Vonku to nevyzerá veľmi na polovicu decembra, takže ak si chcete navodiť zimnú atmosféru, musíte siahnuť po niečom inom. Niečom naozaj mrazivom, čo vám zaručene naženie husiu kožu. Napríklad by ste mohli siahnuť po kultovej hororovej klasike The Thing režiséra Johna Carpentera z roku 1982. Osobne film považujem za jeden z najdôležitejších hororov vôbec a aj po viac ako 40 rokov od premiéry dokáže naozaj nahnať husiu kožu a jeho praktické (žuvačkové) efekty sú fenomenálne. Také, že sa na ne ani moderný prequel z roku 2011 so svojimi CG efektmi nechytá. Škoda, že sme sa nedočkali skôr pokračovania. Či?

V roku 2002, pri príležitosti 20. výročia vydania filmu, nám Konami a Computer Artworks (autori hry Evolva) naservírovali hru The Thing. Aj keď nemala žiaden podnázov, nebola filmovou adaptáciou, ale pokračovaním jeho deja. V dobe vydania bola hra trochu prehliadaná, ale časom si tiež získala kultový status. Vo veľkej miere totiž veľmi dobre zachytila veci, ktoré vo filme fungovali – strach, pocit neistoty, nedôveru. A tiež tie rôzne monštruózne kreatúry, ktoré po vás skáču za každým druhým rohom. Hra vyšla a postupne zmizla. Ja ju napríklad doma mám, ale mnohí nemali to šťastie, že ju mali niekde v zbierke. Teraz je späť v podobe The Thing: Remastered a každý, starý aj mladý, sa v nej môže vydať na Antarktídu bojovať proti mimozemskému parazitovi.

Hra vlastne začína niekde tam, kde pôvodný film skončil. A ak ste ho nevideli, okamžite si ho pustite. Na Antarktíde sa stalo niečo zlé. Ale fakt že dosť zlé. Skoro nikto neprežil. Navyše sa zdá, že to neskončilo na polárnej výskumnej stanici, ale šíri sa to ďalej. Odmlčala sa nórska stanica, neskôr americká stanica a dokonca sa stratila aj vojenská jednotka, ktorá mala preskúmať, čo sa vlastne deje. No a tak ste na rade vy, kapitán J.F. Blake, so svojou jednotkou a zdanlivo jednoduchou úlohou. Dôležité je vypadnúť čo najskôr, ale niečo sa zvrtne a Blake sa rozhodne, že ide skúmať ďalej.

Zničené stanice, telá okolo a zakrvavené steny. Hneď vám dôjde, že táto katastrofa nebola len o tom, že niekto zabudol zavrieť dvere. Netrvá to dlho a začnú vám po krku ísť podivné drobné stvorenia, ktoré je relatívne ťažko zabiť. Groteskné, s ostrými pazúrmi (alebo čo to je) a zamerané len na vás a vašich ľudí. Takže do ruky beriete každú dostupnú zbraň a bojujete o holý život. Postupne zisťujete temné tajomstvá a to nielen o tom, odkiaľ sa tieto podivné bytosti vlastne zjavili, ale prečo sa rozšírili po výskumných staniciach.

Veľká časť príbehu je veľmi schopná. Hru kedysi chválil aj samotný Carpenter, ktorý ju považuje za oficiálne pokračovanie. Dokonca si v nej zahral jednu z postáv (aj keď ho asi len ťažko spoznáte). Ale taká posledná tretina už podľa mňa stráca nápady, a tak sa z nej stane len ďalšia obyčajná akčná hra s predvídateľným vojenským príbehom ako mnoho iných. Jedno klišé strieda druhé a vlastne tu spoznáte tie slabšie pasáže z Resident Evil či iných hier. Niekto vám pripomenie napríklad Weskera a podobne. Čo bolo fajn možno kedysi dávno, ale dnes sme už tento generický príbeh o snahe vytvoriť zbraň z niečoho cudzieho hrali naozaj mnohokrát.

Podobný problém prichádza aj v oblasti hrateľnosti, ale k tomu sa pomaly dopracujem. The Thing je v prvom rade survival horor, ale oproti svojim žánrovým kolegom dostáva aj niekoľko úplne unikátnych prvkov, ktoré skvele zapadajú do konceptu The Thing, ako sme ho videli vo filme. V prvom rade tu síce ovládate iba jednu postavu, ale tu a tam máte po ruke aj niekoľko ďalších postáv, ktoré sa k vám môžu pridať. Následne ich jednoduchými príkazmi viete ovládať a takto si viete pomôcť. Predsa len je lepšie proti mimozemskému parazitovi bojovať aspoň vo dvojici. Zvlášť, keď väčšie kusy sa nedajú len tak jednoducho zničiť.

