Sú hry, o ktorých ste možno nikdy nepočuli, ale stačí len jediný obrázok a možno ani neviete prečo, no chcete ich zrazu mať. Niečo z nich sála. Atmosféra, nápad, skrátka niečo jedinečné, čo vo vás prebúdza zvedavosť, a tak chcete vedieť viac. Nemohol som si pomôcť, no pri nezávislom titule Homesick som sa cítil podobne. Nikdy som o hre nepočul, a to úspešne prešla cez Greenlight kampaň. Stojí za ňou len malý tím Lucky Pause z Kalifornie, no vložil do nej srdce, čo je badať už v úvode. Ponorte sa aj vy do príbehu o smútku za domovom. Tým skutočným, ale aj alegorickým.

Homesick je first person adventúra založená na jednoduchých hádankách, skúmaní prostredia, a hlavne rozprávaní príbehu. Autori do tejto zmesi pridali aj štipku, ale naozaj len malinkú, hororu. Nie je v tom úplne unikátna. Ak poznáte hry ako Dear Esther, Anna alebo Gone Home, nebudú vám princípy Homesick cudzie. Skôr je to teda akási interaktívna prechádzka plná zaujímavých myšlienok, ktorá na hráčov samotných nekladie veľké nároky. Čo však nemusí byť nutne chybou. Len idete vpred a užívate si svet okolo seba.

Homesick začína až prekvapivo pokojne. Ležíte na posteli, zívate a sledujete, ako vám prievan pomaly vháňa list papiera cez okno. Akoby vás prebúdzal z letargie, aj keď zatiaľ ani len netušíte, kde ste a najmä kto vlastne ste. Do rúk ste konečne zobrali list papiera, je to detská kresba. Alebo skôr len polovica z nej. Tá druhá chýba, no tak trochu tušíte, čo na nej bude. Stačí vám len letmý pohľad na jednoduchý obrázok dieťaťa medzi modrými kvetmi. No keď sa v tomto svete začínate orientovať, dôležitejšie ako táto kresba je zrazu prostredie, ktoré okolo seba pozorujete.

Nachádzate sa v peknom byte. Teda bol vy pekný, keby nebol v ruinách. Ostré svetlo preniká dnu cez rozbite okná, takže sa doň nemôžete priamo pozerať. Neviete, čo je okolo domu, no v ňom si už zjavne nažívate dlho. Alebo skôr prežívate. Cez podlahu prerastá burina, vybavenie bytu je úplne rozbité, dvierka od skriniek visia na jednom pánte a zhrdzavená vaňa je plná vody. Takej špinavej, že sa vám cez monitor bordel z nej dostáva až za nechty. Hra vám priamo nemusí ukázať katastrofu na to, aby ste pochopili, čo sa v tomto svete stalo. Hneď viete, že nie ste len v opustenom brlohu bezdomovcov. Tu sa stalo niečo horšie. A práve list papiera, ktorý vám vletel do rúk, je impulzom k tomu, aby ste svet ďalej skúmali.

Homesick nie je len o jednej izbe. Keď otvoríte každú zo skriniek, poklikáte na všetky letáky a zistíte, že sa vody vo vani môžete dotknúť, je na čase vypadnúť na chodbu. Zlovestný dojem vo vás je ešte o niečo silnejší, keď na stenách chodby vidíte popraskané tapety, ktoré už pomaly vekom zliezajú. Jedny dvere sú zamknuté, za ďalšími sa skrýva byt podobný tomu, z ktorého ste vyliezli. No niečo je tu inak. Povaľuje sa v ňom o niečo viac letákov s nezrozumiteľnou spleťou rôznych znakov, ktoré predstavujú text.

Netrvá to dlho a dočkáte sa svojej prvej menšej úlohy. Množstvo dverí je zamknutých, niektoré miesta sú nedostupné. A práve tam sa musíte dostať. V úvode to nie je skutočne nič náročné. Len menšie zdržanie, pri ktorom sa musíte raz poriadne zastaviť a poobzerať okolo seba. Postupne sa vám do cesty stavajú stále ďalšie logické hádanky, ich náročnosť málinko stúpa, no nie je to nič, pri čom by sa vám mala šedá kôra zapotiť. V tomto prípade autori úplne rezignovali na to, aby hra predstavovala výzvu. Čo je niekedy na škodu. Občas by sa predsa len hodilo pohnúť rozumom pri prekonávaní prekážok.

