Videohry majú sklon polarizovať názory spôsobom, ako žiadne iné zábavné médiá. Ľudia, ktorí ich nehrajú, nemôžu rozumieť ich čaru a nedostatok pochopenia môže viesť k démonizácii niektorých z nich. Zatiaľ čo existuje výskum vytvorený na preukázanie krátkodobých fyzických reakcií hráčov videohier, je len málo informácií o tom, prečo ľudia hrajú videohry a aký vplyv si myslia, že na nich hranie videohier má.

BBFC (British Board of Film Classification, nezávislý regulačný orgán filmového a herného priemyslu vo Veľkej Británii) zverejnil výsledky výskumného projektu, ktorý bol realizovaný medzi hráčmi videohier – od detí vo veku 7 rokov až po štyridsiatnikov, rodičmi mladých hráčov, reprezentantmi herného priemyslu a recenzetami hier.

Výskum priniesol zaujímavé, pre veľa ľudí (najmä odporcov hier) prekvapivé výsledky. Napriek tomu, že deti hrajú hry stále v mladšom veku, priemerný vek hráčov stúpa. Ako sa dalo očakávať, existuje výrazný rozdiel medzi hráčmi mužského a ženského pohlavia. Konkrétne v ich vkuse, čo sa týka výberu hier a času, ktorý strávia hraním. Ženy majú sklon preferovať simsovky a logické hry a tiež trávia hraním menej času ako ich mužské náprotivky; muži uprednostňujú najmä strieľačky a športové hry a bývajú viac pohltení hrou.

Mladší hráči sú pri výbere hier ovplyvňovaní tlakom rovesníkov a ich odporúčaniami, a samozrejme negatívnymi odozvami na hru v tlači, ktoré výrazne zvyšujú ich záujem o kritizovanú hru.

Hlavným dôvodom, prečo ľudia hrajú hry, je únik z každodenného života do sveta dobrodružstva bez rizika, ktorý je - na rozdiel od reálneho sveta - pod kontrolou hráča. Hry poskytujú pocit dosiahnutia úspechu a sú aktívne, na rozdiel od televízie a filmov. Každopádne, hry sú lepšie vo vyvíjaní akcie ako v budovaní charakterov a zároveň majú hráči sklon zaujímať sa menej o príbeh ako o napredovanie v hre.

Ľuďom, ktorí nehrajú, sa hráči zdajú byť hlboko ponorení do toho, čo robia, avšak oni sa sústredia na progres v hre, a pravdepodobne nie sú emocionálne zainteresovaní. Hranie hier je duševne povzbudzujúce a rozvíja koordináciu očí a rúk – aspoň to hráči svorne tvrdia.

Násilie v hrách, v zmysle eliminovania prekážok, je vstavané do štruktúry niektorých hier a je nevyhnutné pre progres. Prispieva k napätiu, pretože hráči nielen strieľajú, ale sú vystavení možnosti byť zastrelení. Väčšina hráčov sa vraj sústreďuje skôr na vlastné prežitie ako na ničenie postáv v hre a hoci nie sú vystavení dôsledkom, aké by podobné akcie spôsobili v reálnom živote, hráči si uvedomujú, že nejde o skutočný život, ale len o hru. Tiež nemajú vážne obavy ohľadom násilia v hrách, pričom poukazujú na násilie v televízii a vo filmoch, ktoré je oveľa znepokojujúcejšie a reálnejšie. Protivníci, ktorých musí hráč eliminovať, nemajú osobnosť a teda nie sú skutoční, takže ich deštrukcia nie je reálna, bez ohľadu na to, ako drasticky sa môže uskutočniť.

Rovnako jednohlasne odmietajú názory o zvyšovaní násilného správania sa v reálnom živote alebo znižovaní citlivosti vplyvom hier.

