Kedy ste naposledy hrali poctivý horor? Asi to bol Outlast, však? A pred ním pravdepodobne prvá Amnesia. Tak ako tento žáner v istej dobe upadol vo filmovom odvetví, tak aj tvorcovia hier upustili od toho, aby hráčov poriadne vydesili. Nejaké tie first person horory tu boli, no väčšinou ste nezažili ten pocit, keď ste mali zimomriavky ešte dve hodiny po vypnutí hry. Až teraz sa o niečo také pokúša Supermassive Games – štúdio, o ktorom ste doteraz možno ani nepočuli. Pripravte sa však na to, že odteraz už o ňom budete počuť častejšie.

Po sérii portov a skutočne drobných hier sa Supermassive Games vydali náročnou cestou k oveľa väčšej produkcii. Dokonca k takej veľkej, že sa pripravovaný kúsok po prepadnutí The Order: 1886 stáva jednou z najväčších exkluzívnych hier pre konzolu PS4 v tomto roku. Z pôvodného titulu pre Move na PS3 postupne vznikla zaujímavá hra, ktorá opäť experimentuje s filmovými prostriedkami a navyše po ceste vykradla, čo sa len dalo. Nemusí to byť nutne zlé a ako sa ukazuje, má to niečo do seba. Until Dawn vám vyrozpráva príbeh o boji o prežitie, ktorý sa odohrá počas jednej noci. Intenzívny, napínavý a desivý. Hru si rozhodne užijete, je tu však niekoľko „ale“.

Videli ste už niekedy nejaký horor? Akýkoľvek? Ak áno, Until Dawn vám nebude cudzí. Autori scenára totiž stavajú na klasickej premise, pričom ak si domyslíme, že vlastne vytvorili tradičný teen slasher, občas sa až sami strácajú v žánrových trópoch a klišé. Tvorcovia hovoria, že sa inšpirovali klasikami ako Shining a Psycho. Oveľa viac však na povrch vyplávajú črty známych kúskov ako Halloween alebo My Bloody Valentine, no tu a tam do toho autori primiešajú aj niečo ďalšie. Trochu duchariny, trochu Saw. Výsledok nepôsobí originálne, no stále je dostatočne zaujímavý na to, aby ste sa k hre odhodlane posadili.

Kedykoľvek sa partia tínedžerov niekde vyberie, nemôže to skončiť dobre. To je pravidlo žánru. Trvanlivosť členov takejto partie je kratšia ako trvanlivosť benzínkovej bagety na ostrom letnom slnku. A presne o tom je Until Dawn. Pri výročí strašnej tragédie, ktorá pred rokom zmenila osudy každého z 8 mladých ľudí, sa Sam, Ashley, Mike, Josh a ďalší opäť stretávajú, aby sa nielen zabavili, ale si aj navzájom pomohli preniesť sa cez to, čo ich doteraz máta. A aby toho nebolo málo, stretávajú sa opäť na tom istom mieste. Vravíte, že vám to nedáva zmysel? To v podobných filmoch nikdy, no v tom je aj časť ich čara. Na pozadí tragédie a stretnutia sa totiž pomaly rozohráva krvavá hra, pri ktorej mládežníci rozhodne zabudnú na to, čo zažili pred rokom.

Mená sú dôležité. Zapamätajte si ich. Priraďte si ich k tváram. Toto sú totiž ľudia, ktorí vám niekoľko najbližších hodín budú robiť spoločnosť. Taktiež sú to ľudia, ktorých osudy budete mať v rukách a bude záležať len na vás, či sa dožijú svitania alebo skončia rozporcovaní na kusy niekde v okolí osamotenej horskej chaty. Je to osem mladých ľudí. Každý iný, no nikto z nich v tejto hre nie je náhodou. Niektorých si obľúbite, iných začnete nenávidieť. Postavy sú rôznorodé a vy s nimi pracujete. Priamo počas hry totiž neovplyvňujete len ich osud, ale aj vzťahy a charakteristiky. Nikdy neviete, kedy vám naštrbená dôvera zabráni niekomu zachrániť krk.

To, vďaka čomu môžete s postavami prežiť všetko možné, je ich vynikajúce vizuálne spracovanie. Hra beží na modifikovanom Killzone: Shadow Fall engine a postavám bola obzvlášť venovaná dôrazná opatera. Dokážete v nich zreteľne rozoznať hercov, ktorí za nimi stoja. Tváre sú detailné a reálne. Možno je škoda, že sú herci často afektovaní, aby vynikla detailná mimika. Najviac to je vidieť na psychiatrovi, s ktorým sa raz za čas stretnete. Veľmi pekne je však spracované aj prostredie, z ktorého si ale veľa neužijete, keďže je večne ponorené do tmy. Na nejaké neduhy však narazíte aj v oblasti grafiky, pretože niektorým objektom sa nevenovala dostatočná pozornosť. Napríklad niektoré zvieratá sú spracované príšerne, taktiež občas hra trhá, akoby vynechala nejaké snímky. No nie je to veľmi časté.

