Najprv Rock Band v Európe odložili. Potom ho odložili ešte raz. Potom povedali, že sa bude predávať zvlášť sada nástrojov a zvlášť samotná hra. Nakoniec tomu nasadili korunu v podobe ceny, ktorá dvakrát prevyšuje tú zámorskú. Ani takéto hádzanie polien od EA nás nemohlo zastaviť, a Rock Band nakoniec skončil i v našej obývačke. Stál vôbec celý ten humbuk za to? Ou yeah, baby, stál, to si píšte!

Zožeňte si bedňáka

Bedňáci sú tajomné, rozprávkové bytosti (podobné impom), ktoré vďaka svojej nadmernej sile a fyzickej výkonnosti majú v reálnom svete na starosti aparatúru, jej skladanie a zapájanie. Za odmenu sa väčšinou dostanú k voľným lístkom a potom ich za trojnásobnú cenu predajú najlepším kamarátom. Niekoľko bedňákov, alebo aspoň jeden najlepší kamarát, sa vám bude hodiť aj pri skladaní, montovaní a zapájaní plastovej Rock Band aparatúry.

Ako iste viete, hra sa dodáva s jednou gitarou, bicími a mikrofónom. Väčšinu objemnej škatule zaberajú práve bicie, ktorých poskladanie z niekoľkých častí je záležitosťou pár minút. Štyri farebné kruhy s priemerom cca 30 cm reprezentujú rytmičáky a káblom sa spájajú s pedálom, ktorý simuluje kopák. Celá konštrukcia bubnov umožňuje pohodlné výškové nastavenie, pedál je možné nastaviť na ľavú i pravú nohu v dvoch polohách (bližšie, resp. ďalej od tela). Samotné telo rytmických bubnov je vyrobené z tvrdej gumy (vrchná časť), ich okraj je vyvýšený a ochránený ďalšou gumovou vrstvou, telo je umelohmotné.

Bubny sú vzhľadom na ich plastikovosť celkom stabilné a vyzerajú trvácnym dojmom, každopádne si viem predstaviť, že extra zúrivé a extrémne časté bubnovanie na nich zanechá nepríjemné stopy. Na hudobnom nástroji nechýba klasický D-pad a potrebné ovládacie tlačidlá pre ľahší pohyb v menu, orientovať sa v ňom dá i pomocou udierania do jednotlivých bicích (pohyb hore a dole – žltý a modrý bubon, potvrdenia a zrušenie – zelený a červený). Bicie samy o sebe nevydávajú žiadne zvuky, teda až na tie, ktoré vznikajú po dopade drevených paličiek na gumený povrch. Keď sa to preháňa, tento zvuk je naozaj veľmi otravný a ani sa netreba veľmi čudovať, že na Internete sú v ponuke desiatky rôznych tlmiacich kitov, ktoré by mali neželanému efektu zabrániť.

Gitara Fender Stratocaster vyzerá už na prvý pohľad veľmi dobre, jej spracovanie dokonca ešte prekonáva výborný prvý dojem. Nástroj konečne nevyzerá ako plastové vietnamské polotovary. Môže za to lesklá plocha tela, hmatník, na ktorom chýbajú detsky farebné označenia tlačidiel (farby sú znázornené z vrchnej strany) veľký whammy bar, prepínač efektov a ďalšie tlačidlá. Gitara už jednoducho nevyzerá ako lacná plastová hračka. Úplnou novinkou je okrem prepínača efektov aj druhá sada farebných tlačidiel, ktorá sa nachádza na začiatku hmatníka. Tým, že sú tlačidlá oveľa užšie a umiestnené bližšie pri sebe, sú vhodné na hranie sólo pasáži.

Navyše takéto hranie s rukou „proklate nízko“ vyzerá frajersky. Len sa treba naučiť, kedy je správna doba na preloženie ruky na hmatníku, pretože nie vždy to budete (aspoň zo začiatku) stíhať. Úplne najvhodnejšie na takúto predvádzačku sú sóla, ktoré su po novom aj vyznačené špeciálnym zafarbením nôt a sú za nich bonusové body. Klikaciu „strunu“ nahradil jej úplne tichý variant. Na jednej strane je to dobré, na druhej som mal na tejto gitare problémy s odohrávaním veľkého počtu po sebe nasledujúcich rýchlych nôt. Nikdy som nebol žiadny expert na Guitar Hero, ale aj Fendi, ktorý by v rockovom battle vyzametal podlahu s každým, vrátane Slasha, mal s gitarou rovnaké problémy.

