Ruské štúdio Perelesoq je síce mladé, no začiatočníci tam rozhodne nie sú. Ostrieľaní, ale predsa hanbliví vývojári, nám mnohé odhalili zo sveta indie adventúry Torn Away a prípravách tejto autentickej hry z obdobia 2. svetovej vojny.

Môžete sa našim čitateľom predstaviť a povedať niečo o tom, čo robíte?

Samozrejme! Ahojte, moje meno je Artem Koblov a som kreatívny riaditeľ štúdia Perelesoq, ktoré pracuje na adventúre Torn Away, zachytávajúcej  život malého dievčatka v období druhej svetovej vojny.

Názov hry Torn Away (odtrhnutá), je veľmi dobrou metaforou pre to, čo sa v nej odohráva. Mali ste aj iné možné názvy, nad ktorými ste počas vývoja uvažovali?

Áno mali sme dlhý zoznam potencionálnych názvov, ale ani si neviem spomenúť na žiadny, ktorý by znel aspoň tak dobre ako ten súčasný. Funguje totiž na viacerých úrovniach. Príbeh hry je o malom dievčatku a jej mame, ktoré boli vytrhnuté zo svojej domoviny a donútené pracovať v táboroch v Nemecku. Hlavným cieľom je preto nájsť cestu domov a nielen metaforicky, ale aj fyzicky.

Veľa sa hovorilo o nacionalizovanom násilí. Čo to presne pre kontext vašej hry znamená a myslíte si, že jestvuje aj v dnešnej spoločnosti?

Myslím si, že áno. Napriek tomu, že teraz žijeme v pokojnejších časoch, násilie ani vojny nikdy neskončia. Všetko toto potláčané násilie na konci dňa vyúsťuje napríklad do policajnej brutality a podobne. Je to asi zakorenené v ľuďoch, ale mali by sme nájsť správnu cestu a produktívnejšie využiť energiu na dosiahnutie našich cieľov.

Hra zachytávajúca 2. svetovú vojnu, kde je hlavným protagonistom desaťročné dieťa, znie unikátne. Aká bola vaša motivácia, ktorá viedla k tomuto rozhodnutiu? Myslíte si, že sa deti pozerajú na vojnu a násilie inak?

Hlavnou motiváciou bolo ukázať, aká nevinná a bezbranná môže byť osoba v takýchto ťažkých podmienkach. Základnou myšlienkou našej hry je práve nenásilnosť a je aj o tom, aký brutálny môže byť svet voči ľuďom, ktorí nemôžu za to, čo sa deje. Obyčajní ľudia totiž nemali záujem púšťať sa do vojny s inými krajinami. Práve detská perspektíva je skvelá na ukázanie kontrastu medzi najnevinnejším stvorením a tým najstrašnejším, čo ľudstvo kedy zažilo.

Pracovné tábory sú hrozný osud pre kohokoľvek, nehovoriac o dieťati. Vedia ľudia o týchto strašných udalostiach alebo sa snažíte o osvetu a poukázanie na vojnové zločiny z minulosti?

V Rusku, v našej krajine, vedia o tejto téme aj deti a mnoho ľudí. Avšak vo svete to asi nie je dostatočne známe. Ľudia nemajú informácie o holokauste, pracovných táboroch a podobne. Preto je aj našim poslaním povedať im o týchto strašných udalostiach, ktoré si ešte niektorí pamätajú.  

V popise hry uvádzate, že je inšpirovaná vojnovými denníkmi detí. Poviete nám o tom niečo viac?

Vytvorenie hry s detským protagonistom bol náš plán od začiatku. Preto sme začali skúmať mnoho zdrojov, ako vtedy deti žili a aké hrôzy ich postretli. Začali sme čítať denníky detí, ktoré prežili rôzne vojnové udalosti, ako napríklad blokádu Leningradu a boli podobne ako v našej hre vytrhnuté z domu a museli pracovať v táboroch. Boli to skutočne ťažké príbehy, ktoré sa nedali len tak prečítať ako obyčajná kniha. Ale zistili sme z nich, že deťom sa podarilo aj v tých strašných časoch nejako nájsť silu a nádej. Občas sa zdá, že vidíme okolo seba iba temnotu, no tieto deti v sebe našli svetlo. To je dojemné.

Denníky, ktoré ste našli a poslúžili ako inšpirácia, pochádzali iba z Ruska?

Čítali sme hlavne ruské denníky, avšak napríklad aj populárny denník Anny Frankovej. Snažili sme sa ale nájsť hlavne niečo bližšie nášmu domovu a krajine. Avšak strašné veci čo ľudia zažívali, boli, myslím si, rovnako hrozivé aj kdekoľvek inde vo svete. 

V popise hry hovoríte okrem iného aj o hľadaní úkrytu či jedla. Budú to nejaké zakomponované prvky, na ktoré si hráči budú musieť dávať pozor?

Nie. Môže to síce pôsobiť zavádzajúco, ale naša hra je skôr veľmi lineárna a zameraná hlavne na príbeh. Popis predovšetkým poukazuje na ťažkú dobu a nie herné mechaniky.

Demo, ktoré sme skúšali, ukázalo nádherný umelecký smer, ktorým ste sa vydali. Obzvlášť fascinujúce mi pripadali drobné čiastočky snehu poletujúce vo vzduchu. Čo bolo inšpiráciou pre tento unikátny výtvarný štýl?

