Svetový pohár v hokeji síce ešte nezačal, no ja už dobre viem, ako skončí. Vyhral som. Naozaj. Vybral som si tím Európy a aj keď je starší a nezohratý, v skupinových zápasoch sme sa oťukali a aj keď bol prvý zápas ťažký, zo skupiny sme sa dostali z prvého miesta. V semifinále to schytali Rusi a vo finále to bol urputný boj proti americkým mladíkom, no zvládli sme to a na koniec sme nad hlavu zdvihli trofej. Presne takto to dopadne. Ale pre istotu si podľa toho nepodávajte tikety. Predsa len NHL 17 aj keď prináša vylepšenia a hokej je opäť o krôčik hokejovejší, hra pravdepodobne budúcnosť nepredpovedá.

Je to už otrepaná pesnička - EA Sports na hokejovom poli nemá konkurenciu, stále robí kvalitný a zábavný hokej, ale stále to nie je to, čo by to mohlo byť. Trošku predbehnem, ale presne to isté platí aj tento rok. Po drobných krôčikoch autori sériu pomaly a postupne na aktuálnej generácii hardvéru posúvajú ďalej, ale rapídneho skoku sme sa opäť nedočkali. A ak mám byť úprimný, osobne mám s hrou ešte jeden problém. Akoby sa EA stále nevedeli spamätať z prechodu na aktuálny hardvér a aj keď NHL baví, cítiť v ňom nevyužitý potenciál a občas máte dojem, že ste sa možno na predchádzajúcich konzolách bavili viac a lepšie.

Čo ale EA Sports nemôže absolútne nikto uprieť, to je skutočne vypiplaná prezentácia. A celkovo NHL 17 prináša mnoho veľmi príjemných vylepšení, ktoré sa ale netýkajú priamo hrania, čo je možno trochu paradox. Váš celkový používateľský zážitok (ani nie tak hráčsky) je ale neporovnateľne lepší ako v prípade predchádzajúcej časti a začína to už v jednoduchom, prehľadom, elegantnom a intuitívnom menu. To samotné vás láka na širokú ponuku herných režimov, na ktoré sa môžete vrhnúť. A pokračuje to ďalej cez veľmi dobre spracovaný draft, zaujímavejšie spracované možnosti v jednotlivých režimoch a aj predstavenie komentátorov a mesta, úvod zápasov a aj ich priebeh. Poskakujúci maskot, nápisy na tabuliach v rukách divákov a iné veci vám neraz vyčarujú úsmev na tvári. Celé to navyše vyzerá ako skutočný športový prenos na NBC.

Najväčšia sila NHL 17 ale v skutočnosti tkvie v drobnostiach a prídavkoch, ktoré hra nanáša na základ toho, čo nám predviedol minulý ročník. V jadre je to totiž naozaj len naleštená a dotiahnutá NHL 16 a vidieť to najlepšie hlavne na ľade. Praktický každý jeden z ponúknutých režimov sa dočkal vecí, ktoré ho zásadne nemenia, no je vďaka nim o niečo zaujímavejší a aj zábavnejší. Okrem tých bežných a základných ako tréning alebo rýchla hra. Príliš sa nezmenila ani Sezóna a Be a Pro režim, v ktorom si vytvoríte vlastného hráča a z nováčika sa máte stať postupne hviezdou NHL. To ale týmto režimom neuberá nič z ich pútavosti.

Ako som už aj v úvode naznačil, jednou skutočne aktuálnou novinkou je prítomnosť licencovaného Svetového pohára, ktorý v hre prebieha presne tak, ako bude v skutočnosti, pričom obsahuje aj zodpovedajúce tímy s aktuálnymi súpiskami. Teda Slovákov nájdete len v spojenom tíme Európy. V zásade sa tento režim až na tímy a pravidlá finále nijako zvlášť nelíši od bežných turnajov, ale poteší takýto menší prídavok. A aj keď sa k nemu asi po prejdení nevrátite, ten jeden raz si ho určite snáď každý z vás vyskúša a prejde.

Osobne som ale najväčšie zaľúbenie našiel tento rok v režime Franchise. Ten nie je novinkou, už v minulosti ste mohli riadiť vlastný tím, ale teraz sa prvý raz dočkal noviniek, vďaka ktorým skutočne cítite, že spravujete naozaj vlastný tím. Rozšírili sa manažérske možnosti. Tie síce stále nedosahujú komplexnosť skutočných manažérskych titulov, no sú pekným spestrením. Rozhovormi ovplyvňujete morálku hráčov, riadite ich kontrakty, špeciálne aktivity (rozdávanie tričiek...), taktiež máte pod palcom marketing a aj správu štadióna.

