Sam Douglas a Jacqui Ainsley. Možno vo vás tieto mená neevokujú zavalitého Brita a skromnú modelku s neuveriteľným šarmom. Možno ste ich zahliadli v reklame, možno v televízii, divadle alebo v epizódnej úlohe vo filme. Ich tvár však bude navždy spojená so súkromným očkom Scottom Shelbym a fotografkou Madison Paige z Heavy Rain.

Keď ich vidíte na vlastné oči, vryjú sa ich tváre hlboko do pamäte. Pretože nie sú iba textúrou na 3D modeloch, ale vy ste s nimi zdieľali a prežívali ich životy v hre. U vtipom prekypujúceho pána Douglasa, ktorý vyzerá presne ako Scott, to nie je problém. Ale s Jacqui ste boli v sprche, na záchode a možno ste ju nechali zomrieť. Je to zvláštne.

Sam Douglas je skúsený muž, o čom vypovedali mnohé historky. Niekedy mal človek pocit, že on riadi rozhovor a často nedával priestor ani svojej kolegyni. Nakoniec z toho vznikla otvorená debata. Príjemný rozhovor sa odohral počas premiéry Heavy Rain v Paríži. Sam Douglas a Jacqui Ainsley som spovedal s kolegom Vaškom Rybárom z českého Maximu a tu je kompletný prepis.

Čo je pre vás Heavy Rain?

Jacqui: Je to hybrid medzi hrou a filmom. Som nadšená, že vzniká nový interaktívny žáner. Pre mňa osobne je to prelomový projekt, pretože sa točí okolo emócií a morálnych rozhodnutí. To je jedna z najzaujímavejších a najdôležitejších častí hry.

Sam: Heavy Rain je voda, leje sa a je mokrá. Nabudúce chcem robiť Heavy Sunshine a budeme to točiť v Austrálii.

Jacqui: Mohol by to byť tropický dážď (smiech).

Sam: Zabudnite na hru. Je to film. V Hollywoode vždy hovoria, že potrebujete tri veci k natočeniu dobrého filmu: scenár, scenár a scenár. Viem, že je to staré klišé, ale je to story o detektívovi a otcovi so synom a to je niečo, čo by malo stačiť každému hercovi, aby sa o to zaujímal. Je to ako pri výbere hollywodskeho filmu, chcem byť v tamtom snímku, nechcem hrať v tamtom.

Sam: (veľmi vážne, bez váhania) Zbraň pri mojej hlave, zbraň pri mojej hlave. Budem k vám úprimný, ja som si myslel, že to bude trvať len niekoľko týždňov a potom odtiaľto vypadnem.

Začal som so skúšobnou scénou tu s Jacqui a to bolo fajn. Myslel som, že tých skúšok bude viac. Potom mi David vysvetlil behom pol hodiny, o čom to bude a dal mi štyri scenáre na prečítane.

Keď som videl grafiku, hovoril som si, toto je vážne, toto je dobré, ak toho budem súčasťou. Radšej ako byť týpkom, čo strieľa dinosaurov. Nič nie je zaujímavejšie ako život.

Jacqui: Pre mňa to bola rovnako výzva, nikdy som nič podobné nerobila ako motion capture. Je to nová skúsenosť, stretla som nových ľudí. Fascinujúce na tom je, že som nikdy nemala rolu vo videohre, a nerozumela som ako hra vôbec vzniká. Bola to kompletne nová metodika, kde herci hrajú svoje role od začiatku do konca, pričom v minulosti ich pohyby boli nasnímané a potom sa opakovali. Bolo to niečo ako hrať v štyroch veľkých filmoch.

Sam: Vždy sa šepkalo, že si veľká gamerka.

Jacqui: Skutočne?

Čo hovoria kolegovia, keď sa dozvedeli, že hráte hlavnú úlohu v Heavy Rain? Závideli vám?

Jacqui: Rozhodne ich to zaujíma. Pre mňa je to aj zaujímavá téma rozhovorov, pretože obvykle počujete, že som hrala v reklame, v TV, a to robilo mnoho ľudí. Heavy Rain je prelomová hra.

Sam: Je to ako keby sme vyšli zo skrine. Sú tu filmy a sú tu hry. A zrazu prídete s niečim, čo je kombináciou oboch. Možno si ľudia z filmu budú hovoriť: "Oh, vy ste hrali v Heavy Rain" namiesto toho aby povedali "boli ste v hre." Možno je to začiatok niečoho nového. V to dúfam, aj keď máme kopec inej práce.

Je ťažké vysvetliť, čoho ste boli súčasťou?

Sam: To je zaujímavá otázka. Poviem vám prečo. V mojom resumé, môj agent uviedol „videohra“ a ja mu hovorím:

„Nie, nie daj tam PS3."
„Čo to je?“ pýta sa.
„PlayStation 3. Videohry sú minulosť, už sme sa posunuli od 80-tych rokov ďalej. Daj tam PS3 hneď vedľa Heavy Rain."
„Mali by sme tam dať aj hra,“ hovorí mi.
„Nie, nie, PS3 a každý bude hneď vedieť."

Mali s tým skutočne problém, nevedeli čo to je.

Jacqui: PS3 interactive drama s hraním / motion capture (smiech). Motion Capture sa používa vo veľa filmoch, že? Použili ho v Pirátoch Karibiku? Je dobré mať skúsenosť s touto technikou.

