je zakomponovaný úplne nový mód streľby, ktorý zohľadňuje jednak načasovanie a jednak tempo. Strieľa sa analógovou páčkou, pričom treba dávať pozor na moment vypustenia lopty z rúk a zosúladiť ho s pohybom páčky. Je to iné, možno trochu komplikovanejšie, ale rozhodne oveľa viac uspokojivé, keď po správnom použití lopta preletí obručou na čistotku.

V oficiálnych materiáloch k hre sa píše, že bol znovu vylepšení systém kopírovania pohybov profesionálov Pro Play a ich animácie sú o čosi živšie a realistickejšie. Ešte zásadnejšia informácia je implementácia úplne prepracovaného systému driblovania, ktorý sa dočkal najväčších zmien za posledných 15 rokov série. Možno tie naše subjektívne dojmy až tak úplne subjektívne neboli a máme tendenciu tvorcom v ich tvrdeniach veriť. Aspoň jednou vetou je potrebné spomenúť soundrack, prevláda síce new school rap, no nájdete v ňom aj Eminema, KRS ONE, alebo DnB bombu Baddadan od Chase and Status.

Animácie sme už chválili, grafika je štandardne kvalitná už niekoľko ročníkov po sebe a hlavne keď si hru zapauzujete vo fotorežime, virtuálni hráči sú až na nerozoznanie od svojich skutočných predlôh. Tradične silnou stránkou 2k basketbalu býva komentár, NBA štúdio aj za účasti Shaqa, rôzne predzápasové a polčasové show, jednoducho všetko, čo vo výsledku prispieva k výbornému technickému dojmu. Taktiež sa zdá, že zmeny k pozitívnemu nastali aj na backendovej serverovej časti a transakcie s ingame menou sú taktiež rýchlejšie a pružnejšie. Bodaj by aj nie, keď na nás nimi 2K sports zarába...

Aby sme technologické novinky len nechválili, prepínanie kamery podľa zmeny strán na palubovke už X rokov nefunguje tak, ako by malo. Zvláštnou chybou, ktorá asi závisí od fyzického (očného) zdravia každého z nás, je malá veľkosť použitého fontu. Napríklad pri udeľovaní plusových/mínusových bodov za získaný doskok, dobrú prihrávku, pokazenú strelu či zbytočný faul sme museli podísť na meter k televízoru a podobne ako známa babička z meme obrázku žmúriť, čo to vlastne na nás vyskočilo.

Keď si pod týmto článkom prečítate zoznam plusov a nájdete v ňom napríklad „rýchle a prehľadné menu”, budete celkom správne predpokladať, že celkové hodnotenie nebude práve najružovejšie. Napriek tomu ale považujeme 25-ku za vydarenejší ročník ako 24-ku, najmä vďaka rýchlosti a plynulosti, s prižmúrenými očami ju môžeme dokonca odporúčať. Aby sme ju vedeli odporúčať v plnej miere, museli by autori značne okresať mikrotransakcie a to sa zo zrejmých dôvodov pravdepodobne nikdy nestane.