Until Dawn

Vývoj hry Until Dawn nebol jednoduchý a bolo otázne či sa hry vôbec dočkáme a ak áno tak ako sa na hre podpíše chaotický vývoj. Hra bola totižto predstavená ešte v roku 2012 ako exkluzivita pre Playstation 3 a jeho Move ovládač, ktorý mal slúžiť ako baterka a mala hráčovi pomáhať prekonávať nástrahy v temnom lese. Hra sa však nedočkala pozitívnej spätnej väzby a tak začal vývoj od začiatku, pretože vývojári potrebovali väčší výkon pre lepšie spracovanie filmového zážitku čo im Sony našťastie dovolila. Podpora Move ovládania bola zrušená a hra prešla z pohľadu prvej osoby do pohľadu z tretej osoby. Štúdio Supermassive Games pracovalo na menších projektoch akými bolo Killzone HD alebo LittleBigPlanet na PS Vita. Until Dawn je ich prvým veľkým projektom tak nenechali nič na náhodu a tak je herecké obsadenie veľmi zaujímavé.

Kto sa bojí, nech nechodí do lesa

Žiadne veľké filmové hviezdy však v hre nie sú. Nájdete skôr známe tváre zo seriálovej tvorby. Sexicu Hayden Panettiere ako roztlieskavačku Claire z Heroes musí poznať každý. Rami Malek je známy z aktuálneho Mr. Robot a taký Brett Dalton z Agents of S.H.I.E.L.D ma veľmi milo prekvapil a nechýba ani skúsený veterán Peter Stormare, ktorí utiekol z väzenia spolu s Michaelom Scofieldom a jeho partou. A nesmiem zabudnúť ešte ani druhú blonďatú samicu Meaghan Martin, ktorá potichu a nenápadne ide hore so svojou kariérou a Until Dawn jej k tomu určite pomohlo. To samozrejme nie sú všetci, ktorí sa v hre objavia. Chcel som poukázať na to, že casting sa vydaril na jednotku.

Čo sa týka samotného príbehu tak v jeho jednoduchosti je skutočná krása. Ak ste videli nejaký slušný horor ako "Texaský masaker motorovou pílou" alebo "Tajomstvo minulého leta" tak budete vedieť o čo sa jedná. Masový vrah sa rozhodne to natrieť partie tínedžerov. Síce to nie je originálne, ale berie si z filmových hororov to najlepšie a čo ma najviac potešilo, že časom dokáže príbeh naozaj zaujať. Celá hra sa toči okolo ôsmich tínedžerov, kde mi ihneď prirástla k srdcu nebojácna Sam, krásavec Mike, ktorý nemá problém zbaliť akúkoľvek peknú buchtu, nechýba ani hlupák Matt, ktorý dovoľuje svojej namyslenej frajerke, aby sa k nemu správala ako k psovi. Josh má v sebe určite tajomno a tak neviete čo od neho môžete čakať, za to od Chrisa sa dočkáte hlavne srandy a Jessica je také naivne zamilované, ale rozkošné dievčatko. Táto partia sa vyráža pobaviť do hôr na chatu, ktorá sa nachádza ďaleko od civilizácie a aby toho nebolo málo tak sa vydávajú na miesto s temnou históriou v deň, keď v horách zmizli ich dve kamarátky Beth a Hannah. Počas hrania si všimnete ako to medzi postavami iskrí či už romantikou alebo aj nenávisťou a do toho všetkého sa zamotá krvilačný psychopat. Pomoci sa dočkáte až počas úsvitu a kto prežije temnú noc už záleží len na vás. Prezrádzať z príbehu niečo viac nemá zmysel, pretože to vás bude držať pri hre celý čas. Dôležité je, že či vám hrateľnostný koncept hry sadne. Ak vás bavil Beyound: Two Souls alebo Heavy Rain tak je táto hra presne pre vás. Ak však patríte medzi odporcov interaktívnej drámy tak Until Dawn nie je pre vás. To však nie je problém samotnej hry, len je to odlišný žáner, s ktorým sa často nestretávame.