Rodičia, ktorí nie sú hráčmi, majú starosti skôr o množstvo času, ktoré ich deti (najmä chlapci) strávia hraním hier a boli by radšej, keby ich deti boli vonku na čerstvom vzduchu. Viac sa však obávajú „stranger-danger“ (voľný preklad: „úchylov“) striehnucich na svoje bezbranné obete na internetových chatoch. Hoci ich násilie v hrách prekvapuje a niektorých znepokojuje, sú presvedčení, že ich deti sú dostatočne vyrovnané na to, aby hraním násilných hier neboli ovplyvnené. To vo voľnom preklade znamená, že vlastne proti hrám nič nemajú.

David Cooke, riaditeľ BBFC, sa pri tejto príležitosti nechal počuť, ako veľmi vážne táto spoločnosť berie svoju zodpovednosť sa mravný vývoj mládeže. Ľudia zodpovední za kontrolu skutočne hrajú hry - a to niekedy až 5 hodín :-), hodnotia všetky úrovne a zvažujú všetky kľúčové otázky. Dokonca vyžadujú, aby im boli doručené cheaty. Hráči a rodičia mladých hráčov si teda môžu byť istí, že všetky stránky hry boli skontrolované pred tým, ako hra dostala svoj rating.

Ďalej zdôraznil, že výskum ukazuje na fakt, že vzhľadom na vyžadovanú interakciu si hráči uvedomujú realitu a sú menej emocionálne zainteresovaní ako diváci filmu alebo televízie. Na záver svojho vyjadrenia uviedol, že niet pochýb o tom, akou významnou formou zábavy pre stále väčší počet ľudí sú videohry. S rozvojom technológie hry však budú stále reálnejšie a preto je dôležité, aby boli adekvátne ohodnotené a tak ochránili mladších hráčov pred obsahom „pre dospelých“.

Ďalšou zaujímavosťou môže byť štúdia vedúcej japonskej mobilnej spoločnosti NTT Docomo, venovaná demografickým charakteristikám mobilného hrania. Bola uskutočnená na vzorke 900 ľudí vo veku nad 16 rokov. Polovicu vzorky tvorili muži a druhú polovicu ženy. Ukázalo sa, že 59 % žien hrá mobilné hry viac ako štyri krát týždenne – u mužov táto skupina predstavovala „iba“ 51 %.

Najpopulárnejšie je hranie týchto hier počas cestovania. Pozoruhodné výsledky boli zaznamenané pre hranie pred spaním, ktoré praktizuje 5 % mužov a až 17 % žien. Celkovo medzi najpopulárnejšie patria logické hry, nasledované RPG-čkami.

Aby toho nebolo málo, spomeniem ešte inú štúdiu, ktorá potvrdzuje, že ženy vstupujú na scénu mainstreamových hier. Hry, ktoré si ženy vyberajú, síce nie sú „hard core“, ale je to začiatok zlepšovania techniky koordinácie očí a rúk a základných hracích mechanizmov.

Casual hrám dominujú ženy „drvivou“ väčšinou 76 %. Podobná štúdia v roku 2006 upozornila na fakt, že 42 % dospelých konzolových hráčov tvorili ženy, zvyšok muži. V širšom pohľade, pomer mužov a žien medzi hráčmi PC a konzolových hier bol 62 % ku 38 %. Ukazuje sa však, že tento pomer sa postupom času stáva čoraz vyrovnanejším (Nakoniec dôkazom toho je i skutočnosť, že tento článok píšem ja.)

Ako vyplýva zo spomínaných štúdií, možno konštatovať, že herný priemysel je akceptovaný čoraz širšou verejnosťou. Nevzbudzuje už toľko pohoršenia. Tento vývoj môže súvisieť i s rozšírením počítačov do najširších vrstiev spoločnosti (odpusťte všetci, čo fandíte konzolám). Počítače a práca s nimi sa v dnešnom svete stávajú nevyhnutnosťou. Sú už bežnou súčasťou domácností, podobne ako televízor či chladnička. Nehovoriac už o popularite mobilných telefónov a iných mobilných zariadení. Keď k tomu pripočítame masívne reklamné kampane, je prirodzené, že čoraz väčší počet ľudí ich využíva i na zábavu. Ako dokazujú i štúdie, medzi ľudí patria aj ženy ;-)