Project Zero: Maiden of Black Water sa hrá a vyzerá ako hra z dôb PS2. Môže to byť trošku nadnesené, no je to zároveň tá najväčšia pocta, akú tomuto titulu dokážete vzdať. Dôvod je jednoduchý. Tento rok je na kvalitné horory bohatý. Bola tu podmorská Soma, tínedžerský Until Dawn, adventúrny Stasis a všetky boli výborné, no taktiež to boli všetko nové značky, ktoré prišli s čistým štítom. Teraz je tu nový diel Project Zero, už piaty v hlavnej sérii od roku 2001. A našťastie si zo svojho dedičstva berie skutočne mnoho. Najviac si však na hre budete vážiť to, že vás prenesie späť v čase do doby, kedy žánru kraľoval Silent Hill a Project Zero mu slušne sekundoval. So všetkými svojimi kladmi aj neduhmi.

Od vydania predchádzajúcej časti ubehlo už 7 rokov, no aj napriek tomu, že dnes táto značka súčasným hráčom veľa nehovorí, nechce sa im prispôsobovať.Skôr naopak, stavia na hlboko zakorenených základoch, a to ako v herných mechanizmoch, tak aj v oblasti formy a obsahu, ktoré jasne odkazujú na japonskú kultúru, mystiku a aj „duchárske“ horory, aké dokážu vzniknúť jedine tu. Ak sa o ne zaujímate alebo vám je blízka táto herná produkcia, budete sa tu cítiť ako doma. Zabehnuté trópy stále fungujú, neprerastajú do klišé a čo je hlavné, pracujú v prospech atmosféry a vedia aj vydesiť.

Vrch Hikami je opradený legendami. Vo folklóre miestnych mal vždy špecifické miesto a boli s ním späté mnohé legendy o živote a smrti. Zároveň sa však v minulosti tešil aj obrovskej obľube medzi turistami, a to vďaka svojim jedinečným výhľadom. Dokonca tu vzniklo aj majestátne sídlo. To všetko je však minulosťou a dnes je vrch vyhľadávaný len medzi samovrahmi. Niečo ich tam ťahá a ktokoľvek sa naň vybral, už sa nikdy nevrátil. Až na jediného človeka, no aj v tomto prípade sú mnohé okolnosti nejasné.

Herný svet v sebe ladne snúbi tradície, mytológiu a aj technológiu. Téma života a smrti sa nesie celou hrou a predstaví vám hneď niekoľko svojich tvári, ktoré sú naviazané na prvky, ako osamelosť, priateľstvo alebo láska. Jednak z tradičnej roviny a predstaví vám niektoré zvyky, no aj z tej mytologickej alebo mystickej, ktorá oživuje nadprirodzené sily, ktoré hýbu osudmi protagonistov a vtiahnu vás do histórie tohto fiktívneho prostredia. No a nakoniec do toho všetkého vstupuje aj technológia fotografie a jej ponímanie japonskou kultúrou, ktorá na ňu nazerala inak a taktiež pre ňu našla menej tradičné využitie. 

Hikami v Maiden of Black Water spája osudy troch hlavných postáv, ktoré sú si vzdialené, no v skutočnosti majú mnoho spoločného. Yuri Kozukata pracuje v kaviarni a obchode so starožitnosťami. V mladosti stratila rodičov a odvtedy vidí veci, ktoré sú pred inými skryté. Touto schopnosťou pomáha Hisoke, ktorá hľadá stratených ľudí. Ďalšou hrdinkou je Miu Hinasaki, dcéra Miku známej z predchádzajúcich častí série. Jej matka sa stratila a počas snahy nájsť ju sa Miu stratí tiež. Posledným protagonistom je spisovateľ Ren Hojo, ktorý robí prieskum pre svoju knihu, no popritom ho desia nočné mory, ktoré máva. Každý z trojice sa na vrch vyberie z vlastných dôvodov, ich cesty sa ale čoskoro nečakane spoja.

Je až prekvapivé sledovať, koľko vecí a udalostí sa podarilo napchať na jeden vrch. Tradičný kult, starodávne zlo, nešťastná láska, zúfalstvo a aj masová vražda, to všetko a ešte viac tu postupne odkryjete. Niečo priamo, niečo zostane skryté v rôznych odbočkách a kútoch herného sveta. Na tých pozornejších z vás, ktorí sa radi túlajú prostredím a hľadajú poschovávané odkazy, tu čaká množstvo menších vedľajších príbehov. Len ich musíte chcieť nájsť. Niektoré sú skryté ako listy a knihy rozhádzané po kapitolách, iné vám prezradia duchovia, no a sú tu aj také, ktoré odhalíte jedine fotografiou.

