V tretej časti sa pozrieme na vstup nového hráča, ktorý poriadne zamiešal karty a odsúdil Nintendo len ku zbieraniu drobčekov zo stola, ale priblížime si aj na jeho opätovné povstanie z prachu. Začiatkom milénia povedal svoje rezolútne "Aj ja chcem z koláča" dokonca softvérový gigant Microsoft a započal tak svoju púť.
SONY PlayStation (December 1994)
Sony udrelo tvrdo a dovedna ponúklo v USA a Japonsku takmer 20 štartovacích hier. Z nich boli rovno štyri „must have“ tituly. Závodne arkádový Ridge Racer, bojovky Battle Arena Toshinden, Street Fighter: The Movie a v neposlednej rade Rayman. Už len samotné meno Street Fighter známe zo SNESu bolo zárukou predajnosti.
Ridge Racer zasa ohromoval rýchlosťou a novým poňatím pretekania, Toshinden zasa vážne konkuroval Virtua Fighterovi. Sony bombardovalo médiá hlavne reklamou a SEGA tak mohla ísť do kopru. Štartovací balík uľahčil cestu jednej z najpredávanejších konzol na svete (cez 100 miliónov k júlu 2008).
Nintendo 64 (Jún 1996)
Celosvetovo sa zúčastnili štartu konzoly len štyri hry. Super Mario 64 sa stal killer titulom, o niečo vzadu zostali Pilot Wings 64 (remake SNES verzie) a dinosauria akcia Turok. Posledným dobrým krokom mal byť Star Wars: Shadows of the Empire. Všetky tituly sa preniesli z plochého 2D do 3D a všetko to boli nabúchané hry, ktoré by len pred pár rokmi zaistili neotrasiteľnú pozíciu ako v prípade NESu a SNESu.
Problém mal však takého istého menovateľa ako v prípade Saturnu. Sony a ich PlayStation. Prvé mesiace šla síce konzola na dračku, no nestíhala krok. K marcu 2005 sa predalo niečo pod 33 miliónov konzol, čo síce nebolo až také zlé číslo, no Big N chcelo určite viac.
SEGA Dreamcast (November 1998)
Virtua Fighter 3 a Sonic Adventures boli jasným ťahúňom predajov, ale objavila sa aj nová značka, Soul Calibur. Práve ten spôsobil, že sa Dreamcast míňal rýchlejšie ako toaletný papier na verejných WC.
Všetky launch tituly sa ukázali ako system sellery a ich odkaz pokračoval v ďalších dieloch, no na iných platformách, pretože veľa výrobcov váhalo po predchádzajúcich trapasoch Segy, či hry na Dreamcast vôbec vyvíjať a tak ju v podstate nedostatok titulov a nová vychádzajúca hviezda pochovali.
SONY PlayStation 2 (Marec 2000)
Systém, ktorý sa predával sám. Stačilo len ohlásiť launchové pecky ako Ridge Racer V, Street Fighter EX2, Dead or Alive 2 (ktorých autorov pretiahli z Dreamcastu) a Tekken Tag Tournament, kultu, ktorý si hra vybudovala predošlými 3 dielmi na PS1. K nim sa počas US launchu konzoly v októbri pridali ešte neznáme mená ako TimeSplitters, SSX a štandardné športy od EA. Stačilo už len zapáliť k tomuto dynamitu šnúru.
Jednalo sa o najnabúchanejšiu paletu launch titulov, ktoré ste si mohli zahrať len tu a masová hystéria bola na svete. Všetky spomínané hry dosiahli kultového stavu (samozrejme až na tie, ktoré už kultom boli) a zaručili, že PS2 sa stala najpredávanejšou konzolou sveta až do súčasnosti.
