Ak mate radi japonské podivnosti, práve ste natrafili na ďalšiu z nich. Videli sme už síce aj bizarnejšie kúsky, ale Slitterhead sa určite tiež vymyká z normálu. Prvotina Bokeh Games štúdia, ktoré však založil veterán Keiichiro Toyama, má za sebou strastiplný vývoj, ktorý poznačil aj COVID-19, no a výsledok snaženia japonských autorov vyzerá nasledovne...

Slitterhead je označenie pre monštrá, ktoré používajú ľudské telá a skrývajú sa v nich. Nie je jednoduché tieto kreatúry odhaliť a keď už sa to podarí, vystrčia svoju ohyzdnú hlavu alebo sa celé premenia na agresívnu potvoru. Po krku im ide mysteriózna entita Hyoki alias Nigh Owl, ktorá postupne získava svoje spomienky a nemá vlastné telo, a preto tiež používa ľudské, aby vypátrala a zničila Slitterheads. Pritom môže preskakovať z jedného človeka na druhého (prípadne psa), prebrať nad ním plnú kontrolu, pokojne aj bojovať a potom sa zas prevteliť do niekoho iného.

Najcennejší sú jedinci označení ako rarity – vzácnosť, ktorí majú jedinečné vlastnosti aj silné útoky. Takýchto ľudí postupne združujete a nasadzujete ako jednotlivcov, neskôr vo dvojiciach do misií. No aj potom z nich môžete preskakovať do iných, bežných ľudí a využívať ich vo svoj prospech. Malo by sa povedať, že takto sa prevtelíte do hocikoho, ale to nie je ani zďaleka pravda. Hra vám síce podá nejaké vlažné vysvetlenie, ale v podstate je to tak, že nemôžete ovládnuť postavy, ktoré majú poslúžiť na to, aby vám skomplikovali postup. Takže to môže byť šéfka bordelu alebo ochrankár pri vchode, hoci sú to vlastne ľudia ako všetci ostatní. Väčšinou...

Ale keby ste si každého len tak prisvojili, asi by to šlo príliš ľahko a nemuseli by ste hľadať alternatívne cestičky a obchádzky ako sa dostať na určené miesto. A misie by boli sterilnejšie. Trochu to v tomto smere pokrivkáva, ale skrátka musíte dané pravidlo rešpektovať. Čiže kvôli tomu musíte napríklad preskakovať po osobách na čoraz vyšších balkónoch. Alebo ovládnuť žeriavnika, aby vám spustil nižšie kovový trám a vy sa naň dostanete superskokom a pokračujete lezením po terasách a reklamných tabuliach k nejakému oknu do budovy. 

Ale treba povedať, že prevteľovanie si celkom užijete a niekedy to hraničí s celkom zábavnou špionážou. Napríklad v tele personálu sa dostanete do podniku, kde ale musíte preskočiť na kunčafta, aby ste sa dostali do zákazníckej zóny. Potom sa na chvíľu zameriate na recepčného za okienkom, aby vypínačom na diaľku otvoril zabezpečené dvere. V prikrčení musíte obísť ochranku a keď ste blízko miesta určenia, vyspovedáte pár prítomných, aby ste získali detailné informácie. No a spravidla misia vrcholí konfrontáciou a bojom s ďalšou elitnou Slitterhead potvorou - hoci sú aj výnimky.

V boji útočíte s rarity postavami alebo hocijakými inými ľuďmi v dosahu, pričom medzi nimi môžete bleskovo preskakovať, čo sa dá pekne využiť. Napríklad, keď je váš aktuálny človek doráňaný, alebo ho potvora drží pod krkom, zmeníte telo a monštru začnete nakladať po chrbte. Bežní ľudia majú tri základné schopnosti, vrátane pokriku na odpútanie a štvrtú schopnosť prevezmú od raritnej postavy. Rarity pritom majú svoje individuálne unikátne talenty. A každá trochu iné.

Napríklad Anita vie privolať ľudí na bojisko a následne ich poštvať proti nepriateľovi. A to bez nutnosti preskočenia do ich telesnej schránky, takže môže bojovať popri nich a ešte aj vystreľuje jedovaté ihly. Motorkár Alex strieľa z brokovnice, vytvorí gravitačný bod, ktorý priťahuje protivníkov a z ľudí spraví časované bomby. Edo je majster bojových umení, takže tomu pomáha automatické uhýbanie útokom, krátkodobé zrýchlenie a posilnenie zbrane, hoci na úkor jej výdrže. Na tieto schopnosti postavy využívajú vlastnú krv, čiže si tým znižujú život. Tú si však môžu doplňovať nasávaním z mlák, ktoré zostávajú po zraneniach všetkých prítomných.

Rarity majú špecifické zbrane, ako sú pazúry, bojová palica a podobne, každý však len jednu. V boji platí, že vaše vzácne postavy musia bitky prežiť, ale postaviť na nohy sa dajú obyčajnými ľuďmi, keď sa do nich prevtelíte. No ak už nie je nik bojaschopný , koho by ste mohli ovládnuť, alebo vám to trvá príliš dlho, bitka je prehraná. Hoci rarity postavy môžu byť často do misie nasadené dve, pod kontrolou máte vždy len jednu, ktorú si prepnete. Tá druhá je v podstate pasívna, ale zvyčajne sa motá nablízku a aspoň sa ako-tak bráni útokom. Na bežných ľuďoch pri bitkách síce nezáleží, ale ak vás hoci aj v ich koži monštrum trikrát zabije, tiež je to na reštart súboja. Zaujímavosťou je, že postava môže v boji prísť o ruku a vtedy nedokáže bojovať ani nasávať mláky krvi. Musí si najskôr nájsť a obnoviť končatinu a potom je opäť plne funkčná.

