Posledné roky patria naše obrazovky nemŕtvym, pričom tento rok majú úplnú dominanciu zombíci zo snáď najznámejšej série v tomto odvetví – Resident Evil. Tá ma totiž veľmi zaujímavú bilanciu: 3 hry, jeden hraný celovečerák opäť s Millou a jeden CGI film, ktorý nadväzuje na Degeneration. Revelations sme tu už mali a z malej hry s veľkou hrateľnosťou sme padli na zadok. Do šestky ešte zostáva dosť času a aby sme si ani na chvíľu nevydýchli, tak prichádza Operation Raccoon City. Séria si už za tých 25 predchádzajúcich vydaní na najrôznejších platformách preskákala všeličím. Základy boli v survival horore, prišli akčnejšie časti, dokonca on-rail akcie. No tentoraz sa na trh dostáva čistokrvná akcia, ktorá sa chce istým spôsobom vrátiť k základom. Namiesto toho sa dočkáte len skutočného hororu. A nie takého, aký by ste si zaslúžili.

Capcom zveril spin-off jednej zo svojich najhlavnejších frančíz kanadskému štúdiu Slant Six Games. Tí sa už stihli prezentovať v celkom solídnom svetle prostredníctvom dvoch SOCOM hier na PSP. Keď však mali priniesť veľkú inkarnáciu známej taktickej značky na PS3, tak zlyhali. Možno to bol limit schopností, možno zámer od úplného počiatku vývoja, RE:ORC sa vydal presne rovnakou cestou a pokúsil sa priniesť taktickú akciu s výrazným online elementom z hnilobou zapáchajúceho univerza. Taktika však autorom nikdy nešla a koniec koncov ani v online elementoch nikdy neexcelovali. Teraz sa však ešte prekonali.

Príbehovo to pritom nezačína vôbec zle. Znova sa dostávame do metropoly Raccoon City, ktorú sme si tak zamilovali aj napriek (či práve vďaka) množstvu úmrtí v rukách a zuboch miestneho obyvateľstva. Dej ponúka nový pohľad na udalosti počas druhej a tretej časti, no tentoraz ste v koži jedného z členov Delta tímu spoločnosti Umbrella. Vašou prvotnou úlohou je asistovať Alfa tímu, ktorého veliteľom je HUNK, v zabezpečení vzoriek T-víru a G-víru od Doktora Birkina. Vírus unikne, všetko sa pokašle a zrazu sú všetci proti vám a všetko je na vašich pleciach. Musíte bojovať nie len s nemŕtvymi, ale aj so zmutovanými bossmi, žoldniermi, naháňať Nemesisa, zničiť dôkazy ohľadne zapletenia Umbrelly do celej veci a aj zneškodniť všetkých svedkov, pričom vám v samotnom závere hra ponúkne možnosť alternovať minulosť. Okrem už spomenutých postáv sa vám do cesty pripletú ešte aj Nikolai, Leon S. Kennedy a Claire Redfield. Takže aspoň príbehovo sa jedná o príjemnú reminiscenciu, aj keď samozrejme v prípade tejto hry väčšia hĺbka a prepracovanie absentujú. Vaše postavy sú jednotvárne, bez charakteru, zlievajú sa do jednej.

Autori sa ich snažili rozdeliť na triedy, ako to v takýchto hrách býva zvykom. Snaha však zostala len na papieri, ten predsa len znesie veľa. A vlastne ešte v menu výberu postavy. Je úplne jedno, či máte medika, recona, stealh postavu alebo heavyho. Líšia sa len vo výzore, zbrane majú dostupné všetci rovnaké, len príslušenstvo sa líši. To je rozdelené na pasívne, ktorým disponujete stále a aktívne, ktoré si počas hry aktivujete, napríklad rôzne míny. Toto si spolu so zbraňami nakupujete a vylepšujete za skúsenostné body získané hraním hry. Reálny význam vybavenie naberá až v multiplayeri.

Predčasne však jasáte. Zbrane sú spracované vyslovene mizerne a chýba im akýkoľvek náznak reálneho účinku. V konečnom dôsledku je tak úplne jedno, či nemŕtvych kosíte sniperkou alebo pomocou ťažkého guľometu, všetky zbrane majú zhruba rovnakú (mizernú) efektivitu. Na frustrácii zo samotnej akcie pridávajú aj zlé zásahové body nepriateľov. Niekedy skutočne neviete, kam máte namieriť, aby ste si užili headshot. So streľbou do tela je to rovnaké. No a ešte tu je znateľný input lag, ktorý zabíja nie klinec, ale skobu do imaginárnej rakvičky. A tá sa pomaly rozpadá a mŕtvola v nej páchne všade navôkol. Aj v prípade výbavy sa nemôžete spoliehať na rôznorodosť a zmeny v dôsledku upgradu. Kategórií je málo a vylepšovaním žiadne výrazné zmeny nenastávajú.

