Niečo také dokáže jedine Doom – toto bola hlavná mantra v id Softe počas vývoja nového Doom: The Dark Ages, ktorý na PC, konzoly a do Game Passu príde už 15. mája. Jasne to ukazuje, že v štúdiu stále vedia, vďaka čomu je táto séria unikátna. A nielen to. Chcú to aj zachovať, lebo skutočne na trhu nie je žiadna iná akčná séria ako Doom. Zároveň ale každá hra v sérii musí byť aj unikátny zážitok. Tu to autori predstavujú ako postupnú evolúciu. Doom z roku 2016 bol vlastne run and gun zážitok o streľbe pri neustálom pohybe medzi množstvo nebezpečných nepriateľov. Doom Eternal to povýšil na jump and shoot zážitok, ktorý si výrazne zakladal na vertikalite. A The Dark Ages? To bude o brutálnom boji pekne zblízka. Dynamika už nebude až taká vysoká. Teraz hra kladie dôraz na silu, melee boje a aj obranu.

Naladil som vás? A to bol len úvod toho, čo nám id Soft predstavil v rámci špeciálnej novinárskej prezentácie s krátkym demom z hry. No a ani tým to neskončilo, keďže sme následne mohli Martyho Strattona a Huga Martina viac ako 45 minút zasypávať otázkami, a veruže sa bolo na čo pýtať po tom všetkom, čo sme z hry mohli vidieť. Je to Doom, ale zároveň je to aj niečo iné. DNA je jasná, hrateľnosť tiež, ale tu už máte naozaj pocit, že je Slayer tank s neľudskými schopnosťami, ktorý si bez problémov razí cestu pekelnými hordami a neraz mu na to stačia len vlastné päste. Za rohom ale dokáže hra prekvapiť niečím obrovským, ale aj Doom Slayer má nejaké tie esá v rukáve.

Začnime príbehom. Tu totiž prichádza veľká zmena oproti predchádzajúcim častiam. Už v Eternal a jeho expanziách sme videli, že id Soft viac tlačí do klasického naratívu a príbeh sa začína dostávať do popredia a to aj v tradičných formách rozprávania. Nebolo to už len o kódexoch. Tu to ide ešte ďalej a hra ponúkne plnohodnotné cutscény, nové zaujímavé postavy, starých spojencov a aj nebezpečných nepriateľov. To všetko previazané s predchádzajúcimi hrami, keďže hra je prepojená priamo so Slayer’s Testaments z Doom 2016. Vieme aj to, že hneď v úvode Slayera uväznia a potom je už len na vás, aby ste pomer síl medzi dobrom a zlom zase naklonili na svoju stranu. Príbeh má zároveň byť aj skvelou vstupnou bránou pre nových hráčov a má byť prístupnejší ako kedykoľvek predtým, navyše prináša výrazného antagonistu, o ktorom však autori nechceli veľa prezradiť.

Hugo Martin priznal niekoľko inšpirácií pre príbeh a dve z nich vychádzajú z DC komiksov. Prvou je Batman: Year One, keďže sa chceli venovať tomu, kde sa tento Slayer vzal. Chceli reálne vyrozprávať príbeh, ktorý v hre z roku 2016 len naznačili. Druhou je zase The Dark Knight Returns od Franka Millera, ktorý predstavil naozaj veľkého a silného Batmana, ktorý na stránkach komiksu pôsobil naozaj ako tank. Toto je ďalšia z vecí, ktoré tu chceli dosiahnuť. Navodiť dojem, že je Slayer naozaj mocný, aby bolo uveriteľné, že démonov trhá vlastnými rukami.

Ďalšie veľké zmeny sa týkajú akcie. Tá v novej hre, ako som už spomenul, nebude o stálom behaní a skákaní. Stále dynamická, ale viac s nohami na zemi. Akurát teraz aj s neuveriteľne silným štítom v ľavej ruke a smrtiacim arzenálom v pravej. Mysleli ste si, že niekedy v Doom hre budete musieť parryovať útoky? Ja osobne nie, ale je to tak. Shield Saw slúži na obranu aj útok, ale aj na pohyb po mape, keď vďaka nemu rozrežete reťaze, ktoré držia bránu, prípadne sa vďaka jeho hodeniu do steny dostanete na horšie dostupné miesta. Je vlastne akýmsi „švajčiarskym nožíkom“, nástrojom na rôzne veci – boj, obranu, udržiavanie odstupu od nepriateľov a aj pohyb po svete.

V prvom rade je to ale o tom, aby ste mali prostriedok obrany proti doteraz asi najdivokejšej a najväčšej pekelnej horde v sérii. Autori sa pohrali s dizajnom a aj keď uvidíte niektoré staré známe tváre, dizajn démonov je väčší, brutálnejší, jednoducho viac ladiaci so zasadením do temného fantasy stredoveku. Takže keď sa na vás nejaká pekelná beštia zaženie, dokážete jej útok odraziť a vytvoriť si vlastne priestor na svoj vlastný útok. Hra ponúkne hneď trojicu melee zbraní: obrovský železný remdik, rukavicu vysielajúcu blesky alebo palcát. Tým všetkým už dokážete napáchať poriadnu paseku.

