Súčasnosť sa stáva príhodnou dobou na rekapituláciu a nemusí priamo ísť o nostalgické nariekanie pamätníkov nad aktuálnym stavom zábavného priemyslu. Tvorcom tak trochu dochádzajú nápady a skôr ako do nového projektu sa pustia do osvedčenej značky. Hollywood (a nie len ten) točí remaky a pokračovania filmov, ktoré to v prvom prípade nepotrebujú a v druhom je už na ne možno aj neskoro. Niečo podobné zažívame aj my hráči. Táto doba praje HD remakom a remasterom všetkého druhu, ktoré vypĺňajú často slabšie line-upy, a dávajú nám možnosť zažiť niektoré herné skvosty v kvalite, ktorá má možnosť osloviť aj mladších hráčov. Niektoré už dávno zabudnuté série sa vracajú, iné majú pred sebou zase celkový reštart.

A ten čaká aj sériu Devil May Cry. Predstaví nám nového Danteho, inšpirovaného novými trendmi a aj keď je to tá istá osoba, tak mnohým fanúšikom leží v žalúdku. Aké však boli začiatky Danteho cesty? Kým vám Ninja Theory predstavia vlastnú emo verziu príbehu, tak my vás oboznámime s jeho životnou cestou podľa Capcomu. Vďaka Devil May Cry HD Collection vás zavedieme do králičej nory populárnej série, ktorá vedie až do nečakaných hĺbok.

Možno je to pre mnohých z vás prekvapujúce, no počiatky Devil May Cry sa spájajú s iným rodinným klenotom spoločnosti Capcom. Séria Resident Evil nie je po prvý raz vo svojej histórii na rázcestí, keď prináša tri spin-offy počas jedného roka. Na podobnej križovatke sa ocitla už vo svojich začiatkoch. Na konci roka 1999 vyšiel Resident Evil 3 a stal sa hitom. Nemesis si získal mnohých fanúšikov a tak bolo jasné, že pokračovanie na seba nenechá dlho čakať. O ňom sa začalo hovoriť ešte v tom istom roku, no vývoj sa nikam neponáhľal. Hra sa plánovala až na nasledujúcu generáciu PlayStation a tak sa pomaly prichádzalo s novými nápadmi. Producent série Shinji Mikami hľadal nový smer a človek, ktorého oslovil s ponukou pozície vedúceho vývoja Resident Evil 4, nebol nik iný ako Hideki Kamiya.

Kamiya nebol žiaden nováčik. V tej dobe už mal za sebou oba časti Resident Evil. Štvorka však preňho bola výzvou a chcel do nej priniesť nového ducha. Hra sa mala pôvodne posunúť zo sfér hororu do nových akčných vôd. No aj do nich mala hra priniesť dovtedy nevídanú štýlovosť. Noboru Sumigura, veterán na poli herných scenárov, na základe Kamiyových ideí napísal scenár. Hlavným hrdinom hry bol Tony, mladík s tajomným pozadím z najvyšších pozícií korporácie Umbrella obdarený nadprirodzenými schopnosťami. Dôraz na akciu a hlavne čo najcoolovejší dojem si vyžiadali ďalšiu zmenu. Fixná kamera a predrenderované pozadia dali prednosť väčšej prehľadnosti, dynamickejšej kamere a prepracovanejším - voľnejším prostrediam. 

Idey to boli skvelé, no išlo o taký odklon (s ohľadom napríklad na on-rail akcie a nevydarené Operation Raccoon City minimálne na vtedajšiu dobu), ža by v konečnom dôsledku zdieľali iba názov. Kamiya sám uznal, že najlepšie bude hru zasadiť do vlastného sveta a úplne ju od Resident Evil oddeliť. Gotické stavby, ku ktorým sa autori uchýlili už v skorších fázach vývoja, nezahodili. Rovnako ako ďalšie kvantum svojej práce. Na scénu totiž prišla inšpirácia v podobe Alighieriho Božskej komédie. A tak sme sa v roku 2000 stretli s menom Devil May Cry. Hrdinom sveta plného démonov bol Dante a už od začiatkov sa o kvalitách nedalo pochybovať. Neuveriteľne charizmatický (anti)hrdina, japonský duch, štýlový boj strelnými aj sečnými zbraňami, nároční bossovia, logické hádanky a rock. Všetko, o čom len vtedajší hráč mohol snívať sa spojilo v jednej legendárnej hack&slash.

