Sú značky, ktoré som mal kedysi rád, no posledné iterácie mi už veľmi nešmakujú. Stále si ich zahrám, alebo aspoň vyskúšam niekde na Gamescome a podobne, ale nemám už túžbu si ich kupovať a hrať každú jednu časť. Opakujúce sa herné blockbusteri ma už jednoducho tak nebavia, preto nepíšem Call of Duty (aj keď si takmer každú časť prejdem) a preto som sa už roky nevenoval Assassin’s Creed, aj keď do hral väčšinu častí do Odyssey, ale do Valhally som už nešiel. Najnovšie dve časti ma však lákajú. Mirage bol návrat ku koreňom a Assassin’s Creed Shadows zase konečne spracuje Japonsko. Keď prišla príležitosť zahrať si hru s predstihom, nevedel som tak odmietnuť.

Hra je už od oznámenia sprevádzaná kontroverziou prakticky zo všetkých strán. Ubisoft sériu vždy prezentoval ako historický zážitok, ale tu mal asi viac zdôrazňovať, že to je fantasy fikcia. Vždy to aj bola, akurát vo skvelých kulisách rôznych historických epoch a významných miest. Nepomohol si však ani akousi kultúrnou necitlivosťou, len si spomeňte na nešťastnú sošku s Tori bránou. Bohužiaľ tak na hru už teraz mnohí pozerajú cez prsty a nehľadia na jej skutočné kvality. Skôr sa nechávajú strhnúť dojmami a predsudkami. Pritom to začína vyzerať tak, že minimálne mňa si séria asi opäť nakloní. A to už je čo povedať.

K dispozícii som mal niekoľkohodinové demo a zostrih z jeho hrania si môžete pozrieť aj vo videu nižšie. Demo sa delilo na dve časti – vyskúšať som si tak mohol samotný úvod, kde sa vžijete do kože oboch hlavných postáv, ale následne aj pasáž z už rozbehnutej hry, ktorá je dejovo zasadená o niekoľko mesiacov neskôr a postavy v nej boli už dosť vylepšené. Rozohraná však už bola aj vysoká hra v rámci príbehu, kde je jasné, že tentoraz opäť ide o veľa. A to v oboch rovinách, tej historickej a aj tej fantastickej, kde pravdepodobne opäť príde na rad prastarý konflikt. Ale čo súčasnosť? Aj tam sa rysuje niečo viac.

Celé demo bolo o tej historickej časti, ale musím uznať, že ma veľmi navnadila aj súčasnosť, pritom z nej v deme skoro nič nebolo. Do minulosti sa ponárate cez nový Animus EGO, čo je nová a tmavá verzia tejto technológie, ktorá s vami komunikuje, keď sa ponárate do genetickej pamäte. Ale niečo mi na nej nesedí. Mám dojem, že tu bude viac príbehu. Prečo je vlastne tento Animus taký temný? A prečo vám Animus pri ponáraní sa do spomienok hovorí, že vám môže ukázať len niektoré, lebo ONA nechce, aby ste videli aj iné. Kto je ona? Úprimne ma to navnadilo asi aj viac ako Yasuke a Naoe spoločne.

Ale dobre, ponorili ste sa do spomienok, ktoré vás prenesú do feudálneho Japonska v roku 1579. Je to éra občianskej vojny, ale zároveň aj blížiaceho sa zjednotenia, ktorú však ohrozujú rôzni nepriatelia. A práve na to odkazuje aj názov. Prečo Shadows? To nie ste vy ako asasíni. To sú nepriatelia, ktorých nevidíte, ale cítite ich prítomnosť. Niekto mocný v pozadí ťahá za nitky a je na vás, aby ste ho z tieňa dostali na svetlo. A zjavne hneď v úvode ten niekto dostane do rúk obrovskú moc. Teraz sa ju musíte pokúsiť získať späť a to v koži dvoch rôznorodých postáv. A keďže je dej rozťahaný cez niekoľko mesiacov, bude to poriadne dlhá cesta.

Naoe a Yasuke – dvojica ústredných postáv, kde si úvod vyskúšate v koži oboch, aby ste sa zoznámili s ich životmi, motiváciami a aj schopnosťami. Kým Yasuke je obrovský čierny samuraj (a nenariekajte toľko nad tým, bol už v Nioh a a Samurai Warriors 5), Naoe je nenápadné drobné žieňa. Hrateľnosť za tieto postavy tak vychádza z týchto základných charakteristík. Yasuke zapadá k postavám z Origins, Odyssey alebo Valhally, má k dispozícii pomerne široký arzenál, postupuje priamo, využíva hrubú silu a to napríklad aj na rozrazenie dverí. Oproti tomu Naoe sa ako shinobi zakráda, postupuje nenápadne a využíva ikonickú skrytú čepeľ. V boji sa vie tiež obracať, ale ideálne bude, ak sa priamym stretom vyhnete.

