Možno ste si už niekedy povedali, že by bolo zaujímavé, keby niekto vytvoril takú hru, ktorá by neobsahovala všetko to pozlátko okolo, ale iba tú časť, pri ktorej sa zapotíte najviac – súboje s bossmi. Niečo také by bolo napríklad pri hre typu Bloodborne asi veľmi odvážne, no zároveň atraktívna výzva a aj poriadna škoda, pretože ísť od súboja k súboju bez všetkých tých ďalších možností, nepreskúmaných oblastí a podivných príšer by nebolo tak celkom to, čo by sme od hry očakávali. Vývojári zo štúdia The Game Bakers si však presne túto myšlienku zobrali k srdcu a pokúsili sa ju pretvoriť tak, aby aj napriek tomu, že v sebe hra ukrýva v podstate iba súboje s bossmi, vedela byť čo možno najviac zaujímavá. Predsa len, ak nie ste rodený bojovník a radšej sa hádžete do príbehových vĺn, ktoré vás unášajú až k vytúženému záveru hry, asi by vás neustále bitky príliš neočarili.

Furi od The Game Bakers je už na prvý pohľad zaujímavou hrou. Osloví už vizuálnym štýlom, pri ktorom sa autori inšpirovali vo viacerých sférach - silný nádych mangy tu rozhodne nie je možné prehliadnuť. Ale vývojári otvorene hovoria, že si zobrali aj kus inšpirácie od takých tvorcov, ako je napríklad Jean Giraud, ktorý svojou prácou prispel k značkám, ako je je napríklad Alien, Piaty element alebo Tron. Ďalšie inšpirácie prišli priamo z herného odvetvia, kde si vývojári viac posvietili na hry Metal Gear Solid, No More Heores a Godhand.

Furi sa aj napriek svojej prezentácii, ktorá tkvie v neustálych súbojoch s bossmi, snaží udržať veľmi vysokú úroveň umeleckého cítenia. Celá hra je, pochopiteľne, doplnená aj o príbeh, ktorý tu jednoznačne nie je iba rýchlou náhradou, čo by mala vypĺňať inak „hluché“ scény.

Jeden boss silnejší ako druhý, každý s veľkým sebavedomím. Vidíte na nich, že sú odhodlaní poraziť vás a možnosť prehry si vôbec nepripúšťajú. V hre, v ktorej ide len o bossov, je samozrejmosťou, že si na nich autori dali skutočne záležať. O ich dizajn sa dokonca postaral tvorca Afro Samurai, Takashi Okazaki. Súboje sú nepredvídateľné a napätie zostáva do poslednej sekundy. Každého bossa nestačí poraziť len raz, ale na kolená ho musíte zraziť hneď niekoľkokrát, kým zasadíte posledný úder. O sily ho teda uberáte postupne. Zatiaľ čo protivník má viac ako päť životov, vy máte len tri, no ak nejaký stratíte a v ďalšom kole sa vám podarí zvíťaziť, „život“ získavate naspäť.Toto neplatí pre bossa, ktorý stratený život už získať späť nemôže, teda iba ak vás nezabije a celý súboj nezačne odznova. Súboje sú preto o to viac vyhrotenejšie a nemôžete ani na chvíľu zaváhať.

Aj keď je každý boss odlišný, využíva iné techniky a schopnosti, všetky „kolá“ prebiehajú rovnako. Najskôr je to boj skôr na diaľku, kedy bossa oberiete o jednu časť života. V takom prípade sa zastaví, vy prichádzate k nemu a začína sa druhá časť boja – výhradne zblízka. Môžete sa pohybovať iba vo vyznačenom priestore okolo nepriateľa, čo prináša ešte väčšie napätie. Autori hovoria, že vysoká obťažnosť nie je pravidlom a je podmienená skúsenosťami každého hráča. To je pochopiteľné, no spolu s ňou chceli docieliť to, aby sa sami hráči museli o každom bossovi naučiť viac - zistiť jeho slabiny a čo každý jeho pohyb znamená. To je skutočne veľmi dôležité, najmä pri súbojoch zblízka, pretože tak ako on vás môžete rýchlo poslať k zemi, rovnako ho môžete zraziť dole aj vy, ak viete, kedy a ako správne udrieť. Hrateľnosť je po tejto stránke veľmi jednoduchá a v skratke ide o kombináciu twin-stick strieľačky s bojovkou, ktorá poskytuje množstvo kombinácií útokov zakončených pôsobivými animáciami.