Aj keď to tak možno bude znieť podivne, mikrofón sú v podstate dva nástroje v jednom. Jednak klasicky zachytáva zvuk vašeho hlasu, ale v špeciálnych pasážach tiež funguje aj ako tamburína. Miesto spievania vtedy po mikrofóne jemne udierate rukou. Keďže v prípade Xboxu sú všetky nástroje káblové, v balení sa tiež nachádza aj malý USB rozbočovač, ktorý je pomocou dodávaného adaptéra pripojiť do elektrickej siete. Pozor pri objednávaní nástrojov cez Internet, môže sa stať, že budete nútení si zaobstarať redukciu na naše elektrické zásuvky.

Pre plnohodnotný zážitok z hrania budete potrebovať ešte jednu gitaru (v prípade núdze si však vystačíte aj bez nej); ak budete koncertovať na Xboxe a patríte medzi Gitarových Hrdinov, nebude vám zháňanie basy spôsobovať žiadne vrásky. Jednoducho zapojíte starú gitaru a je vymaľované. Problémy s kompatibilitou (rozumej: zaplaťte viac za licenciu) nedovoľujú rovnaký postup aplikovať aj na PS3, tu si budete musieť buď počkať na patch (rozumej: už nám zaplatili dosť) alebo sa treba porozhliadnuť po ďalšej originál RB gitare.

Pošlite bubeníka do posilňovne

Vždy som obdivoval bubeníkov. Ich dokonalý cit pre rytmus a hlavne schopnosť koordinovane pohybovať úplne inak pravou rukou, úplne inak ľavou rukou a úplne inak nohami ma nesmierne fascinovala. Môj obdiv po odohratí niekoľký pesničiek v roli bubeníka Rock Band sa zostonásobil. Nie nadarmo sa hovorí, že kto ovládne tento hračkársky nástroj na najvyššej obtiažnosti, dokáže sa slušne bubnami realizovať tiež v skutočnosti. Princíp hrania je pritom rovnaký ako v starom známom Guitar Hero. Zobrazované farebné noty vás navádzajú, kedy treba udrieť do ktorého farebného bubnu, žltá čiara naprieč obrazovkou signalizuje kopák. Pri ľahkých pesničkách budete kopák používať málokedy a rytmické bubny takmer zapadnú prachom, so stúpajúcou náročnosťou sa ale začne dostavovať problém so synchronizáciou a prejaví sa nedostatočná kondička. Stačí 5 minút divokého bubnovania a vaše oblečenie sa mení na prepotené, mierne zapáchajúce kusy látok, na nohe budete mať svalovicu, v rukách kŕče. Zvládnutie bicích chce veľa tréningu, trpezlivosti a nebojím sa povedať, že bez štipky talentu to nepôjde vôbec.

Naproti tomu hranie na gitare je takmer 100 % kópiou toho, aké sme už trikrát mohli vyskúšať v hrdinskom hudobnom epose. Správne stláčanie farebných tlačidiel na hmatníku v kombinácii s rytmickým brnkaním do struny je základom „lead“ i basovej melódie. Novinkou je pridanie gitarových efektov, po odpálení superstar komba (tu sa volá Overdrive) môžete páčkou na Stratocasteri zmeniť zvuk gitary, pridať mu echo, chorus, atď. Zmenený zvuk trvá len po dobu Overdrive, po jeho skončení sa vracia do normálu.

Spievanie je... jednoducho spievanie. Text pesničky sa zobrazuje spolu s výškou tónov a keď máte za sebou pár songov v akomkoľvek karaoke, bude vám ihneď jasné, čo sa od vás žiada. Doplnkovou činnosťou speváka je spomínané hranie na tamburínu. Úspechy pri chrastení závisia podobne ako pri bubnovaní od toho, ako si rozumiete s kamarátom Tempom a jeho verným druhom Rytmom.