Sam: Nemyslíte, že PS3 musí stačiť každému?

Myslím, že áno.

Sam: Pre hráčov áno, ale môjmu agentovi to nedošlo. Tak som s ním musel bojovať, a on to chcel vyspelovať po telefóne!

Sam: Ak si dobre spomínam, tak som sa nevidel zomierať.

Jacqui: Ja som videla iba snovú pasáž.

Takže ste ešte nehrali celú hru?

Jacqui: Nie, nie, ešte nie.

Sam: Počkajte, bola tam pasáž, kedy som musel zomrieť. Ako môžete zahrať umieranie?

Jacqui: Videl si sa?

Sam: Musel som sa pozrieť na obrazovku motion capture s paličkami a guličkami. Podobne ako vo filme, natočíte scénu, pozriete sa na monitor a poviete si: dokážem to zahrať lepšie. A potom to zopakujete viackrát.

Ste nedočkaví, keď si konečne zahráte hru?

Sam a Jacqui: Samozrejme.

Sam: Neviem, aké sú scény ostatných hercov. Viem, čo som natočil ja, mám približnú predstavu o ostatných, ale nemal som ich možnosť vidieť.

Jacqui: Scény ostatných som nevidela pre rovnaký dôvod. Zatiaľ dostávam odozvu od iných ľudí, ktorí hru hrali, a veľmi ma navnadili. Rozprávajú o emóciách a ako sa cítili. Ja to chcem takisto zažiť.

Jacqui: Bola som kompletne naskenovaná – telo a tvár – do 3D. Štruktúra tela, proporcie atď. tie už boli v hre. Keď prišlo na vlasy, je veľmi ťažké animovať dlhé vlasy, pretože reagujú na každý váš pohyb, ktorý spravíte. Preto má Lara Croft vlasy vo vrkoči, ktorý sa hompáľa z jednej strany na druhú.

Mne sa páči, že má (Madison) úplne iný účes ako ja, že nie je presnou kópiou Jacqui Ainsley. Nie je celkom ako ja. Páči sa mi, že na jej tvári sú presne tie isté znaky ako na mojej, napríklad znamienka, vrásky, veci, ktoré vás robia unikátnym. Citím sa, že som bola zvečnená vo virtuálnom svete.

Čo všetko dokáže technológia, je fantastické.

Boli ste vystrašení, keď ste po prvýkrát videli sami seba na obrazovke so všetkými detailami, o ktorých ste hovorili?

Sam: Hrozivo! Pýtal som sa: Kto je ten muž?

Snažím sa nemyslieť na celkový výzor, pretože sa začnete zaoberať tým, ako vyzeráte. Ja mám stále obavy z toho, čo je vo vnútri postavy. Niektoré veci, ktoré cítite, že sú dobré, vyzerajú zle. A niekedy sa cítite pod psa a režisér povie, že to bolo to, čo hľadal. Veríte mu a keď vidíte výsledok, tak si poviete, on klamal, stojí to za starú bačkoru! Je to hlavne o dôvere.

Ste v podstate akční hrdinovia, čo bola ale najodvážnejšia vec, ktorú ste spravili v živote?

Jacqui (vetrí prekvapenie): Vyskočila som lietadla a to bolo super! Urobila som to pre jednu charitatívnu organizáciu. Nebojím sa výšok, ale v 4000 m nad zemou je to iné. Mám rada adrenalín. Som ochotná ísť do čohokoľvek, okrem drog.

Sam: Zmením tému teraz. Odpoviem vám na otázku, úprimne. Utratil som vlastného psa. A hneď potom som vyšiel na divadelné dosky. Rozmýšľajte na chvíľu, máte psa? A teraz mu vezmite život. Ak robíte v kancelárii na počítači, môžete odísť. Ale ak ste na javisku, nemáte kam. Musíte odohrať svoju rolu. Ak vás doženú vlastné okolnosti, nemôžete sa pohnúť vpred.

Hral som vtedy necitlivého, tlstého detektíva. Vyšiel som na javisko a bol tam zomierajúci chlapík, o ktorého som sa vôbec nemal zaujímať. A vyzeralo to presne ako u veterinára, ja som bol najviac emočne rozladený a pritom som ním nemal byť vôbec. To bolo veľmi najodvážnejšie.

Sam: (otočil sa ku mne) Áno, špeciálne teba! Áno, zabil by som dokonca aj pre obed (pritom ho mal na stole) (Smiech).

Ale čo by ste robili? Toto je výborné na divadle. Každý je schopný samovraždy, zaľúbiť sa po uši. Záleží v akej situácii sa ocitnete.

Jacqui: Ťažko povedať, vždy si premietnete, čo by ste spravili a naopak čo nie, pokiaľ, nie ste v tom momente. Je veľmi ťažké povedať, kam by ste až zašli. Môžete dúfať vo vlastnú odvahu, že by ste niečo také vykonali.

V hre sa nachádza nahota, dala by sa porovnať s nahotou vo filmoch? Mali ste s tým problém?

Jacqui: Čo je fantastické na tejto hre, je, že je tak realistická. Nahota vo vlastnom byte, keď sa sprchujete, sex a podobne, patria do bežného života. Tak prečo by nemali byť aj v hre, ktorá sa snaží byť autentickou?

Sam: Mala by si prísť do mojej izby a nacvičiť si to (smiech).

Ďakujeme za rozhovor.