Posel Smrti

Ťažko sa mi hľadajú slová do prvých riadkov, ktoré práve teraz čítate. Posel Smrti je tunajším hráčom veľmi dobre známy a len ťažko sa pri jeho opisovaní vyhýba slovám chvály. Predstavme si rok 2003 a vtedajšiu situáciu na poli českých adventúr. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie kúsky vtedy patrili síce zábavné hry ako Horké Léto, Polda alebo Ve stínu havrana, ale jednalo sa o hry zamerané predovšetkým na samotné české a slovenské hráčstvo. O urobení diery do sveta sa teda nedalo hovoriť. Všetko sa ale zmenilo, keď štúdio Unknown Identity, dnes známe ako Future Games, vydalo Posla Smrti.

Novinárska aj hráčska obec bola vo vytržení. Konečne poriadna adventúra uzrela svetlo sveta aj v našich končinách. Všade sa objavovali vysoké hodnotenia a hra sa stala hitom. Bohužiaľ, anglická lokalizácia sa veľmi nepodarila a preto sa v zahraničí hra až tak nepresadila, ale rozhodne nezostala bez povšimnutia a mnoho hráčov dnes očakáva pokračovanie, ktoré má pod palcom už iná firma. Zatiaľ čo nemecky hovoriaci šťastlivci majú dvojku k dispozícii už skoro polroka, u nás sa dočkáme 15. februára. Prečo si teda dovtedy nepripomenúť, ako to vlastne všetko začalo?

Hlavný hrdina, Samuel Gordon sa po dvanástich rokoch vracia domov, na zámok Black Mirror. Opustil ho kvôli veľkému požiaru, pri ktorom zomrela jeho žena. Vtedy sa zaprisahal, že sa už na panstvo nevráti. No jedného dňa dostane list, z ktorého sa dozvie, že jeho starý otec William spáchal samovraždu skokom z hradnej veže. A tak prichádza späť na miesto, ktorého sa kedysi zriekol. Každý je prekvapený, keď ho po rokoch znova uvidí, no namiesto nostalgického spomínania a vrelého privítania sa mu dostane pohľad na chátrajúci zámok a jeho záhradu a silného podozrenia, že Williamova smrť nebola samovražda. Prečo by sa inak pred skokom z veže zamkol z vnútra a prečo nenechal po sebe žiaden list na rozlúčku? Tieto otázky ho na rozdiel od ostaných nenechajú chladným a rozhodne sa pozrieť celej záhade na kĺb. Avšak ani si nestihne poriadne zvyknúť na pocit, že je znovu doma a na rad prídu ďalšie záhady a vraždy. A Samuel samozrejme nezostane sedieť len tak a pustí sa do odhaľovania odkazu jeho starého otca.

To vám zaberie mnoho času, pretože herné dobrodružstvo sa tiahne šiestimi kapitolami, ktoré majú potenciál vás do seba vtiahnuť aj na dnes už neuveriteľných 30 hodín. Za to môže aj stredne ťažká obtiažnosť, ktorá vás prinúti sa neustále zamýšľať nad ďalším postupom a hľadať indície v každom detaile. Nápoveda sa môže často ukrývať v rozhovoroch. Tie sú napísané natoľko zručne,  že je radosť ich čítať. Prebiehajú vyberaním tém na spodnej strane obrazovky. Po ich vybratí už rozhovor prebieha automaticky aj keď miestami dostanete na výber odpovedať kladne alebo záporne. Postup v hre to síce nijak neovplyvní, no takáto možnosť vždy poteší. Dialógy nie sú prehnane dlhé ani príliš krátke. Dozvedáme sa z nich všetko podstatné o príbehu ale aj malé detaily o jednotlivých postavách, ktoré nám pomáhajú pochopiť ich charakter, činy a ich minulosť.

A to všetko aj vďaka profesionálnemu českému dabingu, na ktorom sa podieľali známe mená ako Michal Dlouhý (Samuel), Radek Brzobohatý (komorník Bates) či Květa Fialová (Victoria). Výkony dabérov je radosť počúvať a počas rozhovorov vás ich hlasy vtiahnu priamo do napínavého deja. Celkovo dabing je jedným z najväčších kladov hry. Práve preto nemala hra taký úspech aj v zahraničí, lebo anglická verzia dopadla po tejto stránke veľmi nešťastne, ba až katastrofálne. Avšak to nie je nič, čo by mohlo trápiť tuzemského hráča, ktorý si len chce užiť dobrú hru a netrápi ho úspech českých hier vo svete.

Ďalšou z rady pozitív je grafika hry. Herné obrazovky sú prepracované do tých najmenších detailov, či sa jedná o zámok, na ktorom sa už podpísal chod času, neďaleká dedina Willowcreek, v ktorej ako keby zastal čas už v dávnych dobách či prekrásne panstvo vo Walese, ktoré bolo možné vidieť aj v demoverzii. V hre sa poprechádzate po viac než osemdesiatich takto dokonale spracovaných obrazovkách. Spomínané hranie sa s detailmi spočíva aj v animáciách počasia. Hra začína s pomerne pekným jesenným dňom, no ako postupujete hrou, príbeh začína temnieť a rovnako aj počasie. Ďalšie kapitoly sa odohrávajú buď za daždivého dňa, v ktorom máme možnosť vidieť krásne zanimovaný dážď, pri ktorom dokonca kvapky vody rozvíria hladiny malých riek, fontán či malých mlák na zemi alebo až v atmosféricky temnej noci, ktorá ako keby už nikdy nemala prenechať vládu slnečným lúčom.