Yasuke do Japonska prichádza s jezuitskými misionármi, avšak pri audiencii sa oňho začne zaujímať Oda Nobunaga. Po uliciach si o ňom šepkajú, je skôr atrakcia, ale Nobunaga v ňom vidí niečo viac. Dohodne s atak s misionármi a prechádza Yasuke prechádza do jeho služby, kde je jeho mečom v bitkách. Jednu takú hneď v prológu zažijete. Ešte v tú istú noc sa však toho deje oveľa viac a spoznávate aj Naoe, ktorá tiež musí bojovať, ale niekde inde. Dve zdanlivo odlišné a vzdialené postavy tak osud zvedie dokopy a musia spojiť sily. Potom je to už len na vás.

V rámci príbehu vystupujú postavy spoločne, ale je na vás, ktorú z nich si zvolíte. Podľa toho sa ale aj líši postup hrou. Tá vám dáva často na výber, za koho chcete hrať. Nie sú to len kľúčové príbehové misie, ale napríklad aj vedľajšie aktivity vo svete, kedy si napríklad aj pri rýchlom cestovaní môžete vybrať, že sa niekam prenesiete v koži toho druhého. Príbehové misie zas môžu pre každú postavu pôsobiť trochu inak. Ak niekde útočíte na hrad, Yasuke sa tam prebije hlavnou bránou, Naoe musí ísť okľukou a nepriateľov obchádzať. Sami si tak zvolíte, ktorý štýl hrateľnosti sadne vám a Ubisoft tu dáva vlastne na výber medzi moderným a klasickým poňatím AC značky. A čakajú na vás aj rozhodnutia, ktorými budete formovať príbeh. Alebo nie. Aj to je na vás, hra ponúka viac režimov na výber a Canon režim vás povedie predpísaným príbehom.

Ak máte radi feudálne Japonsko, prídete si tu na svoje. Samozrejme, v pozadí od začiatku cítiť klasické črty série, ale aspoň demo ukázalo, že autori veľmi pekne využívajú kulisy doby a miesta, kam hru zasadili. Čakajú tu tak na vás historické udalosti, ale aj dôležité postavy. Nebude to len Oda Nobunaga, ale v jednom z rozhovorov som započul aj meno Hattori Hanzo, takže je možné, že sa tu objaví. No a nechýba Luís Fróis, Alessandro Valignano a ďalší. Akú úlohu v hre zohrajú? To ešte len uvidíme. Celkovo tu na vás čaká 9 regiónov a naša novinárska ukážka nám predviedla južný región Harima. Nemôžem tak hovoriť o všetkých, ale tento bol spracovaný pekne, bol rozsiahly a bohatý, s mestom aj dedinkami či inými sídlami, svätyňami a aj tajomstvami.

Prostredie tu naozaj žije. Po osadách chodia postavy a každý tu akoby mal nejakú svoju prácu. No a nechýbajú ani zvieratá, ktoré pobehujú po uliciach. Herný svet má svoje pravidlá, je tu dynamická denná doba, ktorá sa podpisuje na aktivite postáv, ale striedajú sa aj ročné obdobia. Tomu sa prispôsobuje počasie, ktoré vie byť od obyčajného až po extrémne. To si koniec koncov môžete pozrieť aj vo videu vyššie. Osobne mám dojem, že je to možno až trochu príliš prehnané. Na pohľad vyzerá pekne, keď sa pod silným vetrom hýbu polia, ale nie je to až také realistické. Zvlášť, keď som to také mal väčšinu hrania novinárskej verzie.

Ubisoft chce v novej hre stanoviť novú latku pre celú sériu. Teda aspoň to sú PR vyjadrenia, ale je pravdou, že sa človek v Shadows cíti akosi slobodnejší. Stále sú tu všetky tie roky známe prvky, ktoré fanúšikovia chcú  vežičky, kopy so senom, odhaľovanie sveta a podobne. Ale autori chcú hráčov menej vodiť za ruku a dopriať im viac vlastného objavovania a pocitu slobody. Čo musím povedať, že sa podarilo. Nájdete tu kopy otáznikov po svete, ale nie sú to priamo nejaké úlohy. Môžu to byť úplne drobné veci, ako sú napríklad svätyne, ale je na vás, aby ste sa k nim vydali a objavili ich. Aspoň teda z tej niekoľkohodinovej ukážky to pôsobí lepšie, prirodzenejšie a voľnejšie. Autori hovoria, že nás tu čaká kopec vedľajších aktivít, tajomstiev, unikátnych činností a podobne.

Samotná hrateľnosť a ovládanie sa nesú v duchu predchádzajúcich častí. Musím sa priznať, že to nie je úplne moja šálka kávy a prvá vec v plnej verzii bude, že si premapujem ovládanie. Ale nehrá sa to zle. Yasuke pôsobí ako akčnejšia postava, dokonca viac ako niektoré predchádzajúce časti. Naoe zase pekne a hlavne nenápadne tlačí k stealth spôsobu hrania. Budete tak sekať, zakrádať sa, veľa loziť a využijete aj nejaké tie gadgety. Shadows vám často sama nepovie, čo máte robiť a kde je váš cieľ. Neraz si to musíte nájsť sami. Hra by mala byť viac založená na RPG princípoch ako napríklad Valhalla, takže tu sa chce Ubisoft ešte viac zapáčiť tým, ktorí RPG orientáciu ocenili s príchodom predchádzajúcej hlavnej trilógie.