Ďakujeme. Je super počuť, že náš jedinečný výtvarný štýl, na ktorom sme tvrdo pracovali, sa ľuďom páči. Naši výtvarníci začali spočiatku skúmať socialistických a realistických umelcov zobrazujúcich utrpenie týchto rokov, s túžbou vyjadriť naše vlastné myšlienky. Avšak nebolo to pre nás dostačujúce a ani vhodné, najmä vďaka svojej realistickosti. Začali sme teda hľadať viac štylizované a minimalistickejšie formy Tak sa objavila francúzska animácia a my sme mali perfektného kandidáta. Mohli sme skombinovať elementy z historicky presných malieb a zároveň ich prezentovať minimalisticky a elegantne.

Hra má isté stealth prvky. Je schovávanie sa jedinou možnosťou ochrany?

Naša hlavná protagonistka je malé dieťa a nemôže sa veľmi brániť. Avšak skutočne sme sa snažili priniesť množstvo rôznych ťažkostí, ktoré vás zastihnú. Občas vás naháňajú vojaci, potom to je hlad alebo neľútostná búrka. Snažili sme sa, aby sa hráči počas príbehu nenudili, nakoľko neobsahuje veľa výziev počas hrania.

V traileri sme si všimli filmovo pôsobiace sekvencie z pohľadu prvej osoby, ktoré hru odlišujú od  klasickej 2D platformovky. Bude takýchto pasáží viac? A sú to hrateľné alebo iba naskriptované úseky?

Myšlienka vychádzala z nášho odlišného prístupu k tvorbe hier. Nepíšeme totižto príbeh okolo herných mechaník, ale vytvárame mechaniky na základne napísaného príbehu. Prvá takáto sekvencia, ktorú sme vytvorili, bola, keď sa naše dievčatko stratí v dave a hľadá svoju mamu. Pohľad z prvej osoby dal tomu skutočne pocit, že ste stratení aj s našou protagonistkou. Následne sme skúsili spraviť aj scénu s búrkou, ktorú ste mohli vidieť v traileri. Hra ich obsahuje niekoľko a je to jedna z hlavných častí našej hry. Pomôže vám to lepšie precítiť, čo postava vidí a zažíva. Všetky tieto sekvencie sú hrateľné a spraviť plynulé prechody napasované k zvyšku celej hry bolo skutočne náročné. Pôsobia omnoho viac 3D ako ostatné pasáže v hre, ale naším cieľom je spraviť tieto prechody čo najmenej rušivé.

Bude hra obsahovať aj nahovorené časti, keďže v deme sme sa dočkali len nedabovaného textu?

Áno, momentálne pracujeme na kompletne nahovorených dialógových častiach aj plne komentovanom zážitku. Zistili sme totiž, že vyvolať emócie v takomto ťažkom typu príbehu iba samotným textom je omnoho náročnejšie.

Už pri pohľade na hru som si nevedel pomôcť a porovnával som ju s podobne zasedeným Valiant Hearts od Ubisoftu. Čerpali ste nápady aj z iných hier zasadených do obdobia svetových vojen?

Na začiatku boli našou hlavnou inšpiráciou tituly ako Valiant Hearts alebo Inside od štúdia Playdead. Ale rýchlo sme si uvedomili, že napríklad vo Valiant Hearts sú najmä problémy dospelých, ktorí sa s nimi vyrovnávajú dospeláckym spôsobom. A to nám do našich plánov nezapadalo. Inside na druhej strane prezentuje omnoho abstraktnejší príbeh, ale keď sme sa snažili priblížiť viac k rozprávaniu príbehu podobne ako Inside, tiež to nevyšlo. Náš príbeh je menej abstraktný a menej minimalistický, a zároveň v našej hre je viac textu, interakcií, postáv aj zvukov. Postupne sme teda hľadali inšpiráciu v iných tituloch, ako napríklad What Remains of Edith Finch alebo Assemble with Care od štúdia Ustwo. Nechali sme sa inšpirovať najmä pri tvorbe minihier alebo iných drobných interakcií. Všeobecne teda boli našou inšpiráciou naratívne hry a také, kde kombináciou vizuálu, animácií a hudby vzniká plynulý a celistvý zážitok.

Trochu teraz odbočím, ale mohli by ste prezradiť, prečo majú všetci členovia tímu Perelesoq na vašej stránke namiesto vlastnej fotografie obrázok zvieraťa?

Začalo to ako vtip (smiech), ale nakoľko viacerí členovia tímu sú hanbliví a neradi sa ukazujú, tak si začali namiesto svojich fotografií pridávať obrázky zvierat. Neviem, či viete, ale meno nášho štúdio Perelesoq, znamená v preklade niečo ako malý les. Takže to čo začalo ako vtip, sa stalo pre nás niečím organickým a prirodzeným aj pre názov nášho štúdia.

Torn Away je prvým projektom vášho štúdia. Máme aj do budúcna očakávať hry s vojnovým zasadením? Alebo sa nesústredíte len na tento žáner?

Je to náš prvý spoločný projekt v tejto zostave, ale každý z členov tímu má mnoho skúseností z herného priemyslu. Je pre nás podstatné pracovať ako tím napriek všetkým ťažkostiam. Samozrejme, že sa nesústredíme na jeden žáner. Naším cieľom je rozpovedať emocionálne príbehy v rôznych projektoch. Práve to ich bude spájať, niečo čo má dušu. Nechceme robiť hyper-cassual alebo free-to-play tituly. Nie preto, že by sme ich považovali za zlé, ale preto, že sme sa ako tím spojili kvôli tomu, aby sme vytvorili niečo zmysluplné z pohľadu príbehu, ale aj umeleckého smerovania.

Ďakujeme za rozhovor.

Aj ja ďakujem, bolo to pútavé rozprávanie.