Ľudská myseľ je veľmi komplikovaný „stroj“. Funguje spoľahlivo a neustále spracováva státisíce informácií bez toho, aby sme o tom vedeli. O vytvorenie umelého mysliaceho stroja sa ľudia pokúšajú už veľmi dlho, no zatiaľ sme sa k tomuto cieľu dokázali priblížiť len z veľmi malej časti. Myšlienky nás tvoria a všetko, čo prežijeme, nás a naše zmýšľanie nejakým spôsobom ovplyvní. Niečo menej, niečo viac. Prečo sa ale v recenzii na hru pozastavujeme nad takýmito príliš komplikovanými a zároveň tajomnými vecami? Nechceme sa predsa hrať na psychiatrov, psychológov či neurológov. Počkať – vlastne áno, presne to chceme!

Hra Nevermind sa dostala na Steam koncom marca tohto roka ako titul s predbežným prístupom. Vo vývoji však bola už dávno predtým, no plná verzia vyšla šesť mesiacov po vydaní na Steam Early Access. Vývojári v nezávislom štúdiu Flying Mollusk tak mohli začať konečne po dlhom čakaní oslavovať dokončenie ich ambiciózneho projektu. Nevermind je hrou, s ktorou sa až tak často nestretávame. Psychologický triler síce nie je zabudnutý žáner a rozhodne ho v hrách nevidíme po prvýkrát, no prevedenie, s akým prichádza Nevermind, nie je úplne štandardné. Ako hráči dostávame možnosť nazrieť do útrob ľudskej mysle cez príbehy ľudí v surrealistických svetoch. Prežiť ich, no hlavne im porozumieť.

Ako možno už tušíte, po spustení hry sa dostávate do úlohy doktora – neurológa. Na úvod sa ocitáte vo vašom budúcom pracovisku, zaregistrujete sa, napíšete svoje meno a dostanete vlastnú kanceláriu. Po vstupe do zóny vyhradenej iba pre zamestnancov a následnom krátkom blúdení cez miestnosti narážate na dvere, pri ktorých je nápis s vaším menom a titulom Dr. Ani sa poriadne nestíhate vo vašej pracovni zorientovať a už sa môžete pustiť do prvej úlohy. Teda presnejšie do analýzy vášho prvého pacienta. Žiadneho z vašich pacientov ale nevidíte, nie sú fyzicky prítomní v miestnosti. Všetky podstatné informácie o ich probléme sa dozvedáte až potom, čo sa rozhodnete vstúpiť do ich mysle.

Nevermind obsahuje celkovo tri úrovne a každá z nich predstavuje príbeh iného človeka. Na starosti tak máte troch odlišných pacientov s rôznymi psychickými problémami. Aby ste mali lepší prehľad o ich príbehu a prečo za vami vôbec prišli, hra vám ich situáciu priblíži krátkym úvodným videom. Prvý pacient je ale takpovediac iba akýmsi tutoriálom, v ktorom sa naučíte, ako hru vlastne máte hrať, čo a ako máte robiť a o čo vlastne ide.

Či už práve riešite prvý, druhý alebo tretí prípad, všetky prebiehajú identicky a vašou úlohou je vyriešiť pacientovu traumu. Po zvolení pacienta sa presúvate do miestnosti, ktorá vás vtiahne do virtuálnej reality – mysle a podvedomia danej osoby. Prvá úroveň je prepletená informačnými tabuľami plnými základných detailov, no zároveň sa bližšie zoznamujete s jednotlivými mechanikami hry. Vo virtuálnom prostredí tak nevidíte žiadne komplikované vzorce, ale prostredia vytvorené mysľou, ktoré sú aj kvôli tomu skreslené a dopĺňajú ich rôzne podivné javy. Narážate na svety s veľkým množstvom nereálnych prvkov, podivných spojení či myšlienok, ktoré nemusia dávať absolútne žiadny zmysel. Každopádne práve kvôli tomu ste tu vy, aby ste sa dokázali v spleti týchto neznámych udalostí zorientovať a pomôcť vašim pacientom prekonať ich traumu.

Samotný princíp hry je zložitý a jednoduchý zároveň. S každým pacientom sa dostávate do odlišného prostredia, ktoré ponúka aj nové výzvy. V tomto svete však máte za úlohu nájsť a získať desať fotiek – myšlienok, ktoré predstavujú určité udalosti v živote vášho pacienta. Niektoré nájdete len tak popri ceste, iné musíte poctivo hľadať, prípadne musíte vyriešiť nejaký menší hlavolam. Rébusy síce nie sú ťažké, no to len vtedy, ak si pozorne všímate udalosti okolo vás. Nevermind je založený na všímavosti a vašej dedukcii. Musíte premýšľať a spájať si jednotlivé príbehy, ktoré „myseľ“ pacientov rozpráva a spája ako nejaké puzzle. Nie všetko, na čo narazíte, je totiž skutočné. Musíte myslieť na to, že vy ste doktor, vy máte pochopiť zmýšľanie druhej osoby, vžiť sa do jej situácie a nakoniec jej pomôcť.

Po prejdení celej úrovne a získaní desiatich spomienok vás hra postaví pred hotovú vec. Pred sebou vidíte desať fotografií so stručným popisom, no vy z nich musíte vybrať len päť, ktoré do seba dokonale zapadajú. Navyše ich musíte zoradiť chronologicky. Ako som teda už spomínal vyššie, aby ste svojich pacientov dokázali vyliečiť, musíte vedieť odlíšiť nezmysly od reálnych spomienok. No aj keď ste pri zbieraní týchto fotiek dávali dobrý pozor, pri prvom pohľade nemusíte vidieť medzi nimi žiadnu väčšiu spojitosť. Ak sa vám nebude dariť nájsť tie správne fotky, hra vám s tým nakoniec po viacerých neúspešných pokusoch predsa len trochu pomôže a niektorú z nich jednoducho vyhodí.

Atmosféru podivných svetov ľudskej mysle dotvára aj zvuk. Prvotriedne ozvučenie tu síce čakať nemôžete, no pri hraní cez slúchadlá plne postačuje na lepšie prepojenie s dianím na obrazovke. S grafikou sa autori veľmi nevyhrali a celkové spracovanie je niekde lepšie, niekde slabšie. Koniec koncov ide o menšiu hru, ktorá nestavia na grafike, a teda by pre vás ani nemala byť prioritou. Každopádne vývojári chceli posunúť prepojenie hráča s hrou ešte vyššie, a tak pridali podporu pre biometrické senzory. Na základe údajov o vašej úrovni stresu sa hra stáva ťažšou. Autori tvrdia, že vďaka tejto funkcii sa hráči môžu lepšie naučiť zvládať stres, úzkosť či iné nepríjemné situácie a následne túto skúsenosť využiť aj v reálnom živote. Hra podporuje kameru Intel RealSense či senzory Wild Divine IomPE alebo Mio LINK.

Nevermind ponúka zaujímavý koncept, ktorý je síce založený na jednoduchej hrateľnosti, no o to viac vás núti vžiť sa do udalostí na obrazovke. Ak máte radi túto tematiku či hry, pri ktorých musíte naozaj rozmýšľať, Nevermind toto všetko obsahuje. O to viac ale zamrzí, že autori zapracovali iba dva plnohodnotné príbehy, takže celou hrou preletíte za tri či štyri hodiny.