Obsadenie je v slasheroch kľúčové. Povedzme si úprimne, primárne o tom boli Vreskoty alebo Viem, čo ste robili minulé leto. Jednoducho to musia byť sympatickí mladí herci, ktorí možno nevynikajú výkonom, ale sú šití na mieru svojim postavám. A toto Until Dawn dokonale spĺňa. Hayden Panettiere (Heroes) si strihla úlohu Sam, energickej dievčiny, ktorá chce byť s každým kamarátka. Ako playboy Mike je výborný Brett Dalton (Agents of S.H.I.E.L.D.). Ani Rami Malek (Mr. Robot) sa tu však nestratí. Peter Stormare (Big Lebowski) vám ako psychiater nedá spať. No taktiež ostatní herci odvádzajú kus poctivej roboty a vďaka nim tieto postavy ožívajú.

A tu je prvé ale. Aby ste si hru užili, musíte byť fanúšikmi žánru. Until Dawn totiž ide striktne podľa pravidiel slasherov a už táto osmička priateľov je poskladaná tak, aby prezentovala každý známy archetyp. Hysterka, macho, sexi baba, černoch a tak ďalej. Je vám to povedomé? To preto, lebo je to tak v každom takomto horore. Niektoré situácie sú predvídateľné a správanie postáv je, samozrejme, iracionálne. Žena, ktorá si nevie ani odniesť vlastnú tašku, niekde vidí zabijaka a je pre ňu typické, že sa tam ide sama pozrieť. Podobných príkladov je veľa. Podobne je to aj s pravidlom, že ako prvé zomrie dievča, ktoré prvé ukáže prsia, aj keď tu to nie je také doslovné (a sčasti to závisí na vás). Rovnako ako vo filmoch, aj tu však sex zohráva výraznú úlohu.

Identita zabijaka s maskou je jednou z najsilnejších zbraní titulu a zároveň je na ňu naviazaných niekoľko veľmi pekných príbehových zvratov. No niekde vo vnútri tak trochu budete tušiť, o koho sa jedná, ak ste podobných filmov videli viac. Autori tu totiž taktiež využívajú motívy, ktoré v žánri poznáme už od 70. rokov. Trochu to zachraňuje jeden zo spomínaných zvratov, vďaka čomu hra úplne nepadá do vôd klišé. Ak ste fanúšikmi hororov, väčšinou narazíte na známe prvky a hlavne tá iracionalita chovania je hlúpa, no stále funguje a baví. Ak niečo podobné na filmovom plátne neznesiete, môže to aj tu pre vás predstavovať prekážku.

Rozbeh hry je pomalý. Možno až priveľmi. Ak vezmete do úvahy, že s hrou strávite zhruba 3 temné večery (a inokedy ako za tmy ju predsa hrať nechcete), expozícia zaberie zhruba ten prvý. Pre budovanie napätia to síce nie je najlepšie, no hra si to vykompenzuje neskôr, keď napätú atmosféru budete môcť krájať. Expozícia je taká dlhá pravdepodobne preto, aby vás naučila herné pravidlá. Zoznamujete sa s postavami, prostredím a najmä plynutím deja. Podobne ako vo filmoch, aj tu sa postavy časom (nelogicky) rozdelia. V priebehu hry preberiete úplne všetky, a to buď samostatne alebo v skupinkách. A musíte si sledovať čas. Viacero udalostí sa deje súbežne a zažijete ich z dvoch rôznych pohľadov. Hra je akoby rozdelená do epizód (s epizodickým formátom rozprávania) a intermezzo tvorí už spomínaný psychiater, ktorý však komunikuje priamo s vami ako hráčmi. Postava v kresle je len vašou personifikáciou. Odpovede na otázky a aj všetky voľby sú len a len vaše.

A taktiež vám hra predstavuje svoj hlavný prvok – osud. Ten nie je pevne daný a v určitých momentoch ho dokážete ovplyvniť. V dobrom aj zlom. V úvode vám hra možnosť voľby naznačí, no neskôr ju úplne rozvedie. V tomto bode sa Until Dawn inšpiruje teóriou motýlích krídiel. Jedna udalosť v úvode vás môže stáť život v závere. Takto si prejdete 22 kľúčovými bodmi, ktoré sa ďalej vetvia. Komu dáte svetlicu, ktorú nájdete? Nie je to len o tomto rozhodnutí, ale aj o ďalších, ktoré sa v budúcnosti na toto pôvodné nabalia. Výsledkom môže byť život alebo smrť. Občas je možnosť voľby len naoko a ak si náhodou zopakujete danú pasáž, zistíte, že sa nezmenilo vôbec nič alebo len minimálne (ak vám napríklad hra dá na výber cestu, či sa vydáte vpravo alebo vľavo), inokedy vám zas zlé rozhodnutie ochotne hodí priamo do tváre, keď niekto zomrie.

A občas je riešením jednoducho nič nerobiť. Aj na také situácie tu narazíte. Niekedy preto, lebo okolo vás je nebezpečenstvo a vy sa nesmiete ani len pohnúť (čo kontroluje enormne citlivý ovládač), inokedy sa zas len oplatí byť ticho, keďže tak napáchate najmenej škôd. Butterfly effect sa prejavuje v súvislosti s minulými rozhodnutiami. Budúcnosť vám naznačujú totemy, keďže Indiáni sú jedným z nosných motívov príbehu hry. Totemy sa delia sa na 5 druhov: smrť, strata, nebezpečenstvo, šťastie a vedenie. Nachádzate ich „rozhádzané“ po okolí a je len na vás, čo si z nich zoberiete a ktorá budúcnosť sa vyplní. Občas sú indície zrejmé, inokedy vágne a netušíte ani len to, o ktorej postave hovoria.