Ani herná náplň v kampani nijak zvlášť neexceluje a nevyžaduje od hráča takmer nič. Stereotypné naháňanie za waypointami vás omrzí takmer okamžite. Občas do toho vlezie skutočne otravný QTE a zase len idete dopredu a strieľate všetko. Nenarazíte ani len na náznak strachu, či komplexnejšej zábavy, ktorá by vás mohla chytiť. Len bezduchý postup vpred stále rovnakými misiami. Chýba aj akýkoľvek výrazný klimax. Nezachraňuje to ani variabilita nepriateľov, aj keď zombíci v tomto podaní sú výrazne rýchlejší. A taktiež tomu nenapomáha ani veľmi zlá AI spolubojovníkov. Do kampane sa vrhnite jedine so živými spoluhráčmi, inak vás čaká krutá tortúra. AI sa nedokáže kryť, pomáhať vám, či trafiť cieľ. Zato sa dokáže každú chvíľu zaseknúť. Ďalšie polená, ktorá vám hra hádže pod nohy. Aspoň sa nemusíte trápiť dlho a máte to za sebou po zhruba 4 hodinách.

Aj keď odmyslíme kríž, ktorý predstavuje samotná kampaň, tak ani so živými spoluhráčmi to nie je zázrak a problémy prichádzajú už v úvode. Lokálny coop úplne absentuje a vyhľadávanie a vytváranie hier cez internet je síce rýchle, no veľmi obmedzené. Vďaka absentujúcemu lobby nemáte prakticky žiadnu šancu ovplyvniť vyhľadávanie hry. Zrazu sa len ocitnete v misii, ktorú ste ani hrať nechceli, s hráčmi z druhého konca sveta a s lagom.

Situáciu pomerne zachraňuje multiplayer a ten má vlastne jedinú zásluhu na tom, že hodnotenie sa nepohybuje na úrovni prepadáku MindJack, ktorý prišiel s pomerne podobným nápadom. Tu nájdete 4 režimy, z nich 3 pomerne štandardné: variácia na TDM; Biohazard je zas variáciou na CTF, kde lovíte vzorky vírusov a Heroes zas ponúka ochranu vlastného veliteľa, kedy musíte zlikvidovať veliteľa súperiaceho tímu. Tieto sa prílišnej popularite netešia. Oveľa lepšie je na tom režim Survivors, ktorý necháva hráčov bojovať medzi sebou proti zombíkom a v záverečných chvíľach aj o jedno zo štyroch miest v záchrannej helikoptére. Tento režim je skutočnou lahôdkou a má skvelý náboj práve v závere. Lobby je na tom v tomto prípade lepšie, pripájanie je rýchle, len rušenie hry a odpájanie od lobby je tak strašne zdĺhavé, že rýchlejšie je hru vypnúť a znova zapnúť (minimálne teda na PS3). Bohužiaľ sa multiplayer nevyhol lagom. No aj napriek tomu, nevýrazným mapám (ktorých je 10) a slabej akcii už v jadre hry, ponúka celkom solídnu zábavu hlavne v tomto režime.

Operation Raccoon City neponúka oslnivý vizuálny zážitok, no dynamická akcia vyžaduje plynulý chod a to spĺňa dokonale. A ani veľmi nevadí, že väčšinu času beháte po sterilných interiéroch s veľmi obmedzenou farebnou paletou. Skôr sa to ku hre hodí. Taktiež zvuková stránka sa dá hodnotiť ako jeden z tých kvalitnejších aspektov. Dabing je veľmi kvalitný, pochváliť treba prácu s ruchmi a hudba je presne akurát. Neprehluší dianie na obrazovke, no ani nie je v úzadí.

Resident Evil: Operation Raccoon City je len obyčajný spin-off, čo samo o sebe vôbec nie je zlé. Mohlo to dať autorom priestor na to, aby šli svojou vlastnou cestou a spraviť v rámci série jedinečný titul. To sa im podarilo len v tom smere, že je jedinečne zlý. Hre chýba vlastná identita, nijako sa neprezentuje, je vlastne ničím. Len bezmyšlienkovitým útekom vpred s neustálym strieľaním všetkého okolo bez hlbšieho pozadia a faktoru zábavy. Časť kooperatívnych možností sama pochovala, v online je až príliš tuctová. Aj tým najväčším fanúšikom sa dá odporučiť len v tom prípade, že sú závislí na coope, nevadí im mizivá náplň, majú trpezlivosť s chybami a aktuálne nevedia čo s peniazmi.