Kickstarter je momentálne prehltený všemožnými hrami a nápadmi, a tak sa len niektoré z nich skutočne aj zrealizujú. Hra Son of Nor od nemeckých Stillalive studios mala to šťastie, že sa na ňu poskladalo viac ako dvetisíc backerov, ktorí spoločne vyzbierali slušnú sumu 150 000 dolárov. Lenže Kickstarter vôbec nie je zárukou kvality a čo znie dobre na papieri, nemusí v konečnom prevedení dopadnúť dobre. Son of Nor je ukážkovým príkladom. 

Son of Nor začína vytvorením vlastnej postavy. Na výber máte niekoľko odnoží ľudí – Son of the Night, Silent Shadow, Anvil a Desert Flower (dve mužské a dve ženské postavy). Varianty určujú vaše pozadie a ako rýchlo ste sa priučili mágii. Svoju postavu si môžete pomenovať, obliecť do rôzneho oblečenia a ste plne pripravení na dobrodružstvo. Na začiatku sa dozvedáte, že existujú rasy ľudí a jašterov, ktoré kedysi žili v mieri. Neskôr tretia, vtáčia rasa, naučila jašterov mágiu, ale tí ju zneužili na zotročenie ľudí. Iba vtáci ale mohli udržať mier a keď jedného dňa zmizli zo sveta, jaštery zaútočili a podmanili si takmer všetkých ľudí. Hŕstku tých, čo vojnu prežili, zachránila pred vyhynutím ďalšia rasa akýchsi golemov. Neskôr sa aj ľudia naučili používať mágiu a pomenovali sa Synovia boha Nora (na to, že existujú aj ženy, asi nejako pozabudli). Toto všetko na vás hra vychrli hneď v úvodných minútach a bolo by vhodnejšie, keby autori servírovali príbeh postupne. Takto je to len akási spleť rôznych udalostí a mien, čo nezanechá ten najlepší dojem. Ale snáď to bude lepšie aspoň po stránke hrateľnosti (spoiler: nie, nebude).

Do hry sa dostávate pri útoku na púštne mesto Edge a táto vsuvka slúži zároveň aj ako tutoriál. Ako člen rádu Son of Nor prejavujete zručnosť v mágii a telekinéze a jednou z vašich prvých úloh je zachránenie mesta pred nájazdom jašterov. Mechanizmus telekinézy nie je obtiažny a zo začiatku si s ním užijete aj trochu zábavy. Môžete svojou psychickou silou nadnášať individuálne predmety alebo zdvihnúť do vzduchu všetko vo vašej blízkosti a potom po jednom vrhať na vašich nepriateľov. Niektoré väčšie balvany viete prinútiť skotúľať sa dolu kopcom a zbaviť sa tak niekoľkých nepriateľov jednou ranou. Okrem toho ste zruční v teraformovaní terénu - v piesku viete vyhĺbiť jamu alebo naopak piesok navŕšiť na kopu, vďaka čomu sa tak viete dostať na vyššie položené a normálne nedostupné miesta. Alebo jednoducho zahatáte nepriateľom cestu, čo je pomerne zaujímavé. Niektoré hádanky ale nie sú prístupné pri hre jedného hráča a vyriešiť ich viete iba v kooperácií s kamarátmi.

Boje s nepriateľmi prebehajú tak, že vždy musíte nájsť nejaké skaly alebo iné predmety a následne ich hodiť na vybraného protivníka. Nie je to obzvlášť zložité, problémy ale nastávajú, ak okolo seba nič nenájdete, a tak musíte splašene pobehovať po okolí, kým na niečo natrafíte. Vaša postava nevie používať zbrane a tak tie, čo nájdete, slúžia iba na hádzanie pomocou telekinézy, čo časom začne byť únavné. Neskôr nájdete tri rôzne elementy (z toho iba dva útočné – vietor a oheň), čo trochu pomôže v bojoch, ale tieto elementy musíte v prostredí najprv nájsť, aby ste sa nimi nabili a vedeli ich znova použiť. Väčšinou budete bojovať proti jašterom a a prerasteným chrobákom, ktoré sú mimoriadne otravné a často sa obnovujú. Súboje s bossmi sa odohrávajú v arénach a spočívajú v uhýbaní sa pred projektilmi a ich hádzaní naspäť, až kým boss nepadne, čo je čoskoro dosť monotónne.

