EVERQUEST 2 ALEBO WORLD OF WARCRAFT? |
EVERQUEST 2 ALEBO WORLD OF WARCRAFT? |
Keďže v relatívne krátkej časovej dobe boli na náš trh uvedené hneď dve očakávané onlineovky, väčšina MMORPG chtivých sa dostala do patovej situácie. Siahnuť po realistickejšiom EverQueste 2 alebo po rozprávkovom World of Warcrafte? Obe hry totiž ponúkajú odlišný prístup k žánru MMORPG a tak je výber medzi nimi skutočne obtiažny. Ale keďže my v Sectore sme dobráci od kosti a v duchu „pomáhaj svojmu blížnemu ako sebe samému“ radíme kde sa dá. Rozhodli sme sa pre vás pripraviť porovnanie oboch úspešným onlineoviek, aby sme vám tak uľahčili cestu k rozhodnutiu. Teda, záujemcovia o kúpu, čítajte ďalej!
Questy
Prevažnú väčšinu hernej doby strávite plnením úloh, zadaných okolitými NPC, takže tento element onlineoviek si rozoberieme ako prvý. EverQuest 2 ponúka skutočne rozmanité spektrum questov a nejedná sa len o opakované zabíjanie určitého druhu nepriateľov alebo poslíčkovanie, ako tomu je u WoW. Questy v EQ2 zahŕňajú rôzne dobrodružné výpravy s cieľom nájdenia určitej stavby, artefaktu, či dokonca získania prístupu do určitých zón (tzv. Access questy), takže nudiť sa určite nebudete. Naproti tomu ponúka Azeroth iba obmedzenú škálu úloh, ktoré sú vo všeobecnosti rovnaké a zahŕňajú spomínané poslíčkovanie, zbieranie určitých predmetov či zabíjanie špecifického živočíšneho druhu.
Špecialitkou WoW sú potom Elite questy, ktorých cieľom je skántrenie nejakého uber protivníka, na ktorého si ale budete musieť privzať aj partičku kamarátov. Tu prichádza ďalší dôležitý fakt, ktorý len umocňuje realistické zameranie EQ2 a naopak jednoduchosť WoW. Totižto väčšinu questov v EQ2 môžete dokončiť iba za pomoci kamarátov, hlavne vďaka tomu, že ciele questov sú chránené obzvlášť silnými a zgrupovanými monštrami, na ktorých by ste si sami vylámali zuby. Preto sa ani nečudujem, že EQ2, či už hráte za dobrých alebo za zlých, ponúka zo začiatku len jeden stredne veľký ostrov na preskúmanie, aby boli hráči, čo najbližšie k sebe a mohli sa tak pohodovo zgrupovať. Sám som občas sóloval, ale keďže questy sú skutočne skupinovo zamerané a ani okolitá háveď, ktorá sa vyskytuje voľne v prírode (a väčšinou v skupinke 4 a viac), nie je vôbec jednoduchá na zabitie, často som skončil so sekerou v hlave, ani som si poriadne necekol.
WoW je naproti tomu, ale iná káva. Jeho zameranie na masovosť a jednoduchosť questov typu „dones niečo niekam“ či „zabi piatich murdoc tidehunterov“ umožňuje jeho obyvateľom väčšinu hernej doby stráviť sólovo. Množstvo nepriateľov pritom vôbec nie je zgrupovaných a teda každý z nich útočí osamotene, takže nie je nič jednoduchšie, ako si jedného pullnúť a potom ho v bezpečí doraziť. Ďalším dôkazom zamerania sa na široké masy hráčov sú poklady, ktoré z protivníkov a zo splnených questov dostanete. Zatiaľ čo WoW je skutočne štedrý, kde takmer každé torzo ponúka viacero predmetov na „lootnutie“, nehovoriac ani o špeciálnych a unikátnych vecičkách za splnené úlohy, EQ2 naproti tomu je cielený na hardcore RPG hráčov, pre ktorých je pokladom XP (skúsenosť) a predmety sú až na druhom mieste, čoho je dôkazom aj to, že väčšina zabitých protivníkov je skúpa na predmety (občasná truhla, signalizujúca odmenu, sa skutočne vyskytuje len ojedinele) a aj odmeny za splnené questy nestoja za veľa.