Bitky ako také sú zaujímavé – už tým, že proti nepriateľom môžete poštvať takmer kohokoľvek v dosahu. Majú však určité rezervy, predovšetkým čo sa týka spolupráce raritných postáv. Je pravda, že vďaka tej druhej z dvojice má primárny bojovník aj okolití ľudia jednu bonusovú schopnosť navyše. Ale úplná pasivita práve nepoužívanej rarity osoby nepôsobí dobre, mala by aspoň občas použiť samostatne nejaký útok. Úplne skvelá by bola možnosť spoločného komba raritných postáv, podobne ako to vidíme v moderných bojovkách. 

Chybou je aj to, že pri bežnom prechádzaní oblasťou zostáva druhá raritná postava úplne stáť na mieste, nejde za vami a keď sa niečo zomelie, objaví sa až po hodnej chvíli, čo môže byť osudné. Ešte náročnejšie sú prípady, keď práve ovládate bežného človeka, napríklad preto, že ste sa prostredníctvom neho mohli dostať za mreže alebo na strechu, a zrazu musíte bojovať. Vtedy v prvých minútach čelíte protivníkom len v telách obyčajných, fyzicky slabších civilistov a až po pár minútach sa objavia vaše rarity. Obzvlášť nepríjemné je to pri bossoch.

Po misii sa ocitnete na centrálnej obrazovke s niekoľkými záložkami. Tam si môžete vypočuť rozhovory Hyoki a raritných postáv, ktoré súvisia s novými poznatkami. Často to vedie k odomknutiu nových misií, do ktorých vstúpite prostredníctvom druhej záložky, sú členené do dní a dajú sa aj opakovať. Staršie dialógy a získané znalosti si pripomeniete v pamäťovej zložke, vzhľad svojich zverencov upravíte v šatníku. Oblečenie sa prejaví v misiách, kde postavy majú zaujímavú kamufláž – predovšetkým pokrývky hlavy: masku, motorkársku prilbu, parochňu, dokonca tašku natiahnutú na tvár.

Ale najzaujímavejšie je prerozdeľovanie získaných tokenov – žetónov za úspešné misie a nepovinné zbieranie spomienok počas nich. Sú to vlastne skúsenostné body, ktorými si následne upgradujete zbraň alebo svoje aktívne a pasívne schopnosti. Teda vylepšíte a zefektívnite útoky, pridáte postave viac zdravia, regeneráciu, šokovú vlnu, rýchle zotavenie alebo uvoľnenie sa zo zovretia po výpade monštra.

Všetko sa odohráva v meste, ktoré ale nie je otvorené a nedá sa voľne prehľadávať a objavovať. V misiách sú len výrezy, nanajvýš s niekoľkými uličkami, kde sa nedá skoro nikam vstúpiť a ani sa príliš vzdialiť, prípadne interiér budovy. Hra vás pri snahe ísť ďalej jednoducho obráti späť s nejakým komentárom, že máte hľadať inde. Väčšinou tak musíte použiť autormi prednastavenú cestu a postup bez možnosti skúšať alternatívne voľby a využiť pritom svoju kreativitu, čo je veľká škoda. Okrem toho je to len niekoľko málo úsekov, ktoré sa v misiách opakujú, hoci so zásadnejšími zmenami. Na tom je vlastne postavená celá hra – nepostupujete do stále nových lokalít, ale opakovane sa vraciate v čase na tie isté miesta, kde meníte minulosť. A tým vlastne aj prítomnosť a budúcnosť a osudy postáv. Je to trochu chaotické, ale postupne tomu dokážete porozumieť.

Interakcia s okolitými objektmi v prostredí je len minimálna. Takže ťažíte len z možnosti ovládať ľubovoľné (ale ako už bolo spomínané, len niektoré) postavy a viesť dialógy.  Maximálne sledujete stopy, ktoré predstavujú farebné spirituálne značky, siluety kľúčových osôb na miestach, kde sa vyskytovali alebo dokážete určiť ich polohu na základe pohľadu ich očí. No a, samozrejme, bojujete, pričom tomu neraz predchádza naháňačka, či už po zemi alebo na strechách a s poskakovaním po reklamných baneroch, v ktorej niekedy vy naháňate monštrum a inokedy ono vás. Ale stále len vo vymedzenom okruhu.

Môže sa stať, že sa počas progresu v príbehu zaseknete, lebo vám bude chýbať nejaká nová raritná postava. Hra vám skrátka nedá nové misie, kým si nezopakujte tie predošlé a nenájdete tam kľúčovú osobu. Sú síce náznaky, v ktorých misiách sa nové rarity nachádzajú, no často sú veľmi dobre skryté. Objavíte ich až po opakovaní, keď si všimnete nenápadné detaily, ktoré ste predtým prehliadli. To môže hráča dosť zdržať a rozladiť.

Grafika síce nie je vyslovene škaredá, ale určite ani nie najmodernejšia. Vizuálne to rozhodne mohlo byť o čosi lepšie. Najslabšie pritom pôsobia rozhovory s farebne ladenými scénami, ktoré mali zdôrazniť psychologické rozpoloženie raritných postáv. Terén sledujete z pohľadu tretej osoby s voľne polohovateľnou kamerou, čo je určite fajn. Na užívateľské rozhranie v hre si ale zrejme budete dlhšie zvykať, predovšetkým v menu medzi misiami – priamo v tých je to už lepšie. Nastavovanie postáv do misie je síce na pohľad zaujímavé, ale preklikávanie s výberom ťažkopádne a podobne je to aj s voľbou misií a ďalších súčastí.