Nintendo GameCube (September 2001)
Nintendo to malo v čase kraľovania PS2 ťažšie, navyše nezaujalo launch titulmi. Chýbal Mario a chýbala Zelda. Launch síce ponúkol dostatok titulov, no nie všetky s novým menom boli zaujímavé a zaujímavé zasa neboli exkluzívne, pretože vyšli aj na iných konzolách. Nepomohol ani Luigi‘s Mansion (čo mala byť náhrada za Maria), ktorý sa stal system sellerom.
Ostatné hry ako Burnout, či Tony Hawk’s pro Skater 3 boli urobené už na PS2 a nebol záujem ísť kvôli nim do nového systému.
Microsoft Xbox (November 2001)
Do šiestej generácie stihol zasiahnuť ešte nový hráč, Microsoft, no nie veľmi úspešne. V launchi priniesli exkluzivity ako Dead or Alive 3, Halo: Combat Evolved a Project Gotham Racing, ktoré sa stali killer titulmi, no ostatné ako launchové športy od EA alebo Max Payne si mohli hráči zahrať už aj na iných systémoch.
Ľudia navyše váhali utrácať peniaze za neosvedčenú značku a priplatili buď viac za PS2 alebo kúpili finančne menej náročný GameCube. Microsoft tak na prvom Xboxe prerobil veľké peniaze, no zároveň priniesol masám Halomániu.
Microsoft Xbox360 (November 2005)
Siedmu generáciu odštartoval s predstihom Microsoft a jeho najvýraznejšie a exkluzívne killer tituly boli Perfect Dark Zero, Kameo: Elements of Power a PGR3, ktorý si stihol na prvom Xboxe vybudovať slušnú komunitu. Ďalším ťahákom mal byť Call of Duty 2, ktorý len o mesiac skôr vyšiel na PC. Microsoft sa pri launchi poistil ešte filmovou licenciou King Konga a aj osvedčenou klasikou Quake 4.
Sony tiež vyfúkli Namco s ich diamantom Ridge Racer 6 (ktorý zostal doteraz exkluzívny, ale tiež jediný zo série na tejto platforme
(na PS3 vyšiel s číslovkou 7, pozn. Junker)) a v neposlednej rade ponúkli klasické športové hry od EA (FIFA, NHL, NBA, NFL 06) spolu s Need for Speed: Most Wanted.
Sony PlayStation 3 (November 2006)
Po mesačných prieťahoch sa Sony podarilo presne o rok neskôr nasadiť novú vlajkovú loď, ktorá mala nahradiť PS2. Zabijakmi Xboxu sa mali stať novinky Resistance: Fall of Man, Formula One Championship Edition a MotorStorm.
Vrátil sa osvedčený Ridge Racer 7 (pretiahnutý z Xboxu opäť na domovskú konzolu) a klasický nášup EA hier, no dosť ľudí bolo sklamaných z hypovaných hier, ktoré nakoniec neboli prítomné ani počas launchu v US a ani v Európe o štyri mesiace neskôr.
Nintendo Wii (November 2006)
Poslednou konzolou súčasnosti, ktorá mala do bojov zasiahnuť len okrajovo, bola Wii. Z vyše dvadsiatky launchových hier boli zaujímavé nanajvýš dve. Wii Sports a The Legend of Zelda: Twilight Princess. Presne tieto dve hry stačili na to, aby Wii ukázala so svojou priekopníckou technológiou ovládania a archaickou architektúrou firmám Sony a Microsoft chrbát.
Američania aj Japonci sa z Wii úplne posr**i a proklamovaný boj MS verzus Sony sa síce deje, no Nintendo sa na nich nepozerá zo spodku predajných rebríčkov, ako si mnohí mysleli, ale vytvorilo si samo pre seba vlastnú kategóriu 5 hviezdičkového klubu, do ktorého sa ostatní len tak nedostanú.
V pokračovaní sa pozrieme, ako to vyzeralo s handheldmi a ich launchovými titulmi.
Súvisiace články:
História launchových hier: časť prvá
História launchových hier: časť druhá