Dante je zmrd na pohľadanie. A nie len to, okrem nekonečného ega má aj neuveriteľné schopnosti. Celý Sparda, legendárny démon, ktorý uzavrel podsvetie. Dante ako polodémon, po ňom zdedil aj túto schopnosť a vo svojej prvej hre sa snaží Zem zbaviť všetkého démonického. Má svoju firmu Devil May Cry a keď mu kočka Trish predostrie plán démonického vládcu Mundusa na svoj návrat, tak neváha ani chvíľu, aby dáme (aj svetu) v núdzi pomohol. V prvej časti ho tak čakajú kvantá bizarných príšer, ťažkých súbojov a jedno nie až také prijemné rodinné stretnutie. Veľkú pozornosť na svoju stranu ťahal aj systém rankov, ktorý hráčov nielen hodnotil, ale aj nútil poriadne zapracovať na kombách a defenzívne, kvôli doplneniu Devil Triggeru. Ten aktivoval Danteho špeciálny démonický režim, dnes už úplne bežná vec.

Dante získal Kamiyovi závideniahodnú reputáciu. Aj napriek tomu si však na pokračovanie nesiahol. Namiesto neho prebral štafetu Hideaki Itsuno (aktuálne stojí sa Dragon's Dogma) a ten mal v úmysle spraviť hru po každej stránke väčšiu, lepšiu, akčnejšiu a podobne. Aj tu sa ale potvrdilo, že želania hráčov sú nebezpečnou dvojsečnou zbraňou. Jedinečnosť prvej časti ustúpila kompromisom a rozporuplné hodnotenia boli na svete. Nepomohli tomu ani až deväťnásobné prostredia, keď ich náplň nebola zaujímavá. Rovnako ani vyšší dôraz na akciu, keďže utrpeli niektoré iné aspekty hry, medzi nimi aj obtiažnosť. Devil May Cry 2 sa nedala úplne zavrhnúť, no hráčov moc nepotešila.

Pre druhú časť bolo miernym šokom prispôsobenie príbehu. Od jednotky nastal prudký skok v čase a s našim obľúbeným hrdinom sa dostávame do budúcnosti. Dante je stále fajn, no nezmyselne dostáva mincu, pomocou ktorej sa rozhoduje rovnako ako zločinec Two Face. Nie je potom žiadnym prekvapením, že obe strany sú rovnaké. Po jeho boku sa objavuje aj sidekick, druhá hrateľná postava Lucia. Spolu sa vydávajú na boj proti biznismenovi, ktorý má v pláne oživiť ďalšieho legendárneho démona. Dante tak dostáva ďalší priestor na spŕšku sarkazmu, ktorou neváha častovať všetko navôkol pri každej vhodnej príležitosti. Hrdinovia na sebe nosia oblečenie Diesel a po novom už dokážu aj uhýbať súperom, či meniť strelné zbrane a do vienka dostali aj mid-air kombá.

Či sa vám to páči, alebo nie, tak DMC2 bol komerčne ešte úspešnejší ako prvá časť. Logicky musela prísť trojka. Za Devil May Cry 3: Dante's Awekening stál síce znova Itsuno, no zobral si k srdcu všetky chyby. Vyplatilo sa. Aj Capcom bol za to, aby sa hra vrátila skôr ku koreňom z roku 2001. Menej je niekedy viac a scvrkol sa dizajn levelov. Nie vždy sa však dá hráčom zavďačiť a aj tentoraz to trošku autori prestrelili. Po nízkej obtiažnosti z druhej časti teraz prišli s výzvou, ktorá dala zabrať každému. Vysoká obtiažnosť bola však jedným z mála elementov, ktoré sa hre dali vyčítať. Súbojový systém sa posunul asi najviac a autorom sa podarilo dotiahnuť ho takmer k dokonalosti. Hráčom dali na výber zo štyroch štýlov, aby si pre seba našli ten pravý. Mohli ste sa zamerať na sečné zbrane, strelné, unikanie či defenzívu a to v rýchlejšom a prepracovanejšom prevedení ako predtým. Štýly sa dali postupne vylepšovať a pridala sa aj možnosť meniť melee zbrane. Obmedzila sa frustrácia pri skákaní či strácaní pred kamerou, ktoré sme poznali v predchádzajúcich dvoch hrách.

Z Danteho prefíkaného charakteru sa trošku ubralo, nakoľko istá časť publika už brala jeho poznámky až príliš ofenzívne. V príbehu však už teraz nie je až tak sám. Dostávame sa na začiatok celej ságy. Dante je ešte len mladým lovcom démonov, svoj démonický potenciál stále ešte neodkryl a so svojím bratom Vergilom nemá práve najlepší vzťah. Práve Vergil je najzaujímavejším elementom, keďže doteraz naňho Dante len spomínal, prípadne ho stretol ako padlého anjela v démonickej podobe. Opäť sa mierne alternuje príbeh a okrem nefunkčného vzťahu dvoch bratov a zabíjania kvanta démonov sa hráč sústredí aj na postavu, ktorá ťahá za nitky príbehu. Bratia sa spoja, všetkých porazia, no happyend narúša Vergilov osud v tajnom konci. Za zmienku stojí aj špeciálna edícia titulu, ktorá priniesla nový obsah, novú obtiažnosť, novú výzvu a na PC nie len pomerne obstojný port, no aj kvalitné technické spracovanie.