Dobre si tak musíte rozmyslieť, kam budete získané peniaze vkladať. Platový strop totiž nie je jediná vec, ktorú musíte zvládnuť. Musíte sa starať o náladu v kabíne a aj o to, aby boli diváci na štadiónoch spokojní, čo dosiahnete správnymi cenami, akciami s hráčmi a aj starostlivosťou o vybavenie. Môžete ale meniť a upravovať aj detaily ako hudbu alebo dresy. A dokonca dostanete možnosť sťahovať sa so svojím tímom. Môžete tak prejsť do neónového Las Vegas, prípadne ak patríte medzi „klasikov“, môžete Lavíny z Colorada vrátiť späť do Quebecu, kde tím fungoval až do roku 1995 ako Nordiques. Nedokážete však presunúť tím do mesta, kde už iný je. Takže zabudnite na Stars v Minnesote.

Draft Champions je jednou z úplných noviniek. Umožní vám vybrať si tím z bývalých a aj súčasných hviezd (a dokonca na základe konkrétnej témy) a na jeden ľad tak dostať hráčov, ako je Patrick Kane, ale aj Rob Blake, Brendan Shanahan, Trevor Linden a ďalších, ktorých kartičky sme kedysi zbierali. S takýmito zostavami hráčov si môžete zahrať turnaje offline a online a navyše je tento minirežim prepojený aj na Hockey Ultimate Team, do ktorého vám vie získať bonusy a predmety. Samotný HUT sa až tak nezmenil, ale prináša niekoľko spestrení - najmä čo sa týka kolekcie kartičiek. Opäť si v ňom na ich základe staviate svoj tím a offline alebo online sa štveráte hore naprieč rebríčkami. Je to presne o tom, čo som už písal. Je to niekoľko zväčša menších zmien, ktoré ale z toho robia príjemnejší zážitok.

A zhruba rovnako ako HUT tento rok dopadol aj obľúbený online režim EA Sports Hockey League. Ak ho nepoznáte, je asi najnáročnejší v hre. Spájate sa v ňom s inými hráčmi, tvoríte spoločné tímy a bojujete proti ostatným. Tým pádom ak chcete byť prínosom a nie príťažou pre ostatných, musíte hru už veľmi dobre zvládať. Postupne sa levelujete, získavate novú výbavu pre hráčov a tým si otvárate ďalšie nové možnosti úprav. V zásade sa tento režim nijako nezmenil, no pribudli nové triedy a aj jednoduchšie možnosti hľadania a pripájania sa do hry.

A teraz k tomu hlavnému – k hokeju. Ten je náročný a prepracovaný. Pozerá sa naň výborne a aj keď má svoje neduhy (aj fyzikálne), je stále na veľmi vysokej úrovni. Na výber máte z niekoľkých schém ovládania, pričom už tradičný Skill Stick je ten najviac hokejový a dokážete pri ňom predvádzať najlepšiu hru a najmä smerom dopredu oceníte veľmi dobrú kontrolu puku. Defenzíva ale vyžaduje viac cviku. Veľkú úlohu zohráva hra telom a aj postavenie a to ako v ofenzíve, tak aj defenzíve. Veľa gólov padá po skrumážiach pred bránkou a aj po tečoch. Dokonca po tečoch až podozrivo často padajú, ak strieľate od modrej, keďže hra neraz aj čistú strelu vyhodnotí ako teč. Trošku paradoxne to často presne tak isto ohodnotia aj virtuálni komentátori a snáď to autori aspoň trošku vyladia.

Hra vie byť náročná. Povedal by som, že pre nováčikov možno až frustrujúca. Chválil som to už minulý rok a musím to pochváliť opäť - zvlášť pre nováčika je „vizuálny“ tréner veľmi veľkou pomôckou. Hra vám sama pri hraní naznačuje, kedy je ideálny moment vystreliť, kde je odkryté miesto v bránke, ako sa postaviť k vhadzovaniu a podobne. Sú to len drobné vizuálne pomôcky, no neoceniteľné. Taktiež v prestávkach medzi tretinami vám dáva rady a hodnotí váš herný prejav. Toto sa od minulého roka nezmenilo, čo je možno trochu škoda, keďže je to príliš statické a keďže už táto funkcia v hre predtým bola, čakali by sme nejaké to vylepšenie.