Takže zhodnotenie: Hardcore RPG fanatici, ktorí sú prístupní grupám a ich cieľom je dosiahnutie, čo najvyššej úrovne postavy, pričom poklady a odmeny v ich živote nehrajú až tak veľkú rolu, potom je pre nich určený EQ2. EverQuestu 2 hrá do kariet aj úžasná rozmanitosť questov, kde stereotyp nedostáva ani najmenšiu šancu. Avšak ľudia, ktorí sa chcú perfektne zabaviť a nemajú čas na plnenie komplikovaných úloh či zdĺhavé hľadanie si skupiny, potom nech siahnu po WoW. Plusom sveta Warcraftu sú aj predmety a poklady, ktoré vás dozaista potešia a niekedy aj milo prekvapia (jedná sa o špeciálne kúzelne vecičky, ale aj po vzore Diabla, vzácne sety, ktorých skompletizovaním získate obrovské množstvo výhod).
|
|
|
Skúsenosti, schopnosti a levelovanie postavy
Získavanie skúseností, či už zabíjaním nepriateľov alebo plnením questov, je v EQ2 vcelku pomalé a ak sa vám na skúšobnom ostrove Isle of Refuge zdalo, že ste tú piatu úroveň dosiahli relatívne rýchlo, potom vám ďalšie dni hrania ukážu, ako ste sa šeredne mýlili. Teplomer, signalizujúci vaše XP je pritom rozdelený na 10 políčok, pričom ich naplnením sa vám vyfarbí len jedno políčko druhej lišty, tzn. že na dosiahnutie ďalšieho levelu postavy budete musieť poriadne makať, pretože vyplnenie prvej lišty hneď 10x vám dá poriadne zabrať. Pomalé získavanie skúsenosti pritom podčiarkuje fakt, že zabitím protivníkov získa vaša postava neadekvátne málo XP (v porovnaní s tým, koľko energie na ich zabitie vynaloží), čo jednoznačne poukazuje na to, že hra je určená pre dlhodobé hranie a teda pre hráčov, ktorí sú RPG fanatikmi a denne pri hre strávia aj 12 hodín.
Naproti tomu poskytuje WoW relatívne rýchle naberanie skúseností, hlavne preto, lebo XP lišta je len jedna a taktiež kvôli tomu, že za katovanie protivníkov a plnenie questov dostáva hráč výrazne vyššiu porciu XP, než je tomu u EQ2. Samozrejme, že s narastajúcim levelom postavy sa toto tempo spomalí, ale aj tak nie je problém zvýšiť svoj charakter za deň až o dve úrovne. Mne osobne sa podarilo za dva dni dotiahnúť postavu z nuly na 12 úroveň a pritom som hru hral niečo málo cez 10 hodín denne, čo samozrejme v EQ2 nie je možné (tam som spomínaný level dosiahol až po dlhodobom hraní cca jeden týždeň). Ďalším rozdielom medzi oboma RPGčkami je dosiahnutie nového levelu a tým aj získanie nových kúziel a schopností. Akonáhle sa podarí vášmu charakteru v EQ2 dosiahnuť nový lvl, automaticky mu budú pridelené nové schopnosti a kúzla (popri zvýšení niektorých atribútov), ktoré sa mu zapíšu do debilníčka.
Popri štandardných skilloch a spelloch sa postave raz za čas naskytne možnosť vybrať si ešte špeciálny skill, ktorý predstavuje užšiu špecializáciu v určitom smere. Ako príklad spomeniem kúzelníka, ktorý si bude v neskorších častiach hry môcť vybrať, či bude Gnoll alebo Orc Slayer, Undead alebo Skeleton Slayer a podobne. Jednotlivé kúzla a schopnosti hráč dostane len v základnej verzii (Aprentice 1) a až kúpou zvitkov s vyššími úrovňami (a ich naučením), získajú jeho kúzla väčšiu učínnosť, silu a pod. Niektoré vyššie úrovne, ako napríklad Adept 2 alebo trieda Master sú dostupné len vo forme pokladov alebo od schopných hráčov-pisárov, ktorí dokážu podobné zvitky vytvoriť.
World of Warcraft opäť ponúka iný systém, ako inak, zameraný na jednoduchosť a zábavu. Akonáhle totiž dosiahne postava novú úroveň, okrem upgradu atribútov (maximum zdravia, many a pod.), nedostane ani vindru. Autori vcelku účinne eliminujú riziko bohatých hráčov a to tým, že všetky kúzla a schopnosti sa musíte naučiť priamo od trénerov, ktorí samozrejme za váš tréning požadujú nejakú tu okrúhlu sumičku. Po dosiahnutí 10 úrovne vaša postava dostáva s každým novým levelom ešte aj jeden talent bod, ktorý môže použiť na upgradnutie atribútov kúziel, či naučenie sa niektorých špeciálnych. Menu s ponukou talentov pritom náramne pripomína Skill Tree z Diabla, takže fanúšikovia Blizzardu budú skutočne nadšení. Opäť teda musím konštatovať to, čo pri questoch, a síce že hard-core hráči sú predurčení pre hranie EQ2, zatiaľ čo pre zbytok herného publika je WoW priam šitý na mieru.