Oveľa dôležitejšia pre autorov bola plynulosť hry. Homesick je krátkym titulom. Prejdete ho zhruba za 2 hodiny, no vzhľadom na zameranie na budovanie atmosféry a naratívnu zložku autori skôr stavili na to, aby ste hrou prechádzali ako nôž maslom. Homesick si tak drží stabilné tempo rozprávania a plynulo vás posúva vpred. V tomto pripomína film, aj keď úplne interaktívny. Aj keď by ste sa niekde mohli zaseknúť, vždy si nájde cestu, ako vás naviesť na ten správny smer.

Jadrom progresu sú cykly dňa a noci, ktoré sa striedajú. Prebúdzate sa cez deň a riešite hádanky. Zo začiatku jednu za deň, neskôr ich počet rastie. Každý deň však máte rovnaký cieľ – musíte použiť vodu a poliať ňou trávu, ktorá prerastá cez podlahu rôznych miestností. Vodu musíte nájsť a nie vždy má rovnakú podobu. Niekedy steká zo stropu, inokedy ju musíte vypustiť z radiátorov. Keď rozkvitnú modré kvety z obrázka, môžete si ľahnúť na najbližší matrac. A vtedy začína nočná mora. V tom istom mieste, kde ste skončili, vás prenasleduje temnota a musíte z nej utiecť skôr, než vás pohltí. V ruke však máte sekeru a ňou sa môžete prerúbať cez dvere, ktoré boli cez deň neprístupné. Sledujete svetlo a keď sa doň dostanete, je opäť ráno a vstávate z matraca.

Okrem výraznej dichotómie herného sveta Homesick zaujme aj spôsobom rozprávania príbehu. Dokonca sa zdá, že ten primárny a osobný príbeh je postavený skôr do úzadia, keď sa rozhodnete skúmať príbeh sveta, v ktorom sa nachádzate. A hlavne, ak sa rozhodnete objavovať. Hra vám ho neponúka na striebornom podnose a ani vás netlačí. Kto ste a čo znamenal obrázok z úvodu vám časom bude zrejmé. Rovnako aj hrôzostrašné zistenie, ktoré vás na záver čaká. 

Príbeh sveta si však musíte odhaliť sami. Najskôr sú to fotografie, ktoré sa povaľujú v kancelárskych zakladačoch. Povodne, požiare, výbuchy a iné prvky niečo naznačujú, no stále nie sú konkrétne. Až tesne pred koncom príbehu autori spravili majstrovský ťah. Počas celej hry vám rukami prejde hromada novín, listov aj kníh s nezrozumiteľnými znakmi. Zrazu však dostanete možnosť rozlúštiť ich. Pekne po jednom a to veľmi unikátnym a hravým spôsobom, ktorý vás konečne aj trošku potrápi. Takto nakoniec rozlúštite celú abecedu a ak sa o kúsok vrátite, všetko do seba začne zapadať. Listy v bytoch rozprávajú o nešťastných osudoch ich obyvateľov, noviny o tom, čo sa dialo vonku.

Unreal engine hre prepožičiava technickú kvalitu, ktorú autori doplnili unikátnym štýlom. Každý herný segment sprevádza minimalistická hudba, ktorá je šitá na mieru a dokazuje, že niekedy skutočne nepotrebujete viac ako klavír a čelo. Hra však nie je bez chýb. Prehliadnete, že sa textúry prostredia po nahraní hry alebo jej novej časti ešte chvíľu načítavajú, čo je bežným problémom tohto enginu. Horší je už fakt, že tu nie sú takmer žiadne nastavenia. Ledva si zmeníte rozlíšenie.

Homesick jednoznačne nie je titulom pre každého. Dá vám len toľko, koľko v ňom sami budete chcieť nájsť. Ponúka však rozhodne zaujímavú spleť príbehov na tajomnom pozadí, aj keď tá hlavná dejová línia nepredstavuje nič nové a viete v nej už dopredu čítať. Je to dobrodružstvo vo svete s jedinečnými pravidlami, ktorý vás nepotrápi, no upúta. Je to len jednorazová jazda za pár drobných. Ale krásna.