Herná mechanika celej rockovej parády je postavená na známych základoch Guitar Hero. Ak sa vám bude dariť triafať do nôt, diváci začnú šalieť, šou naberie na obrátkach a manažéri za oponou budú krochkať od blaha. Beda však, keď sa niečo pokazí. Stačí náročnejšie gitarové sólo, rýchla bicia pasáž alebo zabijácke vokály, merač spokojnosti začne rapídne klesať a v najhoršom prípade jeden z hudobníkov vypadne úplne. Nešťastníka je možné trikrát vrátiť „do života“ pomocou Overdrive. (malá rada: pri ťažších pesničkách by si jeden z hudobníkov mal udržiavať zásobu energie, aby v prípade potreby mohol lemravého kolegu oživiť). Overdrive noty sú opäť biele a ich presné trafenie (odohranie) je odmenené malým doplnením energie. Mimochodom, v Rock Band platí, že Overdrive noty môžete zbierať aj v Overdrive móde. Povedané jednoduchšie, keď tento špeciálny mód aktivujete, stále môžete zbierať biele noty a Overdrive takýmto spôsobom predlžovať (keď ste podobnú špecialitku použili v Guitar Hero, všetky noty zmenili svoju farbu a energiu ste mohli doplniť až po jej skončení).

Je jasné, že Overdrive sa na gitare odpaľuje trhnutím gitary. Čo ale bicie? A mikrofón? Ani na nich sa nezabudlo. Bubeník sa môže do rockového ošiaľu dostať trafením špeciálnej zelenej noty, ktorej predchádza krátka free play pasáž. V nej môžete do bubnov udierať ľubovoľne - tí lepší sa realizujú v namakanom sóle, tí horší sa budú snažiť aspoň udržať tempo pesničky. Podobné džemovacie vybúrenie poskytujú aj niektoré pesničky v samotnom závere. Po vzore veľkých živých koncertov budete zbesilo udierať do bicích, o život prekladať prstami na gitare a z celej sily jačať do mikrofónu, len aby ste divákov totálne odrovnali a zarobili nejaké bodíky navyše. Zberačov odmien za kvalitu odohrania piesne iste poteší správa, že sa hodnotenie ukazuje priamo počas hrania, takže je jasné, či si za tento výstup odnesiete úbohé tri, alebo skvostných päť hviezdičiek.

Skúšky, koncerty a vlastné lietadlo

Každý nástroj si budete môcť vyskúšať v hre pre jedného hráča, či už vo forme tréningu, klasického Quick Play, alebo si pokúsite preraziť svojou gitarovou, bubeníckou alebo speváckou kariérou. Pravá zábava nastáva až po tom, čo sa vám k plastovým hračkám podarí dostať kamarátov a známych. Ich odpor bude veľký, ale výsledný efekt si s počiatočnými problémami hravo poradí. S kolegami si môžete zahrať rovnaké módy ako pri hraní sa na jednom nástroji, (okrem tréningu) navyše si môžete vyskúšať režim kapely. Jednoduchý editor slúži na vytvorenie postavičiek, vyberiete si ich pohlavie, výzor, oblečiete ich a posadíte do malého klubu, v ktorom odohráte svoj prvý koncert. S pribúdajúcimi hudobným úspechmi sa prepracujete cez malé a stredné haly, až po mega štadióny.

Nie vždy budete hrať iba jeden song, niekde vám pripravia náhodný 2 pesničkový výber, inde si zas budete musieť navrhnúť vlastný 8 trackový maratón. Keď si k tomu pripočítate rôzne manažérske podmienky (ak odohráte koncert na 5 hviezdičiek, dostanete dvojnásobnú výplatu, ak sa vám podarí zabaviť publikum, získate vlastné lietadlo, ktoré vám sprístupní koncertné sály po celom svete atď.) a tiež fakt, že za svoje ťažko zarobené peniaze si môžete kupovať nové oblečenie pre svojich rockových miláčikov, necháte ich potetovať, vymeníte im staré nástroje za nové, dostanete sa ku prekvapivo komplexnej zábavke na pár dní. Horšie to je s ponukou online režimov. Základné módy ostali, ale najviac chýba možnosť vytvoriť si kapelu online a odohrať s ňou celú kampaň.

Kde sa ukrýva zábava?