Ale nie je to len tak, že niekam prídete a postavy sa k vám pridajú. Vidia vás prvý raz v živote, nemajú dôvod vám veriť. Ako sú získať ich dôveru? Obetujte im napríklad jednu lekárničku. Možno ale ani to nestačí, tak im dajte zbraň a náboje. V tíme môžete mať až 4 ďalšie postavy, ale väčšinou to bude menej. Delia sa do troch tried: technik, medik a vojak. Vojak je dobre vyzbrojený, technik dokáže opravovať poškodené elektrické zariadenia (napríklad generátory, brány, dvere...) a medik zase svojich spolubojovníkov liečiť. O postavy sa musíte starať, aby ste o ne neprišli. A taktiež musíte dávať pozor, po kom strieľate. Ak vám spolubojovník vojde pred hlaveň, môžete ho nechtiac zabiť.

Ale mimozemský parazit dokáže dokonale napodobniť iného človeka. Ako môžete niekomu dôverovať, keď neviete, či je vlastne človek? Dočasne ho potrebujete, ale neskôr vás môže napadnúť a vy tak prídete o zbraň aj muníciu, ktorou ste danú postavu vybavili. Je tu ale možnosť krvného testu. Problém je, že v priebehu hry získate relatívne málo injekčných striekačiek. A občas si musíte rozmyslieť, ktorú z postáv otestujete. Ak je test pozitívny, zistíte to veľmi rýchlo – monštrum vás napadne ihneď po vpichnutí. Často tak budete premýšľať, že potrebujete pomoc a zbraň im dáte. Ale ktorú? Monštrá zabijete plameňometom, ale treba ich oslabiť inými zbraňami.

Navyše je hra doplnená o niekoľko dynamických systémov. Napríklad systém nákazy. Mnohé postavy nie sú predskriptované ako človek či mimozemšťan. Jednoducho sa môžu nakaziť a nemusia sa prejaviť hneď. Preto je dobré spolubojovníkov nepúšťať do tesnej blízkosti nepriateľov. Ale teda nezvykajte si na nich veľmi. Druhý je systém strachu. NPC sa môžu pod útokom zľaknúť, prípadne vo chvíľach, keď niekde nájdu mŕtvolu. Môžu sa začať správať chaoticky, zle mieriť a podobne. Musíte ich vedieť upokojiť. Keď už nie inak, tak injekciou. Postupne do inventára získate viacero pomôcok pre rôzne situácie, testovanie, upokojenie alebo aj spacifikovanie paralyzérom, keď si nie ste istí.

V tomto je hra úplne unikátna a žiadna iná vám nedá takéto možnosti a v žiadnej inej nebudete neustále pokukovať po kolegovi v zbrani, či sa náhodou každú chvíľu nechce zmeniť na nejakú príšeru. Akurát s tými NPC hra veľmi nevie pracovať. Jednak nemajú príbehy ani osobnosti. No a aj keď vám niekto prežije celú misiu, v druhej vás zrazu nenasleduje. Lebo tam musíte byť sami a tak to bude. To je škoda. Taktiež súboje s bossmi. Tých musíte tiež najskôr oslabiť a potom doraziť plameňometom, ale vy si necháte brokovnicu a plameňomet dáte svojmu medikovi. Ten ale do súboja nepostupuje, takže nemáte plameňomet. A čo teraz?

No a kým týmito systémami je hra unikátna, je tu jedna vec, v ktorej je ako mnoho iných. Alebo vlastne ešte horšia. Umelá inteligencia NPC v hre je občas naozaj žalostná. Môžete tak postavám rozdať príkaz, aby vás nasledovali, ale jedna z nich sa niekde zasekne o zábradlie, dvere, stĺp či iné neprekonateľné prekážky. A je neuveriteľná otrava stále behať im okolo zadku, či sa niekde nezaseknú a sledujú vás až tam, kde ich budete potrebovať. Často im tak nakoniec dáte príkaz zostať niekde v malej špajze bez nepriateľov, vyčistíte časť levelu a potom si pre nich prídete. Mechanicky a koncepčne NPC fungujú skvele, ale keď sa vám každú chvíľu niekde zaseknú, budete si trhať vlasy.

Atmosféricky je to hlavne v úvode výborné. Hra je skôr komorná a vďaka neustále prítomnému mrazu mimo budov sa snažíte stále hľadať nejaký úkryt, aj keď viete, že vás tam pravdepodobne nečaká nič príjemné. Sprvu nemáte veľa zbraní, nemáte ani tie najsilnejšie a hra vie ponúknuť aj slušnú výzvu. Keď sa vytratí tajomno a na scénu prichádza armáda s experimentmi, väčšina toho vyprchá a vy zrazu hráte ďalšiu v rade akčných hier, čo už nie je také zaujímavé. Likvidujete desiatky nepriateľov – monštrá aj ľudí. Idete ako Rambo. To je škoda. Trochu to pripomína Resident Evil 4, ktorému tiež v druhej polovici došla šťava a z hororu sa hra zmenila na akčnú jazdu.