Za predošlé roky už hráči oblízali mnohých policajtov, babičky, autá či mimozemské vesmírne lode. Prvýkrát si však vyskúšali komplexný gameplay kozieho jazyka v pôvodnom Goat Simulatore, už štrnásť rokov starej sandboxovke plnej výbuchov a zvláštnej AI okoloidúcich. Udržal si tento zvierací chaos svoje čaro a zábavný faktor aj po toľkých rokoch?   

Čo si vážim, je, že ma hra hneď pri spustení hodila do výberu levelov. Žiadne dlhé načítavanie, žiadne zbytočné scénky. Môžete hneď skočiť do niektorej z máp a vyblázniť sa. Čo je asi pre mňa jediný spôsob, ako som si dokázal aspoň trochu užiť Goat Simulator, skrátka „blbnúť". Po splnení úlohy na mňa vyskočilo oznámenie, vďaka čomu som si uvedomil, že tu vlastne nejaké úlohy sú. Väčšina z nich je celkom jednoduchých, napríklad nabehnúť do civilistu desaťkrát a podobne. Iné sú úmyselne frázované tak, že ani nemáte šajnu, čo vlastne máte robiť. Ja si myslím, že koncept nejakého plnenia úloh je tu úplne zbytočný. Osobne som nechcel robiť, čo mi hra povedala, že by som mal robiť, ale čokoľvek, čo mi samému napadlo.

Ako sandbox je Goat Simulator slušný, ale asi sa dalo zájsť trochu ďalej. Môžete nabrať rohami alebo olízať v podstate čokoľvek, čo vidíte. Chvíľu ma bavilo sledovať, ako sa ma všetci okoloidúci eventuálne začali báť, nariekali, utekali a podobne. Tiež ma veľmi bavilo sledovať, ako lietajú vo vzduchu po mojom nábehu. Občas som sa pobavil aj odpálením sa a robením rôznych kúskov a premetov vo vzduchu. Ale v momente, keď vás takáto hrateľnosť omrzí, omrzela vás takmer celá náplň hry. AI s vami súperiť nebude väčšinu času a tých pár výnimiek vôbec nestojí za reč, pretože vám tu nič neuštedrí poškodenie, ani vás neodpáli nijako priďaleko, ba vám ani nemá ako pokaziť snahu splniť niektorú z úloh. Nemôžete tu ničiť v podstate nič okrem vozidiel, čo je veľká škoda. Ako odmeny za úlohy dostávate rôzne skiny a obleky. Niektoré z nich pridávajú nové schopnosti, napríklad démonická koza priťahuje veci z prostredia na seba, čo trochu dopĺňa chaos tejto hry.

Hre nepomáha ani veľmi nemotorné ovládanie. Keď spadnete na zem a postavíte sa, nemôžete sa z animácie zobrazujúcej zdvihnutie hneď rozbehnúť, musíte po jej dokončení chvíľu počkať. Znie to triviálne, ale padať budete neustále, takže budete často frustrovaní. Snažiť sa otočiť s vašou kozou je fakt o hubu a takmer čokoľvek kompletne zastaví vašu postavu pri rozbehu. Na druhej strane, dokážem oceniť snahu o zopár mechaník pohybu navyše, hoci tiež nie sú nijako prepracované. Môžete liezť po stenách, odrážať sa od nich, alebo prípadne sadnúť na bicykel, ktorého ovládanie je ale, bohužiaľ, tiež úplne príšerné.

Okrem úloh narazíte aj na pár herných módov pre viac hráčov, ktoré sú určite inherentne aspoň trochu zábavné s kamarátmi. A sú o niečo zábavnejšie, ak sa aspoň jeden z vás dokáže nasmiať na absurdnosti tejto hry. Ovládajú sa ale tiež úplne hrozne, či už je to hokej, Capture The Flag, alebo akákoľvek iná minihra. Na mapách sú porozhadzované aj rôzne zberateľské predmety, čím hra podporuje preskúmavanie a mapy sú relatívne veľké, takže to je aspoň menší plusový bod.

Vizuálne sa hra nesnaží byť nejako skvelá, ani skvelý vizuál nutne nepotrebuje. Textúry sú veľmi jednotvárne a farebne nie veľmi pestré, modely postáv sú vyložene hrozné a len minimálne animované. Dokážem, samozrejme, pochopiť, že takýto typ hry viac ani nepotrebuje, ale minimálne si stojím za tým, že vyzerá až nepríjemne. Na druhej strane, graficky je to značný posun oproti pôvodnej hre. Hra celá vyzerá podstatne lepšie, je farebnejšia a svetlejšia. Len skrátka nevyzerá dobre sama osebe. K hudbe ale budem podstatne kritickejší, pretože každá melódia je vyložene otravná a mal som chuť ich všetky vypnúť. Občas ma ale aspoň pobavili hlášky náhodných postáv – niektoré sa vás boja, iné vás zbožňujú, alebo majú nejakú vtipnú poznámku.

Súčasťou remasteru sú aj DLC. Tie sa všetky snažia o unikátne koncepty, ponúkajú kompletne nové lokácie a viac-menej úspešne rozširujú hrateľnosť. Na jednej strane si cením snahu o nové typy útokov a nové úlohy, na druhej strane, hra sa stále ovláda rovnako ako v základných leveloch. Úlohy sú stále nudné a napríklad v sci-fi a v MMO DLC stále rovnaké primitívne a nezáživné. Nepriatelia a celkovo všetky NPC sú stále rovnako statické a bezcharakterné. Ani UI v niektorých DLC veľmi nepomáha, ako napríklad v prípade zombie mapy.

Celkovo si myslím, že Goat Simulator: Remastered nestojí za to. Ako remaster je kompetentný, pretože do pôvodnej hry pridáva multiplayer, DLC a zlepšuje trochu textúry a svetlo. Na strane druhej, hra je to v podstate stále rovnaká – zabugovaná, nemotorná, nie taká zábavná, aká by chcela byť. Celkovo hier, ktoré ponúkajú nezmyselnú zábavu, je mnoho, ale značné množstvo z nich sa ovláda podstatne lepšie.