Herné olympiády od Nintenda sa už stali tradičnou súčasťou prípravy na reálne športové zápolenie. Už je iba otázne, v akom časovom predstihu prídu, aké športy sa v nich objavia a či budú zastúpené aj bláznivé arkádové alternatívy. Tieto tituly nepotrebujú žmýkať dostupný hardvér, no sú ochotné predviesť sa na aktuálnej iterácii a zabaviť hráčov najmä v krátkych herných seansách. Mario a Sonic idú na Rio olympiádu dvakrát – 3DS verzia prišla v apríli, Wii U majitelia sa dočkajú koncom júna.

Handheldová forma olympiáde celkom svedčí a zrejme málokto hrá tieto hry niekoľko hodín v kuse. Jasné rozdelenie disciplín na dve kategórie pomáha odlíšiť arkádový stupeň zábavy: olympijské sa snažia aspoň o isté prenesenie reálnych športov s obľúbenými hrdinami, zatiaľ čo vytunované Plus verzie idú tvrdo po arkádovej zábave s menej i viac očakávanými alternatívami.

Bežný hráč sa môže pustiť do Mario-Sonic olympiády dvomi spôsobmi. Trpezlivý naštartuje Road to Rio mód, ktorý slúži najmä jednému hráčovi ako dlhočizný tréningový tutoriál v dvoch vetvách, Buď trénujete u Sonica alebo Maria, vylepšujete svojho Mii avatara a snažíte sa toho absolvovať čo najviac a skórovať v najväčšom počte disciplín. Výhodou tohto módu je zahrnutie aj exkluzívnych verzií športov, ktoré na vás bežne v menu nečakajú. Napríklad trojskok, štafety a iné chuťovky si užijete len tu a navyše sa môžete zapojiť do rivality medzi dvomi tábormi.

Road to Rio má dokonca aj kúsok príbehu rozprávajúci o zlodejoch medailí, ktoré treba nahradiť zlatom v každej kategórii. Ako tmel medzi jednotlivými disciplínami to stačí, ale pri opakovanom hraní by vás už asi príbeh nepresvedčil. Preto nastupuje iná motivácia pre sólo hráčov, ako Road to Rio zdolať dva razy, t.j. za Mario a Sonic stajňu zvlášť. Práve prechádzanie inými cestami doručí široké spektrum predmetov, hrateľných postáv a možností kúpiť si v hre všetko pre svojho avatara. Cez systém nálepiek môžete získať ich schopnosti a zápoliť s najlepšími.

Netrpezlivý hráč si Road to Rio nechá na neskôr a omrkne si jednotlivé športy v rýchlo prístupnej verzii. K dispozícii má väčšinu postáv (ale nie všetky, takže Road to Rio sa radšej nevyhýbajte) aj zápolení. Efektné rozdelenie na dve obrazovky po 14 športoch funguje výborne: jedna zobrazí tradičné disciplíny, druhá plusové. Máte tu chuťovky, ktoré trvajú 10-15 sekúnd a pri iných sa môžete zdržať aj 20 minút. Základný atribút zábavnosti spĺňajú takmer všetky. Súčasne môžu naraziť na diskutabilný neduh – ovládanie. 3DS verzia využíva všetky možné prvky od tlačidiel cez stylus až po gyroskopické natáčanie vrchného displeja s uhlom kamery. Ale nie všetky fungujú na 100 percent a tým pádom sa skúša iný, esenciálny atribút hry: zábava a chuť vôbec hrať ďalej.

Atletika je zastúpená v niekoľkých disciplínach. Beh na 100 m je klasické búšenie do tlačidiel a úspech závisí od dobrého štartu, za 10 sekúnd je to vybavené. Prekážková 110 m verzia zapojí aj ďalší prvok - skákanie v správnom čase a je zábavnejšia, lebo máte čo robiť a testujete si pozornosť. Plus verzie prinesú vyššiu rýchlosť aj bonusové predmety na naháňanie po trati, respektíve odlišnú výšku prekážky. Opäť platí, že 110 m vyhráva. Skok do diaľky je azda jedna z najľahších disciplín so stláčaním tlačidiel a hod kladivom už prináša prvú výzvu v podobe zapojenia techniky. Pri oboch platí, že načasovanie je všetko, prešľapy sú časté, ale dajú sa zvládnuť a vynesú medaily, hoci na zlaté to v debute nebude.