Project Zero je v zásade survival hororom s pohľadom z perspektívy tretej osoby, rovnako ako predchodcovia či iné hry z daného žánru. Pohybujete sa síce uzavretými, no bohato vetvenými koridormi, kde sa občas nie je problém stratiť a máte tam čo skúmať. Súboje sú však založené práve na fotoaparáte. Camera Obscura je zariadenie, ktoré nielen odhalí duchov, ale dáva vám možnosť s nimi bojovať. Každé stlačenie spúšte znamená jednu ranu, no aj o jedno políčko filmu menej. Fotografiami navyše viete odhaliť veci, ktoré už neexistujú, no zachovali vo svete svoju stopu. A taktiež nimi viete odhaliť príbehy niektorých duchov.

Každá z postáv má trochu iné vlastnosti, no hráte za ne vlastne rovnako. Orientujete sa pomocou rezídua osoby, ktorú hľadáte. Takto viete (takmer) vždy nájsť tú správnu cestu. S fotoaparátom však každý pracuje podstatne inak a využíva vlastné možnosti. Okrem základnej fotky má totiž aparát v rukách každej postavy aj špeciálnu schopnosť. V rukách Yuri je to extrémne silný útok. Ren zase dokáže spraviť viac fotiek za sebou a Miu dokáže spomaliť čas. Postupne si ale osvojíte aj viac možností jeho využitia a neskôr si ho dokážete aj podstatne vylepšiť.

Napríklad sa naučíte Fatal Frame, čo je technika, ktorá vám pri veľkom nebezpečenstve umožní urobiť niekoľko fotiek po sebe, útočiaci duch však musí byť rovno pred vami. A najlepšie na tom všetkom je, že s gamepadom na Wii U je aj celý tento netradičný útočný mechanizmus intuitívny a zábavný. Ovládač držíte v rukách ako fotoaparát a pohybom hľadáte duchov, na ktorých jemne mierite. Pohyb vo väčšom rozsahu ovládate pravým analógom a spúšte máte pod ukazovákmi. Do záberu musíte dostať zraniteľné miesta duchov a čím viac ich tam máte, tým viac škody spôsobíte a zároveň absorbujete energiu z týchto bodov do svojho aparátu. Po prvý raz v sérii teda jej kľúčový aspekt funguje tak, ako si to autori pravdepodobne od začiatkov predstavovali a máte z ovládania veľmi autentický pocit.

Koncept súbojov sa v priebehu hry príliš nemení, no pred stereotypom vás chráni to, že až na pár výnimiek hra nie je o nich. A taktiež to, že stretávate variabilných duchov (na ktorých vidno pekné detaily, ako zomreli – slučka okolo krku, podrezané hrdlo...), postupne vydržia viac a aj zaútočia vo dvojici-trojici. Aby ste to zvládli, musíte vo fotoaparáte meniť film na čo najúčinnejší (v hre je 5 typov, čím silnejší, tým menej ich nájdete), musíte sa vybaviť optikou, ktorá vám vyhovuje (taktiež viac rôznych typov, niektoré pôsobia väčšie škody, iné nepriateľov spomaľujú a podobne), no a nakoniec musíte fotoaparát aj upgradovať za nazbierané body, pričom vylepšenia si musíte dobre premyslieť.

Na svojich potulkách narazíte aj na iné predmety. Bylinky vám pomôžu obnoviť trochu zdravia. Posvätená voda vám obnoví poriadny kus života. Očistný oheň vás zbaví škvrny z vody, ktorá vás poznačila. Tá je totiž ústredným herným elementom a okolo nej sa rozvíja nielen príbeh, ale aj schopnosti duchov. Keď sa namočíte, ste ľahším cieľom útokov a jednoduchšie uchopiteľný rukami z podsvetia, ktoré na vás číhajú, keď zbierate predmety zo zeme. Vtedy sa musíte očistiť, no ak prejdete vodou či na vás prší, dlho vám takáto očista nevydrží.