Atmosférou Posel Smrti srší na každom kroku. Zatiaľ čo z hradu priam cítiť jeho vek a oheň v krbe, ohrievajúci jeho chladné múry alebo strašidelnú no pokojnú atmosféru cintorína za miestnym kostolom, z neďalekého sanatória pre duševne chorých máte dojem, že jeho múry si pamätajú naozaj nemilé veci. Jedným z najlepších príkladov je nájdenie denníka v zasypanej bani, v ktorom sa dočítate príbeh uväzneného robotníka, ktorý doň spísal posledné dni svojho nevýslovného trápenia. Pre postup v hre to nemá žiaden význam, no neďaleká kostra na zemi vedľa vás sa odrazu stane niečím viac a slová čítané v denníku priam zamrazia. A ako príbeh postupuje ďalej, k obyčajnej detektívke sa začínajú zamiešavať prvky hororu. Hlavne pokiaľ ide o krátke ale veľmi dobre navrhnuté, renderované animácie.

Po hernej stránke sa jedná o klasickú point & click adventúru starej školy, aj keď sa nájde niekoľko noviniek, ktoré zjednodušujú hratelnosť. Paradoxne vám však niekedy môžu spôsobiť nepríjemný zákys. Prvým je možnosť preskúmania predmetov ľavým aj pravým tlačidlom myši. Pravé však po väčšinu času nereaguje a funguje len na pár predmetov, ktoré takto preskúma podrobnejšie. Niekedy sa môže stať, že na jeho funkciu prosto zabudnete a zostanete stáť na mieste. Druhým je možnosť zobrať určité predmety len vtedy, keď ich potrebujete. To vyzerá asi tak, že keď kliknete na nejaký predmet niekoľko krát a ten sa nestane neaktívnym, no Samuel ho nebude chcieť zobrať, je jasné, že neskôr, až vykonáte nejakú inú akciu, budete ten predmet potrebovať. Na to sa dá tiež veľmi ľahko zabudnúť a tým pádom zbytočne zakysnúť.

Používanie predmetov je pomerne časté. Tie sa vám ukladajú na spodnú lištu, kde sa vám inventár zobrazí, keď tam zašmejdíte myškou. Väčšinou nie je problém nájsť na obrazovke nejaký aktívny predmet, no miestami sa dostane aj na pixel-hunting. Našťastie ten nie je tak častý, aby vás hra začala deprimovať. Čo je naopak veľmi potešujúce, je stopercentná reálnosť pri ich používaní a kombinovaní. Tvorcovia dokonca zahrnuli do hry aj malý zvuk pri ich vybratí z inventára. Ak z neho vyberiete knihu, tak zašuští papier, ak kľúče, tak tie zarinčia. Malý, ale o to príjemnejší detail. Počas hry narazíte aj na mnoho puzzlov a minihier, ktorých obtiažnosť sa pohybuje od jednoduchých po ťažké. Tými ľahkými mám na mysli rôzne skladanie roztrhaných obrázkov, tými ťažšími zase rôzne skladačky, ktoré si vyžadujú znalosti, na ktoré v hre nenarazíte ako napríklad správne usporiadanie planét v našej sústave či znamení vo zverokruhu. Toľko zábavných a zároveň aj náročných minihier sa už dnes v adventúrach len tak nevidí.

Vrátim sa ale k technickému spracovaniu. Grafika pozadí je naozaj nádherná, rovnako aj rôzne okolité animácie, no postavy už toľko krásy nepobrali. Nie sú škaredé či zle navrhnuté, no zaslúžili by si viac detailov. Rovnako im chýba aj motion-capture. Na Samuelovi to až tak nevidno, no ostatné postavy sa pohybujú neprirodzene pomaly. Jeden by povedal, že to podporuje pomalšie tempo výpravy príbehu, no rozhodne sa to neráta medzi kladné stránky hry.  

Na druhej strane, čo sa podarilo, je hudobná stránka hry. Neočakávajte žiaden monumentálny, dych vyrážajúci soundtrack plný orchestrálnych veľdiel. V hre narazíte na jednoduché, ale úderné melódie, podporujúce dramatické dianie na obrazovke. Ozvučenie obrazoviek je takisto prepracované či už sa jedná o neúnavné cvrčky na záhrade vo Walese, zvuk neutíchajúceho dažďa, prievanu v starej časti zámku atď.

Záver hry určite neuspokojí každého a zanechá za sebou hneď niekoľko otázok, na ktoré si budete musieť odpovede domyslieť, prípadne si počkať a zahrať si o niekoľko dní vychádzajúcu českú verziu druhého dielu tejto adventúrnej perly, tentoraz od nemeckého štúdia Cranberry Productions, sľubujúce plnohodnotné pokračovanie, idúce v šľapajách prvého dielu. Recenzenti z Nemecka sú nadšení, snáď budeme čoskoro aj my. Posledné dni čakania si teda môžete spríjemniť vrátením sa k tomuto českému klenotu.