Už demo dávalo tušiť, že Posel Smrti (PS) bude hra s veľkým H. Pred samotným vypustením mali byť uvoľnené štyri hrateľné ukážky, aby autori predviedli hru z niekoľkých uhlov. Na stiahnutie bola (a ešte aj je) k dispozícii však zatiaľ iba jedna hrateľná ukážka, ktorá sa odohrávala na Walskom panstve. Dojmy z dema a interview so Zdeňkem Houbem môžete nájsť tu. Ostatné ukážky budú uvoľnené neskôr (pravdepodobne ako jeden celok), momentálne majú autori plné ruky práce s dokončovaním anglickej verzie PS. Unknown Identity tým stojaci za PS je známy v našich zemepisných šírkach najmä vďaka ich prvotine Posel Bohů, ktorá si podmanila hráčov netradičným príbehom aj keď jej technické spracovanie neoslnilo. Písať o PS ako o klasickej adventúre je nespravodlivé. Dá sa povedať, že prichádza v poslednú chvíľu keď si už každý myslel, že klasika už vymrela a má miesto len v retro rubrikách. Nie je tomu tak a ako dôkaz po takmer 3ročnej práci nám predkladajú UI temný triler bez kompromisu.

Black Mirror bolo ponorené do tmy a obloha zatiahnutá neskutočne temnými mrakmi. Schyľovalo sa k búrke, v diaľke už bolo počuť dunenie hromu  sprevádzané zábleskami nad horizontom. O chvíľu už boli rozpálené kamene od poludnajšieho slnka chladené prvými kvapkami dažďa. Keby tie múry mohli rozprávať. Jediné svetlo, ktoré ešte neprehralo súboj s tmou svietilo v hradnej veži. Mihotavé tiene sa odrážali na okeniciach, ktoré sa nečakane otvorili a niečo doslova vypľuli von. S buchotom sa privierali a opätovne otvárali. To čo vypadlo z vysokej veže, si našlo miesto dolu na kovovej ohrade zloženej so silných tyčí zakončených špicatým kužeľom. Svojou váhou sa telu podarilo ohnúť niekoľko tyčí vplyvom nárazu. Bolo to telo Williama Gordona, môjho starého otca!

Hlavná postava Samuel Gordon sa vracia do svojho rodiska na panstvo Black Mirror. Nikdy by sem nevkročil nebyť smrti jeho starého otca Samuela. Toto miesto mu spôsobilo už toľko bolesti, nebolo dôvodu, až doteraz. Nevysvetliteľná smrť bola inšpektorom klasifikovaná ako samovražda, s ktorou sa stotožnili aj príbuzný. Nie však Samuel, zožierali ho otázky okolo záhadnej smrti a veril, že to nebola samovražda. Prečo by boli zamknuté dvere na hradnej veži zvnútra? Prečo boli okamžite po smrti zapečatené a nik tam nemal prístup? Zrazu sú všetci akýsi zmenení a unavení, každí má veľa práce a nikomu sa nechce konverzovať. Samuel sa rozhodne zobrať iniciatívu do svojich rúk a pátrať po vrahovi na vlastnú päsť.

Dalo mi veľkú námahu získať adresu kde teraz žiješ Samuel. Celú tú dobu čo si bol preč som sa venoval histórii nášho rodu a panstva. Narazil som na niektoré zatiaľ nevysvetliteľné udalosti. Chce to, ale čas. Už som strašne blízko. Bojím sa, cítim že sa blíži môj koniec, smrť mi dýcha na plecia čoraz intenzívnejšie. A preto sa obraciam na teba, Samuel pomôž mi, prosím.

Po začatí hrania PS som mal pocit ako keby som sa zahryzol do niečoho obrovského. Na samom začiatku som mal strach, zároveň som cítil radosť, že mám možnosť zahrať si túto hru. Na panstve Black Mirror ako keby zastal čas, zámok chátra, o panstvo sa nemá pomaly kto starať, do týchto končín zavíta zriedkakedy cudzinec, Samuel sa musel cítiť ako votrelec vo svojom revíre. Cítil som z každej miestnosti na zámku zlo. Moje tušenia sa ukázali ako pravdivé, keď som sa z prekrásnych záhrad a izieb dostal do smradľavých štôl a katakomb. Mrazivá atmosféra stúpala prechádzkou po Ashbury vychýrenom blázinci. Počas hrania som sa uisťovať, či vedľa mňa niekto nestojí a nesmeje sa, ako sa bojím za obrazovkou počítača. K hororovej atmosféru nemalým dielom prispievajú vynikajúce zvuky, ktoré tvoria kulisu každej obrazovky. Hudba zaznieva sporadicky, hlavne keď začne prihorievať alebo sa niečo podarí. Čo ma prekvapilo bol zvuk každého predmetu v inventári, nie je to len klasické šuchnutie, ale autentický zvuk každej veci!