Zbožňujem športové filmy a na nedávnom filmovom festivale sme chvíľku s priateľmi preberali aj to, prečo sa už podobné filmy netočia. Od Prvej ligy, cez Náhradníkov až po Space Jam alebo The Mighty Ducks - mnohé z tých filmov nie sú práve najkvalitnejšie, ale spracovanie športu s dramatickým a aj vtipným príbehom na plátnach má svoje čaro. Teraz je tu ale FIFA 17 a EA Sports sa nám hrou snažia naznačiť, že podobné filmy už možno nebudeme potrebovať. Jej najväčšou a najvýraznejšou novinkou je okrem enginu totiž aj nový príbehový režim.

Príbeh je vec, ktorá v športových hrách nebýva bežná a pri futbale ide o niečo nové. Už od oznámenia boli hráči zvedaví na to, ako sa to EA podarí a či to nebude len chyták. A po kompletnej sezóne a dvoch trofejách na konte musím povedať, že aj vďaka príbehovému režimu je FIFA 17 najzaujímavejším ročníkom v posledných rokoch. The Journey vlieva živú vodu do žíl série a prináša novinku, o ktorej ste možno ani nevedeli, ako veľmi ju chcete. Hru ako takú nijako nemení, len prináša niečo, do čoho sa môžete na pekných pár hodín ponoriť a vášmu zážitku z virtuálneho futbalu to dá nový a zaujímavý scenár.

The Journey je o ceste mladíka z predmestia Londýna, ktorý už ako chlapec lepil steny svojej izby plagátmi svojho obľúbeného klubu. V mojom prípade sa Alex Hunter už ako malý zamiloval do Liverpoolu, v akadémii mu to nevyšlo, no keďže vyrastal v známej futbalovej rodine, na špeciálnych skúškach dostal ešte jednu šancu, aby sa ukázal. Skautov zaujal, rovnako aj manažéra a zrazu mu na stole ležalo niekoľko ponúk. Medzi nimi aj jedna od Liverpoolu, kde mohol ísť v stopách svojho slávneho deda. A aby toho nebolo málo, na tejto ceste ho sprevádzal aj priateľ z detských čias.

The Journey predstavuje veľmi osobný príbeh a nechýba v ňom ani rodinná dráma, vytváranie nepriateľov a aj nových priateľov. Na Oscara to nie je, aj keď je osobný, stále je pomerne jednoduchý a je jasné, že futbal tu hrá prvé husle. Stále ale dokáže zaujať, pričom vás prevedie cestou od prvého tréningu vo vašom klube po súboj o trofej, ktorá vo vašej rodine ešte chýba. Príbeh je tak trošku predvídateľný, asi aj tušíte, čo sa stane s vašimi vzťahmi a ako vo svojom vysnívanom klube po podpise dopadnete, no má dobré tempo a nebráni hre samotnej.

Zároveň vám príbeh dáva možnosť formovať Alexa. V úvode si vyberiete pozíciu, pričom je možno škoda, že kvôli príbehovému smerovaniu sú na výber len ofenzívne pozície. Ale aspoň sa častejšie dostanete do rozhodujúcich momentov. Okrem zápasov absolvujete aj tréningy a v tom všetkom sa postupne zlepšujete. Podľa zamerania a vašich výsledkov rastú Alexove atribúty a aj pozícia v tíme v očiach trénera. Ak ale o výsledky prídete, môžete sa ocitnúť opäť v boji o svoje miesto. Taktiež ale budete rozhodovať o Alexovom charaktere v dialógoch, kde máte možnosť voľby z troch možností. Tie rozhodnú o tom, či bude Alex skromný alebo namyslený, no ak sú to rozhovory pre verejnosť, rozhodnú aj o vzťahu trénera a fanúšikov k vám.

Fanúšikovia sú tu ďalším výrazným elementom, keďže vám zabezpečujú vyššiu popularitu a vyššia popularita znamená príliv sponzorských zmlúv, pričom na tomto hra ilustruje rozdiel medzi futbalom dnes a v minulosti. Začne to kopačkami, končí točením reklám. Príjemným spestrením sú drobné cameo úlohy známych futbalistov, ako Marco Reus či Harry Kane, potešia aj obstojné výkony hercov v hre. Príbehový režim je naozaj príjemným spestrením hry a bude zaujímavé sledovať, kam sa s tým EA Sports v budúcnosti posunú a či na Alexa ešte niekedy narazíme (okrem Ultimate Team režimu, kde ho dostanete ako jeden z niekoľkých bonusov).

Písal som o dvoch veľkých novinkách. Prvou je The Journey, druhou je prechod na Frostbite engine, ktorý sa stane jednotnou technológiou v EA a postupne naň prejdú všetky ich hry. Spolu s ním sa avšak nezmenila len technická stránka hry, ale aj futbal ako taký. FIFA 17 si so sebou síce nesie časť dedičstva predchodcov, no v zásade je to úplne nový futbal. Niektoré zmeny sú badateľné ihneď, na ďalšie potrebujete odohrať desiatky zápasov, aby ste si ich všimli. Niektoré veci fungujú ako v minulosti, na iné si zas musíte zvykať.

