Je to už pekných pár rokov dozadu, čo som s naivnými očakávaniami o pohodovo strávenom víkende rozbaľoval novinársku verziu Demon's Souls pre Playstation 3. Vtedy mánia okolo nového herného žánru štartovala a dnes sa herná komunita delí na drsných hrdinov hltajúcich žiletky šmýkajúc sa do bazéna s jódom a... a tých ostatných. Tých, ktorí v hrách neradi umierajú na každom rohu. Aspoň päťkrát. Ak souls-like hry milujete, je tu pre vás ďalší adept na skrátenie si čakania na ďalší projekt od From Software.

Podarených kúskov snažiacich sa zopakovať úspech zakladateľov žánru je dostatok, hoci tu a tam sa môžu fanúšikovia sťažovať na príliš okaté kopírovanie. Nevadí to, podstatné totiž ostáva iba to, či sa daný projekt dobre hrá. From Software to okrem Souls série dokázal hneď niekoľkokrát (Bloodborne, Sekiro, Elden Ring) a konkurencia taktiež nespí na vavrínoch. Nioh, Lords of the Fallen, Code Vein, Lies of P, Stranger of Paradise, Jediovia z Hviezdnych vojen a tamto sa vyškiera Wo Long. Hromada titulov (a na ďalšiu kopu som zabudol), v ktorých strávite desiatky hodín a nemalú dobu budete civieť na nápis Game Over.

Dnes tu máme ako na podnose AI Limit, hru inšpirovanú vyššie uvedenými žrútmi času a nervov. Musím sa úprimne priznať, že podkopávanie sebavedomia nepatrí medzi mnou vyhľadávané kratochvíle. Správna konštelácia hviezd ma občas prinúti to znovu skúsiť. Niekoľko týždňov úzkostlivo zvieram praskajúci gamepad, preklínam vývojárov a nepriateľov, ktorí sú príliš silní a seknú ma vždy o ten jedenkrát viac ako predvídam. Nevydržím pri hre hodiny, ale krátkodobé dávkovanie ma postupne posúva po malých krôčikoch vpred. Malých, ale aspoň nejakých. O to viac si užívam akýkoľvek postup, či už ide o poskočenie o level, otvorenie nových dverí či nebodaj odomknutie novej lokácie s bezpečným ohniskom. A potom mám na rok pokoj, inak by človek vyvrhol na svetlo sveta svoje cholerické ja. Takto som sa platonicky zamiloval do Nioh či Code Vein, teraz prišiel čas AI Limitu.

Príbehový základ má nová soulsovka pomerne fádny a po toľkých rokoch virtuálnych apokalýps aj trochu otrepaný. Neznamená to, že by nedokázal pohltiť. Bez zdĺhavého a nudného rozprávania o tom, čo všetko sa znovu pokazilo, tu máme suché a svojim spôsobom kruté konštatovanie. Niekto stlačil gombík, ktorý nemal a jedna nezmyselná vojna striedala druhú ešte viac nezmyselnejšiu. Príroda si povedala dosť a ukázala ľudstvu, čoho je schopná a čo stane, ak to jednoducho prestane fungovať. Umelá inteligencia slúžiaca lenivejúcim ľuďom, ktorí spravili zo svojich pomocníkov kopec šrotu. A tí to nebrali najlepšie. Všetko zmiešajte dohromady a máme svet AI Limit.

Posledné pozostatky ľudstva prežívajú v Havenswell alebo skôr živoria v jej okolí. Havenswell je posledný útočiskom, v ktorom sa predierate z podzemnej stoky na svetlo spustošeného sveta v syntetickej koži Arrisy. Záchranu života máte v popise práce, rovnako aj nesmrteľnosť, pretože po skonaní sa znovu prebúdza pri stromoch života, ekvivalentoch bonfire Slúžia ako teleporty, vylepšujete si tu postavu a zbrane a dôjde i na ďalšie upgrady všetkého možného. Arrisa ako člen tzv. Bladers sa snaží prísť všetkému na koreň a aspoň mierne obnovuje ekosystém v zdevastovanej krajine.

Všade naokolo sa totiž neustále rozširuje nebezpečná substancia Mud a s ňou prichádzajú nielen všakovaké monštrá podivných tvarov a pohybov, ale ožívajú robotickí ochrancovia a kde tu sa zjaví niekto zo zoskupenia Bladers, takže šermujete aj proti svojim. Po každom odhalení útrob konkrétnej sekcie sa zjaví boss. Je veľký ako papalášska vila a prvýkrát od neho dostanete jednu spakruky a s fňukaním zomriete do niekoľkých sekúnd. To len preto, aby ste sa mohli vrátiť do už raz prejdených miest a trochu – teda trochu viac – nabrať silu. Uskakovať, robiť kotúle, blokovať údery, čítať pohyby nepriateľa, predvídať a trieskať do ľahkého alebo ťažkého útoku len vtedy, kedy to pre vás bude bezpečné. Zomriete ešte mnohokrát, tančeky okolo protivníka sa natiahnu na dlhé minúty, ale vy to raz dáte a postupujete ďalej.

A tak stále dokola, veď sme to tu mali už v souls-like hrách toľkokrát, že je trápením pripomínať aj fakt, že každou smrťou prídete o časť kryštálov. Tam sú to duše, hentam zas ožužlané vajgle či čo. Žiadne prídem si po skúsenosti k svojej pochovanej kópii z predchádzajúceho postupu. Tu o kryštály prídete a fajka zhasla. Pri koreňoch, bezpečných zastávkach, si zlepšujete primárne schopnosti ako silu, energiu, vitalitu, techniku či duchovnú zložku. Platidlom sú práve kryštály, ktoré vypadávajú zo zlikvidovaných nepriateľov.

