Nech sa už ocitnete v tradičnej prestrelke názorov, s okuliarmi zaručene odhaľujúcimi pravdu a lož medzi stohmi tlačových správ a oficiálnych vyjadrení, alebo sa len tak necháte uniesť v dave prostestujúcich proti hnusným sľubom, vždy tu budú obete. Obete vojny. A tá začala byť pomerne vážna. Konflikt na domovskej pôde Helghanov, na planéte Helghan, sa vedie na dvoch frontoch. A na obe fronty boli fronty, ak viete, čo tým chcem povedať. Podpisom nepredávate dušu diablovi, služba vám neprinesie erárny byt, solídny mesačný plat a lepšie výhliadky na dôchodok, ako to bolo kedysi. Prihlásením do služby dostane zbraň a postavia vás pred rozhodnutie: single alebo multiplayer?!?

Ponáhľaj sa vojak

Vždy som chcel vedieť, koľko musí človek stráviť času hraním, aby si vypracoval status, že sa k nemu do lobby nik nezapojí, pretože ho zabije skôr, ako si stihne privoňať vzduchu krátko po respawne. Sú to stovky, ak nie tisícky hodín, a ja toľko času nemám. Presnejšie, časomiera ukazuje niečo menej ako 25 minút a ja sa nesmelo povzbudzujem, že Eric Boltjes, dizajnér online časti Killzone 2, pred chvíľou vysvetľoval, že multiplayer je nastavený pre všetkých a nováčikovia sa nemajú báť stretov s vycvičenými game mastermi. PRÁSK. V ďalšej sekunde ležím na zemi niekde v podzemí po zásahu brokovnicou ktovie odkiaľ. Zbytočne sa rozhliadam navôkol a sám pre seba kričím: „MEDIK!“ Každý je zaneprázdnený vlastnou vojnou.

Multiplayer je pre mňa španielska dedina. Kto mal možnosť so mnou hrať, musela sa vyskytnúť anomália vo vesmíre, alebo ma našiel v Burnote. Pre Killzone mám (kto vie prečo) slabosť, možno pre tie desiatky hodín na obľúbenej mape s mostom v strede, alebo kvôli faktu, že išlo o prvú FPS, ktorú som vážne hral online na konzole. Multiplayer v Killzone 2 nie je ničím zaujímavý, pokiaľ o ňom neviete, čo všetko majú partizáni z holandskej Guerrilly pripravené. Nestačí len hrať, bohužiaľ, alebo len vedieť. Treba to zažiť.

Moderná doba káže, aby sa do stojatých vôd a zabehnutého štandardu vnieslo niečo, čo spôsobilo, že Call of Duty 4 sa hrá na serveroch ako o život a každý si zvyšuje rank. Killzone 2 má z každého rožku trošku a trúfam si povedať, že to bude práve táto hra, ktorá odstaví na vedľajšiu koľaj Warhawk, prichádzajúci SOCOM a monštruozitu Resistance 2. Či to bude dlhodobý efekt, alebo krátkodobé poblúznenie z nového mäsa, rozhodne betatest naplánovaný na koniec tohto roka alebo až finálna verzia vo februári 2009.

Yes, sir!

Tak za prvé, v Killzone 2 nie sú classy, ale badges, ktoré vo dvojiciach tvoria charakter každej zo zastúpených postáv. Rifleman, Engineer, Medic, Assault, Tactician a Saboteur majú každá po dve špeciálne schopnosti (badges). Inžinier vie stavať stacionárne zbrane a opravovať zariadenia, medik zase oživovať padlých kolegov a zásobovať ich medikitmi, Assault vie boostovať svoju rýchlosť, sabotér sa dokáže zamaskovať za nepriateľa a v tyle položiť nálože C4, taktik zase privolať leteckú podporu a rozhadzovať dymové granáty – respawn pointy, čím sa dá efektívne viesť vojna na nepriateľskom území.

Bagdes je možné medzi sebou kombinovať, v podstate si pred vstupom do hry vytvárate niečo ako multipovolanie bez penalizácií. Inžinier skombinovaný s medikom tak môže povedzme pokladať stacionárne veže a pritom zásobovať kolegov medikitmi. A čo taká kombinácia nenápadnosti sabotéra a neviditeľnosti Scouta? Už vidíte tie taktické možnosti? Skaut je unikátna postava pre svoj oblek, ktorý ho robí neviditeľným. Ak sa nehýbe a v tichosti leží, nemáte ho šancu zahliadnuť. Na diaľku dokáže svojmu tímu na radare otagovať nepriateľov, navyše jeho sniperka je extrémne presná.

Diferenciácia povolaní a efektivita používanej výzbroje vedie k tímovej spolupráci a vzájomnej komunikácii. Život vlka samotára je extrémne krátky, ak nemáte istený chrbát potrebnou palebnou silou. No aj tak sa dá prežívať. Killzone 2 bude podporovať okamžité vytváranie čiat za behu. Jednoducho dostanete pozvánku od hráča, potvrdíte ju a okamžite sa zladí váš HUD a komunikačný kanál so zbytkom tímu. Vidíte ich na mape, koľko majú života, aké majú zvolené badges atď. V jednom squade môžu byť naraz štyria hráči.

