Sega s oficiálnymi hernými titulmi pri príležitosti olympijských hier prestala už pred nejakou dobou. Dôvod nie je nijako zvlášť poetický. Zväčša to totiž boli strašné braky, ktoré z ponuky skutočnej olympiády priniesli len drobný výrez, ktorý bol navyše katastrofálne prevedený po mnohých stránkach. Autori sa tak vzdali pozície fackovacieho panáka hernej verejnosti každé dva roky a namiesto toho sa sústredia už len na trochu inú olympiádu. Na takú, v ktorej už od roku 2007 spolu súperia dvaja svetoznámi maskoti. Nintendo prepožičalo svojho Maria, Sega si zas do hry, ktorú sama vyvíja, vložila Sonica. Prvý ročník zaujal, tie ďalšie zábavnosťou kolísali aj klesali.

Teraz tu je vlastne už piaty ročník a ešte predtým, než sa do Ria vydajú športovci, sú tam títo dvaja kohúti v Mario & Sonic at the Rio 2016 Olympic Games. Po 3DS verzii sme sa pozreli aj na väčšiu a pravdepodobne aj ambicióznejšiu na Wii U. Táto verzia nie je port ani žiadna konverzia či niečo podobné. Obe vznikali samostatne, každá ponúka vlastný obsah a aj vlastné silné stránky. V prípade Wii U je to najmä snaha o párty hranie, no taktiež aj novinka v podobe vlastného herného sveta, ktorý vás pomaly objíma.

Žiadne tradičné menu s ponukou herných režimov tu nenájdete. Sega pochopila, že hráčov treba chytiť hneď a skúša to netradične. Hlavný herný hub predstavuje drobný kúsok herného sveta, ktorý reprezentuje legendárnu pláž Copacabana. Tá vás privíta v hernom svete a postupne si v nej sprístupňujete jednotlivé možnosti. Zo začiatku sa len oťukávate, no ako hráte športy, postupne sa pred vami vlastne otvára menu, aj keď interaktívnou cestou. Vznikajú tu hrady z piesku, ktoré predstavujú jednotlivé položky aj režimy. Čím dlhšie hráte, tým viac ich máte sprístupnených.

Rovnako sa tu ale ukazuje aj silný sociálny aspekt hry, ktorým vás ale tak trochu klame. Neustále chce totiž budovať dojem, že nie ste sami, aj keď v skutočnosti hráte offline a vedľa vás na gauči nikto nie je. Pláž sa postupne rozrastá o rôzne postavičky. Sú tam ďalšie známe herné tváre, ktoré robia nejakú činnosť či predstavujú napríklad tabuľky a iné oblasti. Sú tam aj postavičky, ktoré majú obchod s kozmetickými predmetmi pre vašich športovcov. Niektoré iné vám zas dajú šikovné tipy ku konkrétnym športovým disciplínam. No hlavne je plná pláž ľudí, ktorí reprezentujú jednotlivé krajiny a každý vám o tej svojej prezradí nejakú drobnú zaujímavosť. Objavujú sa len veľmi pozvoľne a mohli by byť viac ladení k jednotlivým krajinám (keďže ich výzor je len náhodný), no takáto drobnosť poteší.

A tento prvok má jedno hlavné opodstatnenie. V centre diania totiž nie sú Mario, Sonic alebo ďalšie známe postavičky. Ste to vy a váš Mii, ktorý vás v hernom svete reprezentuje, no taktiež ho preberáte v hlavnom režime, kedy prechádzate jednotlivými olympijskými disciplínami. Samotného Mii-ka ako takého si nevylepšujete, ale odomykáte si kozmetické predmety ako napríklad časti oblečenia, ktoré zlepšujú jeho štatistiky. Taktiež si ich môžete kupovať za nazbierané mince. Trošku však tento aspekt ťahá dole jednostranné zameranie predmetov. Ak je nejaký úbor dobrý, tak je dobrý na všetky športy. Bez ohľadu na to, že sú to napríklad plavky, aj v boxe vám zlepšia štatistiky viac ako boxerské trenírky.

V hlavnom režime, ktorý si ale sprístupníte až po chvíľke voľného hrania, postupne prechádzate od jednej disciplíny k ďalšej. V každej vás čakajú nižšie kolá a až keď sa prebojujete cez ne, môžete sa zapojiť do bojov o medaily. Môžete tieto disciplíny absolvovať sami, no pokojne aj s priateľmi v kooperácii. Otravná je však schéma, ktorou si musíte prejsť. Nejde ani tak o to, aby ste sa kvalifikovali postupne až do finále, ale o to, že po každej časti vás hra hodí zase na pláž, kde musíte prísť k hradu z piesku a opäť sa prihlásiť - tentoraz do ďalšieho kola. Namiesto toho, aby vás hra nechala postupne hrať, s možnosťou vypnúť sa na pláž, tak vás tam vždy sama vyhodí s nutnosťou opäť sa dostať k nejakému športu.