Plávanie je pomerne dlhá disciplína, ktorá nemá veľa zaujímavých prvkov: treba makať na dráhe, správne sa otočiť, makať späť. Ak máte nabitý ukazovateľ energie a doprajete si megarýchly finiš, vyhráte asi vždy. Skoky cez prekážky na koníkovi sú presným opakom: neustále dávate pozor, čo sa deje, čo vás čaká a máte pred sebou. Volíte správnu rýchlosť na dostupných častiach trate a stláčate skoky v dobrom čase, aby ste body získavali a nestrácali (dotknite sa kopýtkom prekážky a fuk ho, dve extra sekundy).

Horský bicykel je sympatická disciplína a má solídne ovládanie. Do podobnej kategórie sa dá zaradiť aj rytmická gymnastika, ktorá vás však prekvapí, pretože sa ovláda ako pieseň z iného žánru. Stačí stláčať tlačidlá v správnom poradí a presnom momente. Guitar Hero je späť! Na papieri vyzerá dobre aj plážový volejbal, ale musíte sa zmieriť s trošku bizarným ovládaním: dosť ťažko sa časuje podanie, smeče pálite úžasne a nahrávky vychádzajú 50:50. Škoda, lebo potenciál disciplíny bol väčší.

Máme tu aj dve klasiky, ktoré sa správajú podľa očakávaní. Pri boxe si budete dávať do držky, treba si zmapovať nielen údery a ovládanie, sledovať by ste mali aj ukazovatele zdravia. Je to dobrá disciplína, ibaže veľa zápasov vás baviť nebude – fuknete pár K.O., iné vyhráte na body a je to. Stolný tenis má dobrý cveng, výmeny a zábavné zápasy, ale opäť budete občas bojovať s podaním ako pri plážovom volejbale. Otázka ovládania sa opäť stáva kardinálnou – ale Nintendo ju na sto percent nerieši.

Najviac sa to prejaví pri golfe, ktorý síce ponúka 9 a 9 jamiek, ale súčasne má najhoršie ovládanie zo všetkých športov. Musíte si totiž zvoliť smer a potom silu úderu na dotykovom displeji, ale ten si robí, čo chce. Keďže golf trvá dosť dlho oproti iným disciplínam a často sa vám nedarí, je to vysoká daň za hocijakú medailu a asi ho budete väčšinou ignorovať. Od Mario Golf má paradoxne ďaleko.

A na záver najzábavnejšia dvojica. Keďže sa na olympiáde v Riu čaká výdatný futbalový turnaj, aj Mario so Sonicom majú silné tímy a zábavné zápasy, kde nie je núdza o prekvapenia v štýle 17 sekúnd pred koncom zápasu vyhrávam 4:3 a aj tak ho prehrám alebo parádna nakladačka za 2 minúty v druhej polovici, zatiaľ čo v prvej sa hráči skôr trápili. Ovládanie funguje, tímy sú zábavne poskladané.

Skvelo vyznie aj lukostreľba, kde máte tri odlišné vzdialenosti: tlačidlami ovládate luk, ale celým 3DS smer, čo výborne pôsobí a autenticky zachytí pocit sústredenia i streľby. Najnižšia vzdialenosť 50 m je lahoda, ale 70 a 90 m sú už poriadne výzvy a nečakajte automaticky desiatky bodov.

Čo sa týka ďalších možností hry, rýchlo prístupná verzia núka celú paletu obľúbených postavičiek, verzus mód je zábavný pre nových i znalých hráčov a ak milujete kráčanie s 3DS, môžete si s touto hrou vyskladať aj maratón v praxi, teda nachodiť 42,195 km so zapnutými funkciami a 3DS v batohu.

Mario & Sonic at the Rio 2016 Olympic Games spĺňa všetky (dobré i zlé) predpoklady novinky. Je celkom dobre hrateľný, handheldová verzia mu padne ako uliata, ale nástrahy v podobe ovládania či nie príliš zábavných disciplín uberajú cenné body. Výsledný balík ako kolekcia 14+14 športov poteší znalcov série, ale niektoré frustrujúce momenty by vystačili na disciplínu číslo 15 – hod 3DS do diaľky...