Veľmi dôležitým strategickým elementom, ktorý kompletne mení dynamiku hry a núti hráčov prispôsobovať postavy sú misie. Je absolútne jedno, aký máte zvolený herný režim, aj obyčajný deathmatch sa môže zmeniť na hromadné hľadanie kanistrov, alebo zaisťovanie majákov. Úlohy sa menia dynamicky, sú časovo obmedzené a neustále sa menia podmienky na výhru. Raz to môže byť Body Count, inokedy je označený jeden z hráčov za cieľ, pričom sa jeden tím snaží o jeho elimináciu a ten druhý ho bráni, inokedy ide o obsadzovanie strategických objektov atď.

Komunita na prvom mieste

Pravidlá založenej hry môže hostiteľ do najmenších detailov prispôsobovať. Rozhoduje o výbere misií a ich slede, vyberá mapu, sled herných režimov za sebou, nastavuje, ako dlho bude trvať oživenie, položenie bomby a jej deaktivácia, či sa bude hrať len so snipermi alebo inými preferovanými badges a koľko hráčov budú zastupovať AI boti (offline i online). Na druhej strane hráč, hľadajúci vhodnú hru, si môže v zozname vybrať aktuálne prebiehajúcu hru podľa preferencií (Regular Join), alebo nechať server, aby preňho našiel vhodný match zodpovedajúci jeho aktuálnemu ranku (Quick Join).

Aktívnym hraním, získavaním medailí a ribbonov napríklad za 10 headshotov sa zvyšuje rank hráča (celkovo ich bude 12) a odomykajú nové zbrane a badges. V profile vidíte presne, čo potrebujete dosiahnuť, spraviť, aby ste získali vyšší rank. Progres je detailne evidovaný maniakálnymi štatistikami previazanými na oficiálnu stránku. Hra eviduje počet vystrelených projektilov, obľúbenú zbraň, mapu, mód, koľko medikitov ste použili, počet smrtí, oživení, fragov a ďalšie podstatné informácie odrážajúce vašu pozíciu v celosvetovom rebríčku.

Štatistiky sú dostupné priamo z hry alebo z oficiálnej stránky. Môžete sa prehrabávať tonami rebríčkov (denný, týždenný, celosvetový, len priatelia, len klany a pod), hľadať najlepšieho hráča, najlepší squad, sledovať ich zloženie alebo skúsiť draftovať niekoho do vášho klanu. V jednom môže byť 256 hráčov (8 squadov alebo 4 frakcie po dve čaty) a pre celé klany sú pripravené obrovské turnaje, v ktorých sa môže vsádzať na víťazstvo bodmi Valor, čo je platidlo vo svete Killzone 2.

Multiplayer bude podporovať 32 hráčov na ôsmych mapách rôznych veľkostí. My sme mali možnosť zahrať si dva krátke matche na mape známej z traileru. Stavba miestností, chodieb a námestí s viacerými východmi ju predurčovala pre použitie akéhokoľvek povolania. Na poschodí v knižnici boli vhodné pozície pre sniperov, obrovské námestie zase pre položenie stacionárnych guľometov, úzke chodby v podzemí zase na strety s brokovnicami a odtokové kanály na bombardovanie granátmi. Multiplayer je veľmi rýchly a svižný, no na nejaké taktizovanie nezostávalo času, tak každý zúčastnený sa snažil vyskúšať čo najviac badges a skosiť čo najviac protivníkov. Tempo hry bolo vysoko udržované 16 hráčmi, takže po respawne (mimochodom medzi respawn pointmi sa môžete prepínať a sledovať, kde to najviac vrie) ste boli okamžite vo víre boja.

Po grafickej stránke je multiplayer veľmi príbuzný príbehovej kampani. Počet polygónov ani počet efektov na meter štvorcový sme nerátali, čo je však zaujímavé, že zdieľa rovnakú atmosféru dopredu prehraného boja použitím zvláštneho filmového filtra, ktorý dodáva hre opotrebovanosť. Ďalší dôležitý prvok je prispôsobovanie koloritu zmenám prostredia. V podzemí je to hlavne nádych žltej, na balkónoch prevláda chladná modrá, na námestí zase svetlá biela. Nie sú to však živé farby, ale odtiene šedej, opotrebovanej šedej.

Každý kontakt s Killzone 2 na nás zanechá zvláštne dojmy. Nedočkavosť napĺňa uspokojenie, očakávania zase sklamanie. Krátky pobyt v online svete nás však uistil, že vojna Helghanov proti ISA bude krvavá a zaručene nebude charakterom pripomínať blitzkrieg. Teraz ide skutočne do tuhého.