Hry na hrdinov sú alfou i omegou hernej kultúry. Už odpradávna sa ľudia radi hrali na svoje idoly, na hrdých bojovníkov. Časom sa to pretransformovalo do rôznych podôb. Keď sme hrávali papierové Dungeons & Dragons / Dračí Doupě, vždy šlo o jediné - vytvoriť ten najlepší príbeh. Počítačové hry to dokázali preniesť do digitálnej podoby. Majstrom bol dosiaľ neprekonaný titul Baldur’s Gate alebo prostredím zaujímavejší Icewind Dale. Práve na druhý menovaný útočí už ucelený datadisk k RPG Pillars of Eternity s názvom White March. Minulý rok v auguste vyšla prvá časť a nedávno na osobné počítače dorazilo aj uzavretie príbehu expanzie.

Pôvodnú hru Pillars of Eternity sme hodnotili v rozsiahlej samostatnej recenzii. Herné princípy sa nezmenili. Rozšírilo sa však prostredie a pribudli zľadovatené oblasti plné prenádherných a atmosférických scenérií. Kým základná verzia hýrila prevážne veselými farbami a rôznorodými lokalitami, datadisk je zameraný na sneh, ľad a mágiu. Práve tá lemuje celý príbeh ako v základe, tak aj v pokračovaní.

Motivácia plniť príbeh datadisku hlavne spočiatku vyžaduje mierne odhodlanie. Ak ste dohrali pôvodnú hru a z nejakých príčin už nemáte uložené pozície, tak máte smolu a musíte začať hrať odznova. Príbeh datadisku nenadväzuje na závery hry. Je len akousi vedľajšou odbočkou popri hlavnej línií. Ale musíte mať minimálne získanú pevnosť Caed Nua s plnou správou. Caed Nua je vaša pevnosť, kde si môžu vaši hrdinovia oddýchnuť a nakupovať. Môžete tu navštíviť rozsiahly dungeon alebo stavať rôzne budovy, chrániť ho pred útočníkmi atď.

Dostať sa do príbehu datadisku teda nie je zložité, nemusíte mať dohranú celú pôvodnú hru. Je však otravné len kvôli datadisku hrať minimálne desať hodín to, čo ste už predtým absolvovali. Komu to nevadí, hor sa do hry. Nové prostredie rozhodne stojí za to, ale nielen o tom je White March. Motivácia je taká mierne smiešna. Vyzerá to tak, že autori chceli za každú cenu vydať White March, aby potešili a zaujali fanúšikov titulu Icewind Dale. Do príbehu Pillars of Eternity sa nedalo príliš zakomponovať prostredie plné ľadu a severského vetra. Tak sa vymyslel príbeh o ohrozenej severskej dedine niekde v horách. Akoby dosť podobných problémov nemali aj nezasnežené polia a lúky. Takýmto oslím mostíkom sa dostaneme na miesto činu a nová várka problémov sa môže začať.

O príbehu datadisk byť rozhodne nemôže. Je plný klišé a skôr pripomína nejaký vedľajší seriálový príbeh než pukancový filmový zážitok. Zatiaľ čo bol dej ťahákom základnej hry, vo White March rozhodne nedominuje. Odhliadnuc od nepodarenej motivácie. V každom prípade nie je najhorší a čím dlhšie budete hrať, tým viac vás bude hra priťahovať. Rozlúštenie záhad si však vyžaduje trpezlivosť.

Chápeme, že takýto typ RPG si žiada veľké množstvo nepriateľov, ale kým v základnej hre neboli protivníci úplne všade, tú trónia doslova za každým rohom. Kam sa pohnete, tam číha zlo, ktoré vás chce zničiť. Navyše je predovšetkým druhá polovica datadisku nesmierne náročná. Časté pauzovanie je tak pravidelnosťou. Taktiež odporúčame niesť so sebou dostatok táborových ohnísk. Vyspávať zranenia je potrebné rovnako často ako čistenie zubov.

Pre tých lenivejších a nešikovnejších priniesli autori v druhej časti White March novinku. Príbeh si môžete zahrať aj jednoduchšie – pribudol story mód, ktorý značne uľahčuje prechod hrou. Ale amatéri, netešte sa! Zodpovednosti sa nezbavíte, hranie stále nie je prechádzka ružovou záhradou a každý krok je dobré premyslieť. Najmä si treba rozumne zvoliť svoju partiu. Nemôže byť každý v družine lukostrelec. No White March nie je s výnimkou súbojov výrazne náročnejší ako pôvodný titul.

Ale stretnete sa aj s rôznymi hádankami, ktoré nie je práve najľahšie rozlúštiť. Treba čítať podrobne denníky a prekutať skoro každý centimeter hernej plochy. Každá oblasť je dosť rozsiahla a budete sa aj tu strácať a navštevovať dookola tie isté lokality. V takých momentoch nastáva rutina, ale to len do tej doby, kým si uvedomíte, že presne takéto boli hry kedysi. Odvtedy sme zleniveli a hnali sa za šípkou v každej novej RPG a hranie tak už nebola v tomto smere výzva. Po polhodine tápania a skúšania sa dostanete ďalej a budete šťastím bez seba. Obsidiáni, ďakujeme za pripomenutie starých čias!

Okrem hlavnej línie, ktorá je plná magických potvor a kúziel, je tu pár vedľajších úloh. Pri tých sa nájde čas aj na krátky návrat do prostredia plného zelene zo základnej hry. Pri jednej vedľajšej úlohe sa dá aj porozprávať s ľadovým drakom, s ktorým si moja partia asi nesadla, a tak ju najprv rozsekal na kusy. Ešteže sa pod F5 skrýva quick save... Vedľajšie úlohy vedia byť zaujímavé rovnako ako hlavný príbeh kampane White March.

Mimochodom, rozdelenie White March na dve časti dáva zmysel, pretože sú to vlastne dva ucelené príbehy, ktoré na seba nadväzujú. Oba sú rozumne ukončené a nie je to tak, ako keď vám na konci epizódy Hry o Tróny naskočia titulky pred možnou smrťou dôležitej postavy. White March nie je o záchrane sveta, je len o záchrane jednej severskej dediny. Ale aj z takej rutinnej a nezaujímavej situácie sa dokáže rozvinúť zaujímavá zápletka. Nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Novinkou je aj trojica nových postáv, ktoré sa od seba líšia ako noc a deň. Najvyšší level, ktorý teraz viete dosiahnuť, je 16. Okrem toho o pozíciu v inventári bude tentokrát bojovať veľké množstvo nových predmetov. Hoci máloktorý zaujme natoľko, že si ho budete pamätať. Ale možno sa vám bude hodiť aj na druhé dokončenie hlavnej línie z pôvodnej hry. Kampaň White March môže zabrať približne 25 hodín čistého herného času, čo nie je na prídavok rozhodne málo. Takže na čas strávený v hre sa jednoznačne nedá nadávať.

Ak sa už rozhodnete vrhnúť strmhlav do expanzie, pred dopadom na zem trochu spomaľte. Ak ste fanúšikmi pôvodnej hry, tak sa nebojte vstúpiť. Ostatní, ktorí holdujú RPG hrám, sú vítaní. Partia vás potrebuje. Nových vecí je tu požehnane, prostredia sú nádherné, nahovorené pasáže takisto nechýbajú. Takže ak vám nie je magický svet ľahostajný a chcete si opäť ako Watcher sadnúť na pivo s ľudskými dušami, smelo do toho!