Príbeh Furi je rozprávaný cez prestrihové scény, ktoré ale nie sú úplne tradičné. Úvodné zábery, ktoré vás zasväcujú do diania v hre, sú iba prostým videom, no po jeho skončení prichádza nie tak celkom bežná časť. Ak práve nebojujete, musíte sa dostať cez skutočne skvele spracované a rôznorodé prostredia s futuristickými črtami, hrajúce farbami a plné zaujímavých dizajnérskych kúskov. Máte iba jedinú cestu - kráčate vpred, nemôžete odbočiť ani doprava ani doľava, iba ísť jednou, vopred danou cestou za hlasom vášho dvorného sprievodcu s maskou zajaca na tvári k ďalšiemu, ešte silnejšiemu a neobytnejšiemu bossovi. Samozrejme, držať neustále páčku dopredu a dozadu niekoľko minút môže byť otravné, na čo autori taktiež mysleli. Ovládača sa tak môžete chytiť iba vtedy, keď práve bojujete v aréne proti novému bossovi, pretože práve tieto prechody medzi bossmi vie vaša postava prejsť aj sama – stačí stlačiť X a od bodu A do bodu B si to váš hrdina odkráča sám.

Chápem zámer tvorcov, nechceli príliš riskovať a držali sa danej cesty za ich cieľom, no možno mohli prázdne prechody oživiť niečím, kvôli čomu by naozaj stálo za to zobrať ovládač do rúk a sami by ste si s radosťou tých niekoľko minút prešli. Monológ „zajaca“ vás ešte nabáda k tomu, aby ste ovládač odložili a užívali si okolité prostredie, ktoré sa pred vami veľakrát doslova tvorí. Na druhej strane vieme, že vo Furi ide primárne o súboje s bossmi, takže ak chceli autori hráčov priamo zapojiť do hry len počas bojov, rešpektujem to.

Nedá mi to a ešte sa predsa na chvíľu vrátim k obťažnosti. V hre si môžete zvoliť na začiatku dve obťažnosti – jednoduchú a klasickú. Prvá je podľa popisu určená práve pre nováčikov, no taktiež pri nej autori dodávajú, že sa s ňou stráca čaro hry, kedže bossov zabijete aj so zavretými očami. Druhá je teda tá bežná, so všetkým čo hra ponúka. Každopádne, ak hru dohráte na tejto úrovni, odomkne sa vám ešte náročnejšia. No práve pre veľký skok medzi prvou a druhou obťažnosťou mi tu chýba nejaký stred, ktorý by ponúkal pre nováčikov nejakú tú výzvu a nedával im všetko zadarmo. Kedže, ako hovorím, prvá je veľmi jednoduchá a druhá zase môže byť pre začiatočníkov veľmi odrádzujúca.

Na Furi je okrem vizuálneho štýlu očarujúca aj hudba. Ide o elektronickú tvorbu, ktorá príjemne dopĺňa akčné súboje. Aj v tomto ohľade však autori nabrali inšpiráciu u viacerých tvorcov a na tvorbe soundtracku má zásluhu pozoruhodná kombinácia svetových skladateľov. Na komponovanie štúdio nahovorilo napríklad významného francúzskeho skladateľa Dangera či ďalších tvorcov - The Toxic Avenger, Carpenter Brut, Lorn, Scattle, Kn1ght a Waveshaper. Ak teda elektronický žáner patrí medzi vaše obľúbené, soundtrack vo Furi budete milovať. Zakúpiť si ho navyše môžete na Steame v kombinácii s hrou za 34 € (samostatne za 15 €).

Titul Furi vzhľadom na to, že bol vytvorený ako indie záležitosť, prináša nadštandardný art štýl skĺbený so skvelým elektronickým hudobným sprievodom. Ale zaujme aj po hernej stránke a ponúka slušnú porciu zábavy, no aj skúšku nervov, keď sa budete predierať cez jednotlivých bossov krok po kroku. Či už zdoláte bossa za 15 alebo 45 minút záleží len od vašich schopností, aj keď nováčikovia dajú od hry ruky preč skôr, ako by sa dostali do polovice hry. Ak však hráte na PlayStation 4 a máte predplatené PlayStation Plus členstvo, hru si môžete tento mesiac (júl 2016), stiahnuť zadarmo.