Séria The Sims oslavuje 25. výročie – úctyhodné číslo. Navyše je stále živá a najnovší štvrtý diel má ešte veľkú hráčsku základňu. Pri tejto príležitosti sa EA rozhodlo pripraviť prvé dva diely v rozsiahlej reedícií. Každá z nich sa dá samostatne zakúpiť. Prvý diel v kompletnom balíčku za necelých 20 € a druhý diel až za 30 €. Balík v oboch prípadoch obsahuje kompletný obsah datadiskov a prídavné balíčky do The Sims 4.

Či sa kúpa oplatí, závisí od toho, či už máte pôvodné hry. Rád by som povedal, že sú v Legacy Collection hry vyladené a bezproblémové aj na nových platformách. Ale najmä prvý diel, ak si chcete zahrať v 4K, musíte sa pohrať so súbormi. Druhý diel ide v 4K rozlíšení bez problémov a vyzerá stále nádherne.

Návrat ku koreňom!

Je radosť vrátiť sa o 25 rokov dozadu a zároveň smutné uvedomiť si, že som v tej dobe tú hru hral ako novinku a tešil sa z každej drobnosti. The Sims je krásnym dôkazom toho, ako už vtedy autori na čele s legendou menom Will Wright vedeli, čo od hry chcú. Rovnaké základné pravidlá sú aj dnes v najnovších častiach. Funguje tam aj po štvrť storočí všetko tak, ako si pamätám – s tým rozdielom, že ma druhý diel rozmaznal a v rámci testovaní oboch hier som si to aj teraz potvrdil.

The Sims je bez kódov na peniaze nekompromisný, oveľa viac ako skutočný život. Snažil som sa ekonomicky myslieť v rámci možností, ako to šlo, no nevyhol som sa úplnej biede a požiaru vo vlastnom dome. Na základné potreby som minul peniaze okamžite, a to som neskôr zistil, že medzi základné potreby som nezaradil smetný kôš v kuchyni a kuchynský drez. Obom mojim simíkom som našiel prácu a ich životné potreby som stále čoraz menej zvládal obhospodarovať. Ich vlastná vôľa ich viedla často ku katastrofe. Lenže je to sila zvyku a aj o šikovnosti a trpezlivosti hráča. Dnes už od hier očakávame isté pohodlie. Nie v v tom, že majú byť hry jednoduchšie, ale zmysluplnejšie – veci musia dávať zmysel, čo na začiatku nového milénia v tejto hre nebolo úplne potrebné.

Z detailov, čo som si všimol, sa mi stalo, že som nemohol nočný stolík umiestniť rovno vedľa postele, ale neviem, či nešlo o nejakú chybu. Takýchto momentov pri zariaďovaní obydlia bolo mnoho. Takže sa robili kompromisy a dom podľa vlastných predstáv, napriek množstvu dostupného nábytku a drobností, sa nekonal. Čo naopak oslní aj dnes, je grafické spracovanie, ktoré jednoducho nestarne a tak by mi to aj stačilo. 2D grafika je v tomto smere dostatočná a fakt  vyzerá stále elegantne. Oslnia aj zvuky, Simíkovské mrmlanie, hudba… slasť! Len herne to už toľko nebaví. Čiže prvý diel odporúčam len v rámci nostalgie hráčom, ktorí sú rovnako starí ako ja alebo v ešte vyššom veku.

Druhé časti znamenajú dokonalosť

Je to naozaj ako dnes, keď sa mi pred už hrôzostrašnými 21 rokmi do rúk dostal druhý diel The Sims. Po úspešnej jednotke prišlo niečo, čo nás prehlo do kolien. Hrali sme to celé dni a nestačilo. Obyvatelia žili a pôsobili vierohodne a my sme im mohli pomáhať - alebo robiť zle. Zároveň už to pôsobilo živšie, no a mám dobrú správu, ten pocit pretrváva.

The Sims 2 je nadčasovou hrou a popravde, ponúka takmer všetko, čo od hry očakávame aj dnes. Hoci niektoré detaily stále chýbajú. Napr. možnosť zariadiť v kuchyni horné skrinky alebo dať niektorý nábytok netradične šikmo v rôznych uhloch. Už lepšie funguje aj susedstvo a návšteva mesta, hoci to stále bez načítacích obrazoviek nejde, čo je škoda. Takže opäť sa prejavuje, akí sme dnes už rozmaznaní. Určite je vidieť vek, kedy hra vznikla, ale je to herne aj nápadmi vylepšený prvý diel, ktorému nadlho nič nechýbalo.

Staranie sa o simíkov je jednoduchšie, ich umelá inteligencia je lepšia, hoci bez hráča by to viedlo k rýchlemu koncu. Simíci chodia do práce, tam už viete robiť rozhodnutia, ktoré neraz skončia povýšením, no pričasto to vedie k suspendovaniu. Aj v prvej časti ste mohli mať v datadisku domácich miláčikov, no v dvojke je viac možností, dokonca aj taká vec, že vám zvieratko ujde. Doteraz neviem, kde mi zmizla mačka, ktorá chodila tiež do zamestnania a prinášala mi pekný príjem.

Stavba domu je tiež radosť, no napriek množstvu vecí je tu stále nízka pestrosť, o ktorú sa postarali až pokračovania. Napriek tomu je dvojka poslednou hrou zo série, ktorú som si dokázal užiť. Ďalším častiam ublížil prílišný objem a pre mňa osobne už prišli neskoro. Druhý diel mal pekný balans medzi zábavnosťou, možnosťami a hrateľnosťou, a to obstojí aj dodnes. Nebojím sa povedať, že spätne je to najlepší diel zo série, napriek novším pokračovaniam. Už aj tam mi prekážali nereálne predmety, ale ďalšie časti prinášali úplné absurdnosti. Ale je to asi primárne hra pre mladších, ktorí to chcú, tak sa s tým treba zmieriť.

Stroj na peniaze

Nemôžem sa ubrániť pocitu, že vydanie týchto Legacy edícií v oboch prípadoch je iba na získanie ďalších peňazí bez väčšieho úsilia. Pre hráčov to znamená len balíčky do štvrtého dielu ako pridaná hodnota, inak je všetko po starom a tak, ako to poznáme z minulosti. Hra je v niektorých veciach technicky nedotiahnutá. Najmä druhý diel prekvapil dlhými načítacími obrazovkami a zdĺhavé je to aj pri ALT-TAB prepnutí obrazovky. Ak chcete sumarizovaný balíček hier s datadiskami, tak prečo nie?! Len za tie peniaze a po toľkých rokoch je to len pre oddaných fanúšikov série. A  nemusíte mať obavy, že by v tejto verzií nešli módy od fanúšikov - väčšina z nich funguje absolútne bez problémov.