V roku 2009 hráčov očarila roztomilá hra Trine s veľmi peknou grafikou a logickými prvkami. Trojicu hrdinov si obľúbil snáď každý, a to najmä v druhom pokračovaní, kde sa predviedli ešte v lepšej forme. S treťou časťou sme sa najskôr zoznámili vo verzii s predbežným prístupom a teraz tu konečne máme kompletné dobrodružstvo, do ktorého sme sa s chuťou pustili.

Osvedčená zostava hrdinov je späť s novými zážitkami a veľkými problémami, ktoré sa týkajú mocného artefaktu. Práve s ním sú spojené osudy správnej trojky, ktorá sa znovu dala dokopy. Aj tentoraz každá postava dokáže niečo iné a všetky musia spolupracovať, aby zdolali príbeh rozdelený do niekoľkých kapitol.
 
Rytier Pontius sa v boji oháňa mečom a jeho štít sa hodí nielen na obranu, ale dá sa použiť aj ako padák či rogalo. Takže obrnenec letecky zdolá pomerne veľké vzdialenosti. Pontius navyše dokáže koncentrovať svoju silu a ako kolky rozrazí skupinu nepriateľov, posunie ťažký objekt  či rozhýbe voz. Efektný je aj skok s ničivým dopadom, pri ktorom sa zatrasie zem a rozbíjajú objekty.

Čarodejník Amadeus nie je práve typ vhodný na boj a nevystreľuje ohnivé gule, hoci by to veľmi chcel. Má však užitočné schopnosti, ktoré sú nad zlato. Okrem prenášania predmetov pomocou telekinézy dokáže aj vyvolať astrálnu kocku (tentoraz s pevne daným tvarom a len jednu). Tá sa môže použiť ako výstupok, po ktorom sa postava pohodlne vyšplhá na vyvýšenú plochu alebo preskáče cez nebezpečné ostne. V prípade núdze sa dá  kocka aj hodiť nepriateľom na hlavu.

Zlodejka Zoya útočí z diaľky lukom a šípmi, ktorými občas aj niečo aktivuje. Najviac však oceníte jej schopnosť používať laná, pomocou ktorých sa prehupne cez jamu, dostane sa na vyvýšenú plochu, ale aj zachytí a odtiahne vybrané objekty.

Schopnosti dobrodruhov sú síce zaujímavé a rozhodne aj užitočné, no ak ste hrali predošlé dve časti, viete, že predtým toho mali hrdinovia v talóne trochu viac a navyše si svoje znalosti postupne odomykali a vylepšovali. Tentoraz je sortiment skromnejší a všetko dostupné okamžite, čo trochu zamrzí. Bolo zábavné aj motivujúce, keď ste sa snažili sprístupniť nové prvky.

Pri postupe vždy ovládate len jednu postavu (ostatné sa nezobrazujú) a v príbehových úrovniach, s výnimkou prvých troch levelov, si ju môžete kedykoľvek vymeniť za niektorú inú. Prepínanie hrdinov je väčšinou nevyhnutné. Skákať, šplhať po rímsach, bojovať, a dokonca sa aj potápať pod vodou, síce dokáže každý, ale zdolať rôzne bariéry a vyriešiť hlavolamy je možné len kombinovaním schopností dvoch alebo všetkých troch borcov. 

Pri hľadaní spôsobu, ako zdolať nástrahy v ceste, sa niekedy trochu potrápite. Musíte zvažovať možnosti, premýšľať a využívať fyzikálne zákony. Spôsobov, ako vyriešiť problémy, pritom môže byť viac. Keď sa niečo nepodarí a niektorá postava zahynie, nablízku zostane jej duch. Ale stačí, aby ste si prepli iného hrdinu a keď sa s ním dostanete do blízkosti ducha, nešťastník ožije. Checkpointy síce umožňujú vzkriesenie každého hrdinu len raz, ale ak náhodou zatrepe krpcami celá trojica, po reštarte pokračujete so svojou skupinkou od posledne aktivovaného bodu. Zdolať príbehové úrovne je preto pomerne jednoduché.