Na prvých dvoch častiach pracovali hlavne japonskí herci a americkí herci ich dabovali, no to sa v tretej časti zmenilo. Vraj to pôsobilo ako zlé kung fu filmy a preto sa na pľaci objavil Reuben Langdon. Herec, kaskadér a obľúbená postavička japonských reklám sa stal neoddeliteľnou súčasťou Danteho osobnosti. Drew Coombs a Matt Kaminsky v prvých dvoch častiach odviedli fajn prácu, no na toto sa nechytali. Hlas pridával na charizme a motion capture taktiež zvýšil svoju úroveň. Langdon pre Capcom nebol neznámou, už pre nich pracoval na niektorých Resident Evil hrách. A tak sa na scénu dostal aj Dan Southworth ako Vergil. Žiaden z hercov však nezaujal tak ako Langdon. Keď sa pred kaskadérmi predvádzal a chcel spraviť salto vzad, tak nešťastne dopadol. Kontroloval si končatiny a všetko bolo v poriadku, lenže mu na ľavú ruku hľadeli všetci prítomní. Vykĺbil si malíček tak, že mu prekrýval prstenník, no aj tak dokázal svoju rolu odohrať. Keď v jednej časti udrel rukov do zeme, agóniu hrať nemusel.

Znova sa ponoriť do pôvodnej trilógie nám umožňuje Devil May Cry HD kolekcia, v ktorej nájdeme nie len tieto 3 hry, ale aj bonusovú pokladnicu, ktorá obsahuje soundtracky týchto troch hier a taktiež koncepty, z ktorých mnohé ste doteraz nemohli vidieť. Hrateľnostne sa hry nezmenili, čo je (až na dvojku) len a len dobre. Horšie je to už s technickým spracovaním (opäť najmä v prípade druhej časti) a herným menu či videami, ktoré často skáču medzi pomermi strán. No aj napriek tomu na jednom disku nájdete poriadny kus kvalitnej hack'n'slash histórie, ktorý by v žiadnej fanúšikovskej zbierke rozhodne nemal chýbať. Kolekcia nie je cielená len na nostalgikov, hry obstáli aj v skúške časom a aj dnes majú čo ponúknuť.

V roku 2008 Itsuno priniesol novú generáciu svojho dieťaťa v podobe Devil May Cry 4. Tešili sa vtedy nie len hráči na vtedajších next-gen konzolách, no aj PC hráči. O generáciu ďalej bolo nie len očarujúce vizuálne spracovanie vďaka novému enginu, ale aj ešte viac vybrúsená hrateľnosť a štýl hry. Navyše sa upravili aj niektoré mechanizmy. Chronologicky sme sa dostali medzi prvú a druhú časť série a príbeh sa opäť trochu poopravil. Okrem Danteho do deja vstupuje tajuplný mladík Nero so svojou mocnou zbraňou Devil Bringer. Ten sa postaví nie len proti Dantemu, ale stanú spolu aj bok po boku, aby svet zachránili pred démonickou hrozbou. Hra otvorila mnohé nové otázky, najmä ohľadne novej postavy a fanúšikov si v momente získala.

Netreba však zabúdať na fakt, že značka Devil May Cry sa neobmedzuje len na videohry, ale môžeme ju poznať aj ako 12 dielnu anime sériu z roku 2007 (opäť v hlavnej úlohe s Langdonom), dve novely (na tvorbe ktorých sa podieľal aj samotný Kamiya), manga, komiks a spoločnosť Screen Gems (zodpovedná za Resident Evil filmy) od minulého roka vlastní práva na filmovú adaptáciu. 

A čo nás čaká a neminie? Vergilov príbeh mal obrovský potenciál, taktiež sa dal previazať s ostatnými postavami. No nič také nebude. Rovnako sa ani nedozvieme, kto je vlastne Nero. Nový mladý Dante je tentoraz delikventom. Síce je to stále zmrd, ktorý má rad pizzu, sarkazmus je mu vlastný, no Ninja Theory ho skôr vidia ako vyvrheľa, ktorý spáva nahý, oblieka sa počas prestrelky a výzorom odzrkadľuje súčasné trendy. Nakoľko nakoniec autori zahrajú na fanúšikovskú strunu sa dozvieme už začiatkom budúceho roka na konzolách a neskôr aj na PC.