Aké (technické) kúzlo sa skrýva za netradičnou hrou Bound?

Sú hry umením? Aké emócie dokážu sprostredkovať? Vymysleli sme už v hrách úplne všetko? Možno aj vy si kladiete tieto otázky a hľadáte v hrách niečo nové, čo tu ešte nebolo. Príbeh, či hrateľnosť, aké ste ešte nezažili. A možno sa už čoskoro objaví niečo, čo presne splní to, čo hľadáte. Poľské štúdio Plastic, ktoré od roku 2007 spolupracuje so Sony Santa Monica (God of War), ešte tento rok vydá svoj nový unikátny počin Bound, o ktorom nám niečo viac prezradil Michał Staniszewski, kreatívny riaditeľ spoločnosti.

Ako by ste nám najskôr opísali Bound v niekoľkých vetách?

Je to náročná otázka, lebo práve nad tým rozmýšľame už od začiatku, ako by sme našu hru prezentovali. Teraz to už vieme definovať, ale len preto, že už máme hru skoro kompletnú. Je to vlastne hra s balerínou o krehkosti rodiny. Takže tak je to, no sám som nad tým dlho a tvrdo premýšľal.

Hra je naozaj silno metaforická a alegorická. Čo symbolmi ako je napríklad balerína predstavujete?

Tancovanie v našej hre reprezentuje postavu a tanec je vlastne cestou, ako sa dostať z jej problémov. Je to vlastne riešenie problémov.

Povedzte nám niečo viac o postave – baleríne.

Je našou hlavnou postavou, nemá meno, reprezentuje ženu.

Vyvíjate hru primárne pre virtuálnu realitu?

Hru vyvíjame hlavne na PS4, ale dostali sme sa k prototypu PlayStation VR a mysleli sme si, že by hra na ňom mohla fungovať a nakoniec to tam vyzerá cool.

Je to veľký boj vyvíjať hru pre PSVR?

Z pohľadu technických problémov je to naozaj veľký boj. Ale do bodu, kde sme práve teraz, sme sa dostali vďaka tomu, že používame vlastnú technológiu. Z PS4 žmýkame úplne všetko, každý kúsok pamäte, každý kúsok grafického výkonu. Naozaj je naša vlastná technológia a vlastný engine najväčšou výhodou, akú máme.

Zvažovali ste aj ďalšie VR technológie?

Áno. Sám som testoval väčšinu z nich, nemám skúsenosti s HoloLens a neskúšal som ani Magic Leap. Okrem týchto sme ale testovali všetky ostatné a máme ich v kancelárii. VR sme sa pokúšali spraviť už pred 5 rokmi so Sony HMZ-T1. To je veľmi starý headset a bol naozaj zlý a veľmi drahý. Neviem, kto by si ho kúpil. Náš predchádzajúci titul, Datura, mal VR podporu na PS3. Museli ste si PS Move ovládač pripevniť ku hlave a tak ste získali snímanie pohybu. Povedzme, že to bolo veľmi zlé, ale povedal by som, že vtedy to bola sľubná budúcnosť.

Pridá VR technológia niečo nové do hry?

Teraz, keď už máme za sebou testovanie a hru sme predviedli, povedal by som, že ju to mení. Nie je to ešte kompletné, ale pridáva veľa v zmysle pohybu. V 2D môžete kontrolovať pohľad postavy, môžeme hráča nasmerovať na niektoré miesta. Vo VR musíte prísť na to, kam ísť ďalej. Mení sa to trošku na puzzle.

Mohli by ste nám prezradiť viac technických detailov o hre? Framerate, rozlíšenie...

Teraz máme 60fps a 1080p pri 2D. Vo VR máme tiež 60fps, ktoré sú potom reprojektované na 120fps. To je veľmi dobré, v zmysle pohybu hlavy je to 120 a v prípade postavy, prostredia a scény je to 60. Myslím, že vzhľadom na výkon PS4 je to naozaj dobré. Čo sa týka rozlíšenia, máme FullHD násobené 1,4 a na tom máme 4x multisampling. Je to veľmi náročný multisampling, nie ako FXAA alebo nejaký iný post-processing multisampling. A máme niečo ako forward renderer. Takže nepoužívame viacero svetiel, máme len jedno svetlo a vďaka tomu môže byť engine veľmi rýchly. Používame veľa starších a tradičných techník, aby sme to spravili rýchlejšie a tu a tam získali 1 milisekundu.

Vo VR verzii sa mi pozdávala vaša práca s kamerou, kde používate predurčené uhly a „žmurknutie“ pri zmene kamery. Prečo ste sa rozhodli s kamerou pracovať takto?

Pri práci s kamerou sa snažíme úplne odstrániť nevoľnosť. Keďže už pracujeme s VR dlho, snažili sme sa spraviť hru, kde je obrovský svet, môžete sa pohybovať voľne, no nebude vám zle. A práve kvôli tomu používame statickú kameru so žmurknutím. Stále môžete ovládať kameru a meniť uhol. Bez takéhoto žmurknutia je zmena kamery veľmi zlá pre vaše oči, preto sme potrebovali mať tieto čierne žmurknutia. Keď by ste sa snažili pohnúť kameru, prišlo by vám zle kvôli zrýchleniu. Takto telo funguje. Keď je vaše telo stále a pri zrýchlení nevníma rýchlosť, je to by ste boli na planéte, ktorá sa pohybuje veľmi rýchlo vo vesmíre. Vidíte zrýchlenie, ale necítite rýchlosť. Keď ste v lietadle, cítite vzlietanie a pristátie, ale vo vzduchu sa môžete pohybovať, cítite len gravitáciu. Keď by ste sa vo virtuálnom svete pohybovali konštantnou rýchlosťou, je to v poriadku. Ale keď by ste sa z pokoja chceli dostať k nejakej rýchlosti, potrebujete zrýchlenie a to nedokážete ukázať, lebo vám z toho príde zle. Takto sme odstránili zrýchlenie z každého bodu hry.

Posledná otázka sa týka hudba. Postava aj aj tanec sú metafory, no hudba nie. Ako s ňou pracujete a prečo ste v nej zmixovali klasické melódie s niečím, čo má dojem neo-80s filmovej hudby?

Áno, používame mix veľmi klasicky znejúceho piana s elektro-akustickou hudbou. Je to niečo, čo mňa samého zaujíma na základe vecí, ktoré mám rád, ako napríklad filmy. Klasické piano je tu kvôli baletu. Našli sme Olega (Oleg Špudeiko, pozn. red.), ktorý pracoval s tanečníkmi a vytvoril aj baletnú hudbu, ale má tiež rád elektro-akustickú a hardcore elektronickú hudbu. Myslel som si, že to bude fungovať v našej hre, keďže je tu balet, ale aj veľmi moderne vyzerajúce a štylizované prostredie.

Ďakujem za rozhovor.