Ale nebude to len o tom, aby ste sa tu zaháňali po nepriateľoch rukami. Podobne ako nepriatelia aj zbrane prešli redizajnom, ktorý zachováva známe prvky, ale štylizuje ich inak. Takže vám niektoré zbrane budú známe, napríklad brokovnica, ale v tejto verzii stredoveku vyzerajú inak. Stále však rovnako trhajú nepriateľov na kusy. A musím uznať, že sa s dizajnom niektorých autori pekne pohrali. Dokonca aj s detailmi. Jedna zbraň ako muníciu používa lebky, ale pri streľbe vidíte, ako ich mechanizmus v zbrani drví a strieľate vlastne rozdrvené kosti. Takže tu nájdete stredoveké mučiace nástroje aj futuristické zázraky. A napríklad aj kolíkomet, ktorým môžete zdobiť steny miestnosti mŕtvolami démonov.

Vracia sa aj Glory Kill systém, vďaka ktorému z nepriateľov vytlčiete toľko potrebné životy či muníciu. Znamená to, že naozaj musíte akciu riešiť pekne zblízka. Avšak pestrofarebné dropy by sa k takejto hre veľmi nehodili, tak nečakajte toľko farbičiek. A aj celkový mechanizmus tohto systému sa zmenil, takže je tak voľnejší a slobodnejší. Je na vás, ako k nepriateľom pristúpite a ako ich popravíte. Je to kratšie a neberie vám to toľko kontrolu z rúk. Nemusíte k nim pristupovať z nejakého konkrétneho uhla a podobne. Akcia je tak plynulejšia a rýchlejšia. Krásne tak v akcii dokážete prechádzať od obrany do útoku, odrážať projektily nepriateľov štítom, následne ho po nich hodiť, niekoho rozstrieľať brokovnicou, zahnať sa palcátom a to všetkom behom okamihu a prirodzene.

Možno trochu nečakane bol veľkou inšpiráciou pre tvorcov hry film 300. Konkrétne scéna, kedy Leonidas s vojskom prerazili obranu Peržanov, kamera akciu brala z bočného pohľadu a pri spomalení času Sparťania postupne likvidovali nepriateľov. Martin priznáva, že ho táto scéna inšpirovala, pustil ju členom tímu a chcel dosiahnuť podobný dojem. Dokonca priznal, že je pre Glory Killoch mierne spomalenie času, ale len pre efekt, pritom ale hráčom autori neberú z rúk kontrolu nad ovládaním. Omráčite aj viacero nepriateľov naraz a postupne sa nimi prebijete sami tak, ako vy chcete. K dispozícii máte hromadu melee akcií, takže to nevyzerá až tak repetitívne, takže aj pri opakovanom hraní budete vidieť viac animácií podľa polohy vás a nepriateľa, ale aj vzdialenosti.

Marty Stratton zdôraznil, že vôbec prvý raz v id Soft zapracovali aj prístupnosti a flexibilite bojových systémov. Tie si tak detailne viete nastavovať aj nezávisle od náročnosti. Takže si napríklad nastavíte Hurt Me Plenty, ale stále si viete napríklad rozšíriť okno na parry, predĺžiť omráčenie nepriateľov, nastaviť rýchlosť ich projektilov, ale aj detailne Slayerov život. To všetko pomocou jednoduchých posuvníkov. Tento nový systém vám tak do rúk dá možnosť si detailne naškálovať herný zážitok tak, aby vám čo najlepšie vyhovoval. Chcete poriadnu výzvu, ale naozaj vás nebaví Parry mechanizmus? Okno naň nastavíte na čo najväčšie, démonov spravíte silnejších a život si znížite. Také to je jednoduché.

A je tu ešte niečo. Už ste to mohli vidieť aj v traileroch predtým, ale teraz sme sa na to mohli konečne poriadne pozrieť. Po prvý raz budeme môcť nastúpiť do Atlan mecha, ktorý je vysoký ako 30-poschodová budova. To znamená, že na férovku môžeme vyzvať najväčších démonov v histórii série a poriadne ich nakopať tam, kde slnko nesvieti. Zdá sa vám to málo? Tak si tu ešte zalietate na svojom vlastnom kyberdrakovi. Chrlí oheň, nájdete na ňom rotačne guľomety a poriadne si na ňom zalietate. Navyše autori sľubujú, že to nebudú len nejaké krátke pasáže, ale plnohodnotné súčasti hry, kde vás čakajú dokonca aj súboje proti bossom.

Ďalšou oblasťou, ktorá tu prešla zmenami, je samotný dizajn hry. tá bude teraz otvorenejšia, v niektorých oblastiach autori dokonca sami hovoria o brutálnom stredovekom sandboxe. Takže už to nebude až taká priamočiara cesta vpred, ale levely ponúknu väčšie prostredia, kde okrem množstva príležitostí na likvidovanie démonov (a tých tu bude viac ako kedykoľvek predtým) na hráčov čakajú aj mnohé skryté časti, kde nájdete tajné miestnosti a neviem čo všetko ešte. To k žánru patrí a bude to aj tu, akurát teda vo výrazne bohatšom a členitejšom prostredí. Nesmú chýbať ani karty na otváranie zamknutých dverí, aj keď uvidíme, v akej miere budú zakomponované do stredoveku. Každopádne nás autori povodia po rôznych svetoch a dimenziách vrátane pekla, kde si sami určujete tempo aj cestu, keďže autori chcú klásť väčší dôraz na skúmanie levelov.