Efekt motýlich krídiel

Hneď ako sa pustíte do hry vás hra upozorní na tkz. "efekt motýlich krídiel", pretože vaše rozhodnutia či už menšie alebo väčšie bude mať konečný dopad na to či naši hrdinovia desivé peklo vôbec prežijú. A verte mi, že pri prvom hraní vám určite všetci neprežijú a preto sa k hre znovu vrátite a budete bojovať o život každej postavy. Aj napriek tomu, keď som bol presvedčený, že toto musí hrdina prežiť má hra o pár minút presvedčila o opaku a nastala smrť tak rýchlo, že som aj zabudol čo je dnes za deň. Zbieranie totemov vás upozorní na budúce udalosti, ale možno vás skôr vystrašia než upokoja. V rozhodnutiach je hra naozaj prepracovaná a aj keď som sa už s podobným žánrom stretol tak Until Dawn to dotiahol v súčasnosti najďalej. To, že hra sa nedá uložiť, aby ste mohli zmeniť svoje rozhodnutie nie je v tomto žánri žiadnym prekvapením. Celú hru prejdete so všetkými rozhodnutiami, ktoré ste sa rozhodli urobiť bez možnosti návratu a preto si musíte každé svoje rozhodnutie veľmi dobre rozmyslieť. To, že vám na prvý raz určite neprežijú všetci som už spomínal, a verte mi, smrť je tu naozaj krutá a poriadne s vami zatrasie. Keď mi zomrela prvá postava som si povedal: "To predsa nie je možné." A potom mi zomrela moja obľúbená postava a keď mi napokon zomrela aj postava, ktorú som nemal moc v láske tak aj tak mi jej bolo ľúto. Smrť postáv ma tu vždy zasiahla a ja som im len mohol sľúbiť, že nabudúce budem usilovnejšie bojovať o ich prežitie.

Hra však ponúka aj skvelú hororovú atmosféru. Každá epizóda skončí cliffhangerom a následne nám hra zrekapituluje minulé udalosti ako pri sledovaní seriálu. Hra obsahuje hneď niekoľko nezabudnuteľných mrazivých momentov a stále máte pocit, že vás niekto sleduje a ide vám po krku. Prechádzka po zasneženom lese tu nebude žiadna romantická prechádzka ako si naši hrdinovia predstavovali a až sa na scéne objaví vrah tak je vidno bezmoc protagonistov a vám z toho ide mráz po chrbte spolu s nimi. Viackrát budete tušiť, že na vás čo chvíľa dačo vybafne, no aj napriek tomu sa bojíte čo vás vyskočí a postupujete vpred radšej so zavretými očami, pretože vám hrozí riziko infarktu. Napätie vyvoláva aj takmer neustála temnota, ktorá je osvetlená buď zapálenými sviečkami alebo vašou baterkou a svoje čaro robia aj uhly kamery. Nič tak intenzívne som nezažil ani u posledných dieloch Resident Evil...Ochhhhh nech už je tu to Outlast 2.

Potešilo ma, že akčné scény striedajú aj pokojnejšie adventúrne prvky, kedy sa budete snažiť dostať ďalej a hľadať rôzne dôkazy, aby ste zistili skutočnú identitu maskovaného vraha a tvorcovia ma prekvapili niektorými nápadmi a odvážnymi príbehovými zvratmi o ktorých však budem mlčať, pretože akýkoľvek náznak by vám zničil zážitok z hrania.

Krása kam sa pozrieš

Keďže hra sa snaží ponúknuť strach a napätie tak je potrebná vysoká kvalita grafiky. Hold prechod vývoja na Playstation 4 nebol náhodný a keďže sa jedná o exkluzivitu tak tvorcovia mali dostatok času vytiahnuť z konzoly čo sa dalo. Detailné prostredie s rôznymi svetelnými efektami je famózne a scenérie zasneženého lesa sú výborne spracované rovnako ako aj mimika postáv. Z tváre postáv ihneď zbadáte ich radosť či strach. Grafika však vypĺňa len polovicu zážitku. Ozvučenie je ďalším faktorom, ktorý dokresľuje atmosféru. Len malé vrzgnutie dverí alebo nepríjemne zvuky splnia svoj účel a výkriky vašich kamarátov nenaznačujú nič dobré a pri tomto musím spomenúť momenty pri ktorých sa nemôžete ani pohnúť. Nesmiete v žiadnom prípade pohnúť gamepad a doslova si ani uprdnúť lebo to môže váš koniec. Hra vás tak vie skvelo zapojiť do hry, kedy buchot srdca protagonistu danú situáciu excelentne doplní. Čo sa samotného soundtracku týka tak na ňom pracoval Jason Graves, ktorý už pracoval na jednej exkluzivite pre Sony a to na The Order 1886, no absolútne si z nej nič nepamätám, ale nepovažujem to za chybu. V niektorých momentoch hra nehrá vôbec, pretože by sa tam vôbec nehodila a nedávala by žiadny zmysel.

Zastav sa a neprežiješ

Until Dawn nakoniec nie je ničím iným, než príjemným prekvapením Štúdio Supermassive Games prinieslo svoju prvú veľkú hru, na ktorú môžu byť právom hrdý. Je len dobre, že sa nájdu štúdia, ktoré sú ochotné zariskovať a priniesť odlišný, ale nemenej kvalitný zážitok než väčšina hernej produkcie. Kvalitný horor sa okrem toho objaví raz za čas a preto je to o to cennejšie. Dostali sme presne to čo nám vývojári sľubovali a hra nestroskotala v žiadnom aspekte a aj David Cage by sa z tohto titulu mohol priučiť Niekoľkokrát sa začalo šuškať už aj o vývoji ďalšieho dielu, ale priniesť podobne kvalitný titul, ba ho dokonca aj prekonať nebude jednoduché.