Rock Band je vo svojej podstate párty hra a preto je jasné, že staré známe „čím viac ľudí, tým viac zábavy“ opäť raz potvrdí svoju platnosť. Zabudnime na chvíľu na kapelnícky mód, ktorý je určený skôr pre trvácnejší kolektív. Predstavte si, ako sa u vás v obývačke hádate o mikrofón či bicie, ako slovne a fyzicky trestáte hudobníka, kvôli ktorému ste neodohrali naplánovaný koncert a diváci vás vypískali. Predstavte si, ako spevák nadáva na bubeníka, že príliš hlasno trieska do tých svojich bubienkov a opačne, ako bubeník vrieska na speváka, že má byť ticho, lebo nepočuje rytmus. Do toho gitarista a basák pripomínajú, že by sa bubeník mal radšej starať o seba, lebo z posledných 100 nôt trafil dvadsať a bez bicích sa rytmus drží dosť ťažko. A k tomu si predstavte prípadných ďalších ľudí, ktorí stoja a sedia okolo a nesmierne sa na tomto divadielku bavia. Toto je prvá aspekt zábavnosti Rock Band. Druhý nastáva vtedy, ak sa zohráte a daný song naozaj „odohráte“. Iste, nikto po vás nebude z obecenstva hádzať nohavičky ani vám kričať svoje ponuky na sobáš, ale ten pocit stojí zato. JA, pardón MY, sme rockové hviezdy!

Tracklist, grafika a iné (ne)podstatné záležitosti

O trackliste asi nemá zmysel diskutovať. Oproti americkej verzii je mierne upravený a je už len na vás, či ste s pridaním Tokyo Hotel a iných európskych skupín spokojní, alebo nie. U nás doma sa najviac hrávajú veci od Nirvany, Clash, Foo Fighters, The Killers, RHCHP, Jet alebo Yeah Yeah Yeahs, u vás to môže byť úplne iná časť obsiahleho tracklistu. V prípade, že s výberom nie ste spokojní, či už na PS3 alebo na Xboxe môžete siahnuť po desiatkach ďalších vypaľovačiek vo forme dodatočného plateného obsahu.

Hranie na nástrojoch si bude vyžadovať vašu plnú koncentráciu, takže na podrobnejšie skúmanie grafiky nebude čas. Vizuálny štýl si zachoval svoj jemný komixový nádych, postavy dostali detailnejší facelifting, efekty sú väčšie a farebnejšie. Ani pri hre 4 hráčov naraz nebudete mať na dostatočne veľkej obrazovke problém s miestom (o to menej si však budete všímať kvality grafiky). Notám pre bubon je vyhradený stredný panel, rytmická a basová gitara zaujmú svoje postavenie po bokoch obrazovky, spevák sa usadí vo vrchnej časti.

Ako predávať vzduch alebo Rockerina nie je lacný špás

Najväčšou chybou Rock Band je, že ho na Slovensku zrejme vôbec nezoženiete. Distribútor našu malú krajinu mávnutím ruky odignoroval a rovnako spravil aj v prípade predsa len o čosi viac ekonomicky zaujímavého Česka. Jedinou možnosťou, ako sa k hre dostať, je objednať si ju cez Internet, alebo sa vybrať na skusy do Rakúska či Nemecka. Keď sa rozhodnete, že si svoju vysnenú kapelu „Hoďte prasatám perly“, „Homosexuálni homeless homeopati“, „Ultimate Blowjob“ alebo s iným cool názov predsa len založíte, pripravte sa na hlboký zásah do rozpočtu. Dosť nepochopiteľne sa v európskom regióne predáva samostatne balenie s nástrojmi a samostatne DVD s hrou. Ako keby toho nebolo málo, cena sa oproti zvyšku sveta neúmerne zvýšila. Takže, čo nám to vlastne EA za vyššiu sumu predáva? Importovaný teplý (studený) vzduch?

Vždy sa nájde niekto, kto bude nad vašim rockovým besnením v obývačke nechápavo krútiť hlavou, ale to vám môže byť jedno. Tu ide o zábavu, o pocit, že sa naozaj krútite vo veľkom bigbítovom kolotoči a že diváci naozaj šalejú kvôli tomu, ako ste práve odohrali či odspievali náročné sólo. Menej hračkárske nástroje a hlavne výborné bicie celkový výborný dojem z hry umocňujú a nebyť problémov s obstarávaním, dal by sa Rock Band označiť za dokonalú párty hru.