Nachádzate rôzne predmety uľahčujúce vám priechod náročnejšími sekciami či pri súbojoch s bossmi. Rozsekať vás môže aj protivník, ktorého inokedy odstránite niekoľkými údermi. Neoplatí sa situáciu podceňovať, hoci si zdravie dopĺňate rôznymi spôsobmi, postavičku obliekate do stále lepších handričiek. Dobre známa formulka s opakovaním, učením sa, čítaním pohybov nepriateľa, cizelovaním vlastnej taktiky sa dostanete znovu o kúsok ďalej. Len netreba riskovať, pretože aj jedno zaváhanie vás môže stáť príliš veľa.

Táto formulka funguje aj v AI Limit a čo je podstatné, hrá sa to dobre. Lenže takých projektov tu máme dve kopy, takže si musíme povedať, prečo by práve tento titul mal vyrabovať vašu konsolidáciami ťažko skúšanú peňaženku. Okrem absencie noviniek môže byť lákadlom napriek tuctovému príbehu aj korenie v podobe anime spracovania: či už samotnej zápletky alebo aj grafickej prezentácie. Stačí jeden pohľad na obrázky a presne viete, koľká vlastne bije, ako bude animovaný beh postáv, že tu nájdeme lolitky i ukrutne drsných hrdinov v bizarných šatoch a sakramentsky ostrými čepeľami. Poznáte to z Netflixu, ktorý má svojej produkcii nejeden podarený kúsok. Rovnako kvitujem depresívne ladenú atmosféru, takže sa prehrabávate troskami bezútešnej krajiny, kde nenájdete nič živé. Len beznádej, chradnúci život a všade číhajúcu smrť.

Druhým mrknutím smerom k hráčovmu účtu je technické spracovanie. Čo nám embargo dovolilo (a veľa toho nebolo) sme porozhadzovali okolo. Verte, že vizuálne stojí za to. Technicky bravúrne dielko (nevyskakujú na vás chyby, neseká to ako besný, neoptimalizovaný tur, nevypadávajú textúry a postavy netancujú epileptické tango) vás dostane svojim charakterom – len mu musíte prísť na chuť. Prostredie ako také je striktne lineárne, s občasnou deštrukciou predmetov či využívaním fyziky. Atmosféra je navodená dostatočne a špecifické spracovanie jednotlivých postáv formou cel-shade modelov funguje na výbornú a odlišuje tak AI Limit od ostatnej konkurencie.

Znovu môžete opakovať, že sa predsa nejedná o nič originálne alebo dych vyrážajúce. To sa nedá povedať ani o zbraniach, ktoré sa skladajú z obmedzených zásob mečov, halapartní, dýk, čiže prevažne však kontaktných zbraní. To, že do nich nastrkáte kadečo za účelom zlepšenia štatistík taktiež nikoho neprekvapí. Z inventáru si môžete do rýchlych volieb prehodiť talizmany na jednorazové použitie s krátkodobým zvýšením štatistík používanej zbrane. Tam zahorí ohňom pekelným a ugriluje enemáka, tu zas pošteklí elektrickými výbojmi, veď to poznáte. Bomby, liečivé nástroje, vysávanie života, dezorientácia a iné dočasné upgrady, pričom zdroje môžete dávať aj do konkrétnych zbraní, čím zlepšujete ich výkonnosť. Okrem toho obchodujete, tu a tam hodíte reč s NPC postavami, ale inak stále rovno za nosom, aby ste otvorili dvere a sprístupnili si tak priechod do ďalšej časti úrovne.

Postupne navštívite zaujímavejšie lokácie než úvodné stoky a dostanete sa aj na spustošený povrch, takže sa zavŕtate nielen do slumov pred bránami Havenswell, či budete skákať po strechách rozborených mrakodrapov, ale si otvoríte cestu k ďalším lokáciám. Pestrosť je zabezpečená postupom a v žiadnom prípade sa nedá sťažovať na slabé miesta. Je pravdou, že každá časť je striktne oddelená a AI Limit tak neponúka otvorený svet ale príbeh rozdelený do kapitol. Dizajn štruktúr je koridorový a po čase vás môže dostať stereotyp, hlavne ak budete zomierať na tých istých miestach. V každej lokácii však nájdete zaujímavé miesta a zákutia, ktoré síce nerozprávajú vlastné príbehy (a znovu si len domýšľame, čo sa vlastne stalo), ale dýchajú poctivo pohlcujúcou atmosférou.

Rovnako sú na tom nepriatelia. Na začiatku je každý z protivníkov originálny, no druhová pestrosť sa začne pomaly vytrácať a budete zabíjať opakujúce sa monštrá typické pre konkrétnu lokáciu. Tamten síce má dýku, ten zas pušku a zozadu sa na vás rúti niečo s obrovskou trubkou v rukách či dvomi hlavami a čepeľami sa oháňajúce dačo, ale ťažko ich od seba odlíšite skôr, než na vás zaútočia. Druhov protivníkov taktiež nie je príliš mnoho a vychádzajú zo zabehnutých stereotypov, pričom vizuálne ide o do handier odetých nomádov alebo robotických panákov.