Podstatne náročnejšie sú však doplnkové úrovne, ktoré vždy predstavujú nejakú výzvu pre jedného konkrétneho hrdinu. Zobrazujú sa na príbehovej mape s kapitolami vo forme menších krúžkov. Tieto levely síce nebývajú rozsiahle a občas ich dokonca tvorí jedna obrazovka, ale väčšinou dajú slušne zabrať. Príčinou je nielen  štruktúra úrovne s početnými smrtiacimi nástrahami, ale aj fakt, že po úmrtí hrdinu je jedinou možnosťou reštart a postup úplne od začiatku. Poteší aspoň to, že hráčovi aj v prípade neúspechu zostávajú žlté trojuholníky, respektíve ihlany, nazvané Trineangles, ktoré cestou vyzbieral (pri opakovanej ceste sú biele a nemusíte ich zhromažďovať odznova). Tie sú potrebné na odomknutie ďalších výziev, ale aj pokročilých príbehových úrovní. Na finále ich treba vyzbierať rovných 900 a určite nestačia len tie z dejovej línie. Aj keď je možné zopakovať si ľubovoľné pasáže z ktoréhokoľvek levelu a dodatočne pozbierať zabudnuté ihlany.

Hoci je postup v hre podobný ako v predošlých častiach, ponúka aj nové možnosti, ktoré so sebou prináša trojrozmerné prostredie. Je teda potrebné kalkulovať s plochou, ktorá má väčšiu hĺbku a umožňuje pohyb nielen doprava, doľava, hore a dolu, ale aj dopredu a dozadu, a dokonca šikmo. Pekne to vidieť napríklad pri zlodejke na lane, ktorá sa môže pohupovať všetkými smermi.

V úrovniach sa neraz skrývajú tajné miesta a nenápadné chodníčky, kam sa dostanete po vykročení z hlavnej cestičky a vystúpení niekam do ústrania. Na jednej strane je trojrozmerný priestor pôsobivý a obohacuje hrateľnosť, lenže súčasne so sebou prináša aj problémy. Napríklad keď chcete vyskočiť na plošinu, musí byť postava správne nastavená, nie priveľmi vzadu ani vpredu, inak objekt skrátka minie. Trafiť astrálnou kockou pohyblivého nepriateľa je priam umenie. Najhoršie je, keď pri hľadaní schodných miest jednoducho vkročíte niekam na okraj a stúpite do prázdna a takýmto hlúpym spôsobom prídete o život.

Zabrániť neželaným kolíziám v priestore mohla kamera, keby sa dala ľubovoľne posúvať a meniť uhol pohľadu. Lenže kamera v Trine 3 je automatická, v zásade stavaná na 2D priestory a okrem posunu dopredu a dozadu vlastne nič nedokáže. Takže niekedy máte zakrytý výhľad a nie je dostatočný prehľad o situácii na obrazovke. Časom si ako-tak zvyknete a nejako sa s tým popasujete, v každom prípade je to neraz nepohodlné a nepraktické. Ale aspoň ovládanie postáv je intuitívne a nemalo by vám robiť problémy.

Na Trine 3 sa však rozhodne veľmi dobre pozerá. Lokality majú výborný dizajn, sú pestrofarebné, občas síce trochu menej prehľadné, ale nádherné. Okrem klasického rozprávkového štýlu zaujme aj úroveň, ktorá sa doslova odohráva v knihe. Tam sa presúvate z jednej stránky na druhú a pri postupe využívate animácie na akoby papierovom podklade. Dobre to dopĺňa príležitostný dabing s rozhovormi postáv a rozprávačom, ako aj jemná štýlová hudba so stredovekými motívmi.

Aj tentoraz Trine ponúka lokálny a online multiplayer s kooperáciou, kde si hráči rozdelia postavy, ktoré sú v tomto prípade na obrazovke všetky súčasne. Trochu zvláštne pôsobia levely určené pre jedného konkrétneho hrdinu, ktoré v režime spolupráce jednoducho naklonujú postavu. Takže napríklad každý hráč ovláda svojho Pontiusa a vidíte troch rytierov naraz. Každopádne je kooperácia plusom, hoci ju hráči až tak často nevyužívajú.  V ponuke hry je aj editor, ale už len jeho spustenie je ťažkopádny proces.

Pontius, Amadeus a Zoya aj tentoraz uspeli. Avšak hráči plným právom neprijmú Trine 3 bez výhrad. Polemizovať sa dá napríklad o dĺžke hry a jej zakončení a je škoda, že postavám ubudli schopnosti a vylepšenia. Príbeh zdoláte v priebehu jedného - dvoch večerov a ak sa zdržíte, tak len kvôli opakovaniu výziev a hľadaniu ihlanov. Celkový dojem je stále veľmi dobrý a putovanie za artefaktom sily zábavné a čarovné, ale jedná sa o kvalitatívne najslabšiu zo všetkých troch častí v sérii.