|
|
|
Herné svety, grafika a tak podobne
Keď už som pri oboch odstavcoch začal s EQ2, tak toto pravidlo neporuším a začnem s ním aj teraz. Ako som spomínal, po absolvovaní tréningového ostrova (spoločný pre obe strany), putujú obe strany do dvoch diametrálne odlišných krajinných celkov. Hráči hrajúci za „evil“ stranu získajú svoj domov vo Freeporte, temnom meste, ktoré slnko pomaly ani nepamätá. Celkovo pôsobí svet Freeportu poriadne deprimujúco, ľudia sú tu nevraživí, počasie horšie, ako vo Veľkej Británii a ak k tomu pridám fádnosť územia Commonlands, obklopujúceho metropolu, potom mi fakt neostáva nič iné, len vás od voľby tohto sveta odradiť. Okrem toho je aj územie Commonlands menšie ako Antonica, takže skutočne nevidím dôvod, prečo by ste mali mrhať svojimi financiami práve v tomto svete. Naproti tomu je strana dobrých majstrovky spracovaná, už len hlavné mesto Qeynos je tak úžasne architektonicky zvládnuté, že sa v ňom budete cítiť skutočne ako doma. Preč je depka a malátnosť. Tu vládne krásne počasie, dobrosrdečnosť obyvateľov a všadeprítomná dobrá nálada.
Aj samotný kraj, Antonica, je viditeľne členitejší než pustatiny Commonlandu, s množstvom detailov ako opustené domčeky, veže, hradby a pod., takže dobrodružstvá naprieč týmto prostredím budú mať tie správne grády. Po dosiahnutí určitého levelu postavy sa vám okrem toho sprístupnia aj ďalšie ostrovy sveta Norrath, ako napríklad Everfrost, Enchanted Lands či Lavastorm, takže strach s nedostatku voľnosti tu rozhodne nemá šancu. Zameraniu na hard-core RPG hráčov zodpovedá aj grafické spracovanie, ktoré je presýtené realizmom, od detailných modelov postáv a monštier, cez ráz okolitej krajiny až po také drobnosti, ako mimika tváre. Realizmus a zameranie na tvrdé fantasy už len podčiarkujú monštrá, ktorá sú tvorené dobre známymi fantasy entitami, ako kostlivci, draci, elementálovia, gnollovia a pod., tzn. že na žiadne prasokone alebo vtákopyskobobrov tu nenarazíte. Áno, čistá fantasy je to správne slovo, ktorým sa dá svet EQ2 charakterizovať a niet divu, že si ho RPG fanatici tak obľúbili.
World of Warcraft naproti tomu ponúka ENORMNE rozľahlú krajinu, čítajúcu dva obrovské kontinenty, každý z nich s diametrálne odlišnou faunou a flórou. Podobne ako aj u EQ2, aj tu si môže hráč vybrať, či bude hájiť farby a záujmy tých zlých (horda) alebo naopak dobrých (prekvapivo aliancia). Fakt je, že či už si zvolíte jednu alebo druhú stranu, v oboch prípadoch zavítate do obrovitých kontinentov. Každý kontinent je potom rozdelený na niekoľko území, ktoré sa od seba okrem grafického spracovania a terénnej stavby odlišujú obtiažnosťou tamojších obyvateľov. Vtip je ale v tom, že hráč môže do extrémne obtiažnych zón zavítať aj bez toho, aby bol schopný boja a teda hra nenúti hráčov v tom, aby putovali len po dopredu vytýčených trasách, ale necháva im potrebnú voľnosť, ktorá je pre svety MMORPG životne dôležitá. Spektrum monštier je typickým Warcraft štýlom, takže očakávajte to, čo ste videli v RTS Warcrafte a síce, orkov, naga, undead a podobne.
Rozľahlosť sveta si však vyžiadala svoju daň v podobe grafického spracovania, ktoré ani omylom nedosahuje detailnosti sveta EQ2, ale na druhú stranu ťažili autori z dobre známeho univerza Warcraftu, ktorý je typický svojim kresleným spracovaním a komixovou farebnou grafikou, takže čiastočne svoj problém vyriešili. Každopádne poviem to, čo pri recenzii, a síce, že obyčajným smrteľníkom sa grafika bude páčiť a čo je výhoda, nie je tak náročná na hardware, ako tomu je u EQ2, kde bez 1024 MB ram si hru kvôli trhaniu ani poriadne neužijete.
Samotné poplatky za mesačné hranie sú už čisto vecou názoru ale u oboch titulov činia približne 500,- Sk mesačne, samozrejme sú (resp. budú) dostupné dobíjacie kupóny pre ten prípad, že nie ste majiteľmi medzinárodnej kreditky.
Dúfame, že sme vám porovnaním kľúčových aspektov oboch MMORPG aspoň trošku pomohli. Škoda, že medzi slovenskými hráčmi vládne taká nevraživosť voči onlineovkám, ale pevne veríme, že so zlepšujúcou sa situáciou na Slovensku, sa zmení aj vnímanie samotných hráčov. Tak či onak, kto sa raz dostane do spárov MMORPG a okúsi ich príchuť, jeho život už nikdy nebude takým, aký bol.