Ďalší simulátor. Ďalšia blbosť. Ďalší blbý simulátor. Viem si predstaviť tie reakcie, keď sa na titulke stránky objavila táto recenzia. A potom aj ten šok, keď ste si hore všimli hodnotenie. Nie, tentoraz to skutočne nie je len prvoplánová hlúposť, ktorá chce zarábať vďaka youtuberom, ktorí pri jej hraní kričia do mikrofónu. Vlastne čiastočne aj áno, na koncepte „hlúpych“ simulátorov stavia, no tam to nekončí a výnimočne ponúka aj niečo navyše. Niečo, čo musíte sami odhaliť. Hra vám to nenaservíruje na zlatom podnose. Keď to však objavíte, pochopíte rozdiel medzi týmto počinom a inými simulátormi kameňov, hôr, chirurgov, chobotníc a iných chobotín.

Tea Party Simulator 2015 je možno jeden z najhlúpejších herných názvov, aké ste kedy počuli, no presne vystihuje hru. Je to simulátor a vašou úlohou v ňom je pripraviť svoj malý čajový večierok. A hra vyšla v roku 2015. To je veľmi dôležité, keďže podobná hra vyšla aj minulý rok, tak aby sa vám neplietli. Stále to však nie je niečo, čo by vo vás vyvolávalo dôveru v kvality titulu. Skôr práve naopak. To isté platí aj pre nízke produkčné hodnoty. Ide o skutočne drobný nezávislý kúsok, oproti ktorému sú tituly ako I Am Bread alebo Surgeon Simulator epickým dielami.

Pri konkurencii vidíte, že je to síce recesia a hry sú úmyselne „pokazené“, aby sa nedali hrať, no ich autori im venovali nielen veľa času, ale aj prostriedkov. To v tomto prípade neplatí a Tea Party Simulator vás hodí priamo do diania, žiadne menu, žiadna originálna hudba a tá grafika by nevyzerala obstojne ani na pomery nejakej  webovky. Je to skutočne škaredé káčatko a aj keď z neho časom nevyrastie prekrásna labuť, neznamená to, že by ste sa pri hre nezabavili.

Len to má jeden veľký problém. Hra si vyžaduje poriadnu dávku trpezlivosti a kým sa dostanete k niečomu zaujímavému, poriadne si rozšírite slovnú zásobu v oblasti nadávok. Začínate v obývačke, tá je plná tradičných predmetov, no dva, ktoré by vás mali zaujímať, ležia pred vami na stole. Jedným je plyšový macík, ktorý je vaším jediným spoločníkom. Druhým je fotoalbum, ktorý vám umožní ponárať sa do spomienok na radostné chvíle strávené s mackom na vlastných čajových večierkoch. A vy ste reprezentovaní ľavou rukou, ktorej pohyb ovládate.

Áno, je to vykrádačka Surgeon Simulatora, len s tým rozdielom, že tu neoperujete, ale servírujete čaj. Tea Party Simulator sa v jadre skutočne hrá veľmi podobne, čo si môžete skúsiť „ohmatať“ už v štartovacej miestnosti. Pohyb ruky riadite myškou. Podržaním ľavého myšítka pohnete rukou nižšie, pri podržaní pravého myšítka môžete meniť sklon dlane. To sa hodí vo chvíľach, keď niečo potrebujete pevne uchopiť a bez toho, aby sa vám predmet následne v ruke otočil. Prsty na ruke ovládate klávesnicou, každému zodpovedá jeden kláves. Ak chcete zaťať päsť, musíte klávesy držať. A aj v tomto prípade to vyžaduje veľa cviku.

Keď už dokážete uchopiť fotoalbum a otočiť prvú stranu, môžete sa vrhnúť priamo na hranie. Prvá strana predstavuje jednoduché čajové posedenie na brehu jazera. Pred sebou máte stôl, riady, príbory, nejaké pečivo a najmä čaj. Vašou úlohou je naservívorať všetko svojmu mackovi a to, ak je to aspoň trochu možné, civilizovane. Musíte mu dať tanier, hrnček. Na tanier naservírovať cookies, odkrojiť z torty, naservírovať aj tú, do hrnčeka naliať vriacu vodu (a neobliať macka) a do nej ponoriť vrecúško s čajom.