Prostredia hry sú celkovo dosť jednotvárne a textúry sa často opakujú. Väčšina hry sa odohráva v púšti a v úzkych roklinách, sem-tam popretkávaných vodopádmi. Dungeony na tom nie sú o nič lepšie, teda aspoň čo sa týka vizuálu. Všetky sú zložené z rovnakých šedivých blokov a mení sa iba farebná schéma závisiaca od elementu, ktorý sa chystáte získať (žltá alebo napríklad červená). Poteší aspoň to, že každý dungeon má rôzne hádanky, ktoré vyžadujú použitie vašich schopností, napríklad otáčanie diskov na skompletizovanie kresieb na dverách, otáčanie častí štruktúry, aby vytvorili most alebo posunutie zrkadiel do vhodného postavenia, aby sa lúč svetla odrážal po celej miestnosti. Niektoré dvere sa otvoria iba po zasiahnutí telekinézou nabitou vzdušným elementom. Problémy nastávajú hlavne pri akčných pasážach, ktorých je dosť a ovládanie tomu nepomáha. Je príliš nemotorné a nepresné a často tak padnete do priepasti namiesto skoku. V podstate je jedno, či hru hráte na gamepade alebo klávesnici. Zasekávanie je časté, hlavne v úzkych priestoroch, keďže kolízny systém nefunguje práve najlepšie a v kombinácii so zlým ovládaním je veľkým mínusom hry.

Na dnešné pomery pôsobí graficky hra až príliš jednoducho a hlavne jej chýba nejaký výraznejší štýl. Všetko je ako z čias Morrowindu a nie veľmi detailné, čo sa ale indie hrám väčšinou dá odpustiť - hlavne ak vedia niečím zaujať. V Son of Nor ale všetko pôsobí sterilným a nudným dojmom, zaujímavých lokácií je len pár. Hudba znie ako v každej druhej RPG a opakuje sa, čo časom začne naozaj liezť na nervy. Animácie postáv sú drevené, pri konverzácii všetci len kývajú hlavami a rukami, čo v dnešnej dobe pôsobí dosť neprofesionálne. Ak splníte nejakú úlohu a prídete k relevantnej osobe, vaša postava nikdy nepovie nič, ale druhá strana vždy zareaguje, čo pôsobí prinajmenšom podivne. Všetky dialógy NPC postáv sú otitulkované a nahovorené, i keď tak ako pri TES sérii veľmi skoro nastáva syndróm „ten hlas som už predtým počul“. Hra  dokonca disponuje akousi sebareflexiou. Na začiatku natrafíte na chlapíka sťažujúceho sa na malé využitie jeho magických schopností, ktoré maximálne slúžia na pomoc starým ženám a pri presunutí nejakých balvanov, čo adekvátne popisuje väčšinu vašich prvotných úloh.

Na Steame má Son of Nor zatiaľ viac kladných hodnotení ako záporných, čo je naozaj podivuhodné. Optimalizácia hry totiž nie je najlepšia a aj na stredných detailoch bolo snímkovanie dosť nízke. Keď prižmúrime obe oči a vezmeme do úvahy indie charakter produktu, nie je to až také zlé. Hra má zaujímavé mechanizmy, ktoré ale nevie dostatočne využiť a všetko je nedotiahnuté a pôsobí nedoladene.

Son of Nor zlyháva v mnohých dôležitých prvkoch a navyše sa predáva za dosť vysokú cenu v pomere k (ne)kvalite hry. Žiaľ, ani niekoľko ocenení, zaujímavý trailer, ani podpora Oculus Riftu nevytrhne tento titul z biedneho stavu, ktorý prispievateľov stál 150 000 dolárov. V tejto hre nie je nič, čo sme už nevideli niekde inde a v oveľa lepšom prevedení. Takže ak ste doteraz do hry nevrazili úspory, investujte svoje peniaze radšej do niečoho kvalitnejšieho - nie do nezáživného hrania v Son of Nor.