Tento príklad ale ilustruje viacero aspektov hry, keď sú fajn nápady zadupané do zeme horším prevedením či používateľskou neprívetivosťou. V tomto konkrétnom prípade to trošku zachraňujú špeciálne úlohy, ktoré do disciplín pridávajú o niečo viac súťaženia. Súťažíte proti umelej inteligencii, proti tabuľkám a rekordom hráčov zo zvyšku sveta, no aj proti špeciálnym výzvam a to často v kvalifikácii, semifinále a aj finále, takže sa musíte snažiť stále. Po prejdení celej sady disciplín začínate odznova na vyššej obťažnosti, s vyššími nárokmi už pri bežných činnostiach, no náročnejšie sú aj výzvy.

Čo si budeme hovoriť, tento olympijský turnaj síce dokáže pobaviť, ale nejaká hlboká a hlavne dlhodobá zábava to nie je. Ak sa niekedy v tejto hre zabavíte, je to s priateľmi a práve vtedy, keď to chcete. Nechýbajú rýchle režimy pre jedného aj viacerých hráčov, kde si len vyberiete postavičky, disciplínu, nejaké ďalšie drobnosti a už idete na to. Súťažiť môžete aj s „duchmi“ iných hráčov zo sveta, keď sa napríklad chcete v jednotlivých disciplínach zdokonaľovať. Stačí byť len online a hra vám už nejakých duchov stiahne. Na základné porovnávanie slúžia online rebríčky. Nájdete tu však aj náročnejšie ligy, na ktorých odomknutie si ale počkáte dlhšie. Budete v nich čeliť priamo „naskillovaným" tímom Maria a Sonica.

Narazíte tu aj na Heroes Showdown režim, kde sa proti sebe postavia dva tímy pod vedením hlavných maskotov. Taktiež môžete hrať sami alebo s priateľmi, pričom práve s nimi je to asi najzaujímavejší herný režim, lebo tu okrem športových disciplín vstupuje do hry aj taktizovanie. Naberá to skôr charakter spoločenskej hry. Víťaz disciplíny získava bonus, ktorý môže mať rôzny efekt. Napríklad súperovi dočasne vyradíte 3 postavy z tímu, ktoré si potom nemôže vybrať do ďalšej disciplíny. Môžete tak jednoducho získať výhodu, keď súperovi pred boxerským súbojom zrušíte silné postavy a smie si vybrať len zo slabučkých princezien.

Ako asi čakáte, nenájdete tu kompletné zastúpenie letných olympijských športov. Aj napriek tomu ich tu nie je málo. Sedemnásť je tak akurát, aby ste s priateľmi pri hre vedeli presedieť nejaký ten večer a skúšať nové disciplíny. Niektoré sú tradičnejšie, iné skôr v štýle známych Mario športov, a tak v nich nájdete aj špeciálne zlepšováky a útoky (Duel Mode). Ponúka je pestrá a variabilná, aby sa športy výrazne líšili, aj keď niekoľko silných chýba (guľa, všetky vodné okrem plávania, streľba a podobne). Ovládanie je čo najjednoduchšie a každý šport je vlastne minihrou. Ide o zábavu a aby ste ovládanie dostali do krvi čo najskôr. No zamrzí, že aj keď hra pre ďalších hráčov vyžaduje Wiimote ovládač, úplne rezignovala na pohybové ovládanie, ktoré by sa k niektorým športom hodilo - aspoň ako vedľajšia alternatíva.

Technicky hra nijako neoslní a nie som si istý, či sa séria od Soči po vizuálnej stránke vôbec niekam posunula. Na druhej strane však ani neurazí. Je to taký zlatý štandard zameraný na mladšie publikum a rozkošné zobrazenie známych postavičiek, pričom si má titul zachovať vysokú rýchlosť, aj keď je na obrazovke niekoľko hráčov naraz. A to sa mu darí. Nevšimnete si jediné trhnutie. Športoviská sú tiež spracované pekne a sú plné detailov. Zvuk je rovnako štandardom. Postavičky sú bez dabingu, efekty sú fajn, melódií by rozhodne malo byť oveľa viac, takto vám tá jedna hlavná začne liezť na mozog a musíte čakať, kým si odomknete iné, no sú medzi nimi staré známe skladby z Mario a Sonic sérií.

Mario & Sonic at the Rio 2016 Olympic Games netreba zatracovať. Zároveň ale ak nemáte s kým hru pravidelne hrávať, netreba sa do nej ani hrnúť. V zásade neponúka snáď žiadny vyslovene zle prevedený šport (azda len volejbal je nudnejší) a to je plus. Škoda, že hra neprináša viac športov v duel štýle, z ktorého smrdí Mario Strikers či Mario Tennis. Hre by to len prospelo. Aj tak sa ale pri hraní s priateľmi dokáže zabaviť a na ovládanie si rýchlo všetci zvyknete. Musíte však počítať s repetitívnym singleplayerom, so zlými dizajnérskymi rozhodnutiami, kedy na niečo zbytočne čakáte a aj s absenciou online multiplayeru. Niekomu nemusia voňať dnes už zastarané mechanizmy, kedy športy reprezentuje rôzne stláčanie tlačidiel, čo sa snáď nezmenilo od dôb Track and Field, no hra do nich zakomponovala aj trochu taktiky a načasovania.