Ťažké srdce mám zatiaľ osobne na rozhodcov, ktorí v novom ročníku nepredvádzajú najlepšiu prácu a navyše tu nie je ani žiadna komisia, ktorej by som sa na ich výkony mohol sťažovať. Občas sú príliš benevolentní pri zjavnom podrazení, inokedy zapískajú nezmyselnú hrubosť či podrazenie, keď sa vrháte do strely a vďaka nešťastnej fyzikálnej kolízii cez vás spadne súperov hráč, ktorý ani nie je hneď pri vás. Taktiež často nezmyselne vidia postavenie hráča v bránkovisku a neuznávajú kvôli tomu góly pri bežných súbojoch pred ním. Toto sú tiež veci, ktoré nepredstavujú veľké chyby, ale mali by sa rozhodne vyladiť.

A aj na vyššie uvedených veciach ste si mohli všimnúť, že aj v NHL 17 narazíte skôr či neskôr na občas až vtipné momenty, kedy sa prejaví nešťastná AI alebo fyzikálne bugy. Puk sa niekde zasekne, hráči pri vašom útoku a prečíslení odkorčuľujú na striedačku, či za sebou zabudnú puk. Osobne ma ale potešil jeden bug, ktorý sa stal len raz. Chápem, že poriadny bodyček aj veľkým chlapom otrasie, ale to, že súperov hráč po ňom zostal nehybne stáť s pukom medzi nohami, ktorý sa nedal prebrať, to sa mi za roky hrania NHL ešte nestalo.

Tieto veci sú ale veľmi pekne vyvážené pozitívnymi drobnosťami, ktoré naozaj v hre budia kvalitný hokejový dojem. Hráči sa vrhajú do striel, často to dostanú s príklepom do členka a vtedy si neraz podskočia od bolesti, či spadnú alebo troška zakrivkajú, čo sa ale taktiež podpíše na ich dočasnom výkone, a teda s takýmto hráčom nenasadíte hneď do bežného korčuľovania, nieto ešte do šprintu. Musíte chvíľku počkať. A podobných vecí, vďaka ktorým je to stále kvalitná hokejová hra, je tu naozaj veľa, .

Čo sa vizuálneho spracovania týka, to sa od minulého roka ďaleko neposunulo. To ale nemusí byť hneď zlé. Na hru sa pozerá veľmi dobre a nedá sa povedať, že by som mal výhrady voči tomu, ako vyzerá. Na ľade je to paráda zvlášť pri bežnej kamere. Pri detailných záberoch si už všimnete, že niektorí hráči sa na svoje skutočné predlohy príliš nepodobajú a aj to, že diváci sú stále najslabšou časťou vizuálu. To už ale neplatí o zvuku a v hľadisku to žije rovnako ako na ľade, pričom z hrania máte po zvukovej stránke lepší zážitok ako zo sledovania v TV. A to ešte nehovorím o hudbe, ktorá je bezkonkurenčne najlepšia za poslednú dekádu v sérii a ponúka naozaj luxusný výber všehochuti, ktorá mixuje žánre aj interpretov do vyváženého výberu, ktorý sa pri hraní skvele počúva.

Škoda, že to isté nemôžem povedať o komentátoroch v hre. Snáď nikdy sa mi tak rýchlo nezunovali ako teraz, keď už po pár zápasoch počuť tie isté strojové vety a nič nehovoriace frázy, ktoré len vypĺňajú miesto a ticho. A to asi aj najlepšie reprezentuje chyby NHL 17. Nie je to nič závažné, kvôli čomu by ste od hry mali dávať ruky preč. Je to najlepší hokej a nielen preto, že iný nie je. Je to ďalší kvalitný ročník, ktorý prináša zaujímavé novinky. Problém vidím pri porovnaní s NHL 16, ktorá sa hrala takmer totožne, vyzerala takmer totožne a neponúka oveľa menej. Sedemnástka celkovo vyzerá ako taká vylepšená šestnástka, nie ako úplne nový ročník. Ak vám predchádzajúci unikol, do tohto bez váhania choďte. Ak sa vám doma váľa disk s tým minulým, už to také jednoznačné rozhodnutie nebude.