V realite to vyzerá tak, že tortu hodíte na zem, macka bodnete nožom a hneď potom oblejete čajom. Hrnčeky s taniermi do posledného porozbíjate a keď sa rozhodnete otvoriť krabičku s čajom, akoby v amoku prevrátite stôl a celé posedenie rozbijete. Podobne ako keď v Surgeon Simulator robíte transplantáciu mozgu a zoberiete na ňu kladivo. Za každý nepodarený krok vás macko počastuje nejakou nadávkou, aby vám dal poriadne pocítiť, ako hru strašne nezvládate. A keď mu dôjde trpezlivosť, narastie a nakope vám r...uku. Takto sa to bude opakovať ešte niekoľkokrát a budete potrebovať viac pokusov, kým sa naučíte jemné finesy ovládania.

Nebudem vám klamať, frustrácia tejto hre nie je neznáma a bude vás sprevádzať relatívne často. Keď sa už konečne naučíte ovládanie, prídu ťažšie a ešte viac absurdné levely, ktoré vás presvedčia o tom, že to stále neviete. A ak ste to s hrou dovtedy vydržali, začnete si hľadať nejaké možnosti, ako sa aspoň trochu zabaviť. Na pláži napríklad otvoríte truhlicu a nájdete v nej poklad, no aj slnečné „Deal with it" okuliare. Tak ich skúsite nasadiť mackovi a pomaly začínate objavovať obrovskú studnicu rôznych popkultúrnych odkazov, ktorých je v každom z levelov nahádzané také množstvo, že aj keď sa ich snažíte všetky nájsť, prehliadnete ich.

Pomaly začínate tušiť, že sa pod povrchom môže schovávať niečo viac ako len hlúpa zábava v tom, ako hra nefunguje. Fyzika je jednoznačne prestrelená a ani uchopenie občas nefunguje tak, ako by malo, no s tým všetkým sa čoskoro naučíte žiť. Stále sú tu chyby, ktoré by nemuseli byť a trochu kazia zážitok, no ak sa cez ne prenesiete, začnete objavovať úplne novú vrstvu hry, ktorá to všetko umne skrýva. Nepotrvá dlho a čoskoro sa naučíte správne naservírovať všetko na prvej párty a môžete sa vrhnúť na ďalšiu.

V albume nájdete 5 rôznych spomienok, ktoré môžete zažiť. Po bežnej párty prichádza čajový večierok na palube letiaceho lietadla. A to je skutočné peklo. Tu sa vám totiž časom všetko rozbije aj bez vášho zásahu, takže sa musíte poponáhľať, aby ste stihli naservírovať čaj a zákusky predtým, než sa začne celé lietadlo triasť. Alebo zoberiete do ruky knipel a pokúsite sa ho riadiť. Aj takéto možnosti tu nájdete. Ďalší level je vo vesmíre a situáciu vám sťažuje beztiažový stav, pri ktorom je hlavne nalievanie vody zážitkom. No aj tu narazíte na rôzne bonusy. Veľkého čierneho monolitu sa môžete dotknúť a začne hrať známa hudba, prípadne v pozadí zbadáte letiacu TARDIS.

Ale dáte aj to. Zanadávate si, buchnete do klávesnice, no po pár pokusoch to už zvládate s prstom v nose a idete na štvrtý level, kde musíte nielen servírovať, ale taktiež bojovať so zombíkmi. A ak vám niektorý z nich chce narušiť čajovú párty, tak len zoberiete pištoľ a pokúsite sa ho zastreliť. Len to uchopenie sa budete musieť naučiť. Posledný level je čisto psychedelický trip v krajine zázrakov, kde sa vám svet pred očami mení, naťahuje aj sťahuje, točí aj trasie a je pod stálym útokom rozhýbaných predmetov. No ak aj tento pokoríte, môžete si opäť každú z pätice úrovní prejsť v tradičnom japonskom štýle.

Po každom čajovom večierku sa môžete vrátiť do obývačky a vtedy si všimnete, že sa pomaly mení. Začínajú tam pribúdať rôzne lístočky a vtom si uvedomíte, že hra má vlastne zaujímavý, takmer alegorický príbeh. Najskôr sú to kopačky, potom vyhadzov z práce a život hlavnej postavy sa podobným štýlom rúca ďalej. Až do takej miery, že na scénu prídu drogy. A až vtedy pochopíte, o čom vlastne Tea Party Simulator 2015 je. Skutočne vás prekvapí hĺbkou a skrytým významom, poteší množstvom easter eggov a po pár pivách sa s kamarátmi aj zabavíte na nemotornom ovládaní. No dlhšiu životnosť ako dva víkendové večery mať nebude a to aj s japonským režimom a zmenou grafického štýlu.