Zo stretnutí s duchmi sa postupom času môže stať rutina, no je niečo, čo vás na nich stále znepokojuje, vďaka čomu stále fungujú. Pre atmosféru sú navyše oveľa dôležitejšie detaily. Na okraji zorného poľa sa mihne duch, počujete len hlas ženy, ktorá skočila z útesu, keď padá okolo vás, dievča si pred vami podreže hrdlo, zjaví sa vám niečo v zrkadle alebo len samotné miestnosti, v ktorých sa ocitáte s množstvom bábik, vám vedia nahnať husiu kožu. Všetko je to skvele doplnené ambientom či minimalistickou hudbou, ktoré to výborne dokresľujú a náreky, krik a iné zvukové efekty tomu dopomáhajú ešte viac. O ústrednú skladbu sa opäť postarala Tsuki Amano. 

Prostredie hry je magické a skutočne si jeho zlovestnú atmosféru zamilujete, no má to jeden háčik. Ako hrou postupujete, dostávate sa do nových zákutí, objavujete nové cesty, odomykáte dvere a dostávate sa ďalej. No vo väčšine prípadov to musíte prechádzať celé odznova. Čiže ak sa v neskoršej fáze hry chcete dostať niekde do chrámu na vrchole, musíte prejsť od začiatku celú cestu, ktorou ste už predtým párkrát išli. Veci na nej sa menia a vždy je tá cesta trochu iná, no aj tak takýto backtracking nepoteší. Všetky rôzne odbočky objavíte pri niekoľkých logických hádankách, na ktoré v hre narazíte.

Hra celkovo obsahuje 16 kapitol, z toho je jedna krátky prológ, jedna akési intermezzo a jedna epilóg. Ich tempo je slušné a vedia vás aj na jedno posedenie dlho udržať, po čom sa však nemusíte cítiť najlepšie, keďže vás hra nejedným temným obrazom vie psychicky vyčerpať. Niektoré kapitoly sú kratšie, iné majú aj cez hodinu. V samotnom závere (posledné dve kapitoly) sa už hra sústredí na pomerne priamočiaru akciu a čo najväčšie nahustenie príbehových faktov, aby vás pripravila na záverečné rozuzlenie. Ako je v sérii zvykom, aj tu narazíte na viac koncov, ktoré môžete kombinovať. Ren ako jediný má štyri rôzne konce, obe hrdinky majú po dva. Záver si volíte vlastnými akciami na konci hrania za každú z postáv. Je tak len na vás, či zažijete happy end alebo postavám nedoprajete šťastný koniec.

Maiden of Black Water sa skutočne hrá ako na PS2 a to znamená, že ovládanie je pomalšie, možno trošku ťarbavé, no neprekáža to. Poriadne sa zapotíte pri súbojoch, kedy musíte hýbať fotoaparátom a aj postavou a vtedy je už jednoduché stratiť orientáciu. Novinkou je šprint, ktorý pomôže napríklad pri úteku. Ale veľa akcií je rozdelených na samostatné animácie, čo sa dnes už nenosí, napríklad otváranie dverí a podobne, pričom tieto veci sú už naozaj prežitkom. Graficky hra nevyzerá najlepšie, no aj tak neurazí. Postavy sú pekné a niektoré technológie si autori požičali z Dead or Alive 5. Napríklad správanie sa oblečenia, ktoré je mokré. Stáva sa priesvitným, vidíte cezeň jasné obrysy spodného prádla a vyzerá to výborne. Rovnako aj hra s tieňmi (keďže sú všetky postavy vybavené baterkou) vyzerá veľmi dobre.

Project Zero: Maiden of Black Water je pravým hororom zo starej školy so všetkým, čo k tomu patrí. Nesie si so sebou obrovské dedičstvo, ktoré autori umne využili pre navodenie perfektnej atmosféry a chytľavej hrateľnosti. Získa si vás aj ťaživým príbehom a poteší dĺžkou, keďže hru zvládnete za zhruba 12 hodín, no pokojne aj viac. Ešte aj potom má čo ponúknuť, keďže si odomknete nové kostýmy či špeciálnu kapitolu za Ayane z Dead or Alive, ktorá je zameraná čisto na stealth postup, keďže Ayane nemá fotoaparát. Rovnako si však hra z minulosti berie aj niekoľko neduhov a postupov, ktoré už dnes považujeme za prežitky. Fanúšikovia starých Silent Hillov, Residentov a aj Project Zero sa cez to prenesú a užijú si hru, aká tu už dlho nebola. Ostatným to sadnúť nemusí.