Hra je citeľne futbalovejšia, má zmenený pocit a aj kontrolu nad loptou a aj hráčmi. Hra je preto živšia a na pohľad vernejšia. Na prihrávky si treba chvíľku zvykať, ale to je prípad každého ročníka, zvlášť čo sa týka prihrávok do behu. Výrazne sa zmenili centre, no aj zahrávanie štandardných situácií, kde sa viete prepnúť do nabiehajúcich hráčov a takto si pripravovať „signály“, čo pridáva viac možností. To sa týka priamych kopov a aj rohov. Zmenené sú taktiež penalty, na ktoré teraz vplýva okrem smeru, sily a postavenia aj rozbeh, no osobne mi toto riešenie nepripadalo najšťastnejšie a na penalty si tak treba dlhšie zvykať.

FIFA 17 je taktiež viac útočne zameraná. Neviem či viac ako predchodca, ale rozhodne viac ako aktuálny ročník PES (aj keď z neho som veľa nehral). Mnoho noviniek viete využiť práve pri útočení a taktiež pri strelách objavíte vylepšenú fyziku pri kontakte s loptou. Padajú tak variabilnejšie a občas aj krajšie góly, najmä keď si na hru navyknete. Viac ich padá po odrazoch a zo skrumáží. Je však škoda, že obranná hra je fádnejšia a ani sa tu na ňu príliš nehrá.

Čo mi však osobne najviac prekážalo, to je spôsob hry. FIFA 17 naozaj ponúka pestré možností. Môžete hrať na breaky, vysoký pressing, nakopávané lopty, centre, čo len chcete. Umelá inteligencia proti vám ale vždy bude hrať takmer totožne, až vás z toho bolí hlava. Nezáleží na tom, či proti vám stojí Barcelona alebo posledný dedinský tím, ktorý hra ponúka. Vždy súper hrá na držanie lopty a kvantum prihrávok. Zvlášť na najvyšších obťažnostiach sa tak môže stať, že sa občas lopty nedotknete a len sledujete, ako súper cez milión prihrávok prechádza stredom poľa, až kým mu pred šestnástkou dobre načasovaným sklzom loptu nezoberiete či neodkopnete do outu.

O to viac táto skutočnosť bolí, keď sa rozhodnete v hociktorom režime s umelou inteligenciou hrať len za jedného hráča. Napríklad za Alexa v The Journey. Vtedy totiž presne tak isto hrá umelá inteligencia aj na vašej strane. A to si ako hrotový útočník občas fakt na loptu nesiahnete. Musíte si pre ňu ísť (no vtedy v The Journey dostávate horšie hodnotenie trénera, lebo nedržíte pozíciu), či si neustále pýtať prihrávky a aj tak z hrotového postu nakoniec skončíte radšej niekde na krídle, odkiaľ budete rozdávať prihrávky a čapovať centre do šestnástky. Ešte podhrotový hráč sa hrá slušne, vtedy môžete krásne nachádzať spoluhráčov prihrávkami do behu za obrannou líniou.

Keď už som pri tých nedostatkoch, hral som snáď všetky ročníky nonstop od 2013, niektoré viac, iné zas menej. Ale ešte v žiadnom ma tak nerozčuľovali rozhodcovia ako je to v 2017. Pri takejto obrannej hre je pochopiteľné, že raz za čas pristúpite k tvrdšiemu zákroku, či ho zle načasujete a je pochopiteľné, ak vtedy rozhodca odpíska faul. Problém je, že ho často píska aj vtedy, keď zasiahnete loptu a súper až následne spadne cez ňu alebo cez vášho hráča. A neraz pritom dostanete aj kartu. Rozhodne rozhodcovia ešte potrebujú balans, lebo niekedy už pri replay záznamoch „faulov“ hádžete ovládač o zem.

Ak ale EA nemožno niečo uprieť, je to prezentácia hry, ktorú majú opäť na špičkovej úrovni. Zápasy vyzerajú ako televízny prenos, majú zodpovedajúcu grafiku a vizuál. Taktiež menu je podarené – jednoduché a intuitívne, aby ste sa hneď zorientovali. Hra vie všetko jednoducho vysvetliť, aby bola hneď prístupná a naučila svoje princípy aj nováčikov. A atmosféra na štadiónoch je priam vynikajúca. Počujete a cítite burácajúce tribúny, čo je podporené skvelým zvukom. A keď v prvom Alexovom zápase fanúšikovia súpera skandujú „Kto si?! Kto si?!“, máte zimomriavky.

Hra boduje aj v množstve drobných detailov, ktoré si možno ani nevšimnete, či stačí len žmurknúť a uniknú vám. Alex si tak napríklad od rozhodcu príde vypýtať loptu, s ktorou strelil svoj prvý gól za svoj klub. Ak sa v priebehu zápasu zraní, čaká vás príbehová animácia, v ktorej sa stretnete priamo s fyzioterapeutom a ten vám dá odporúčania. Najznámejší tréneri v Premiere League sú do hry zapracovaní výborne, najmä Wenger alebo Mourinho, škoda len, že im v The Journey chýba dabing a s vami tak komunikujú len gestami.

Frostbite engine sa postaral aj o zlepšenú grafickú stránku. Štadióny vyzerajú lepšie a taktiež aj dianie na nich. Oveľa lepšie sú rôzne svetelné efekty, čo si všimnete zvlášť na niektorých štadiónoch. Výborne vyzerajú tí najznámejší futbalisti sveta. Ostatní už trošku slabšie. Hudobný výber je veľmi príjemne namixovaný, aby sa vám hra dobre počúvala a umocňujú to aj rôzne zvukové efekty na štadiónoch, o ktorých som už písal. Ukazuje sa, že aj v športe má tento engine čo ponúknuť a bude fajn, keď s ním EA prejdú aj na ďalšie série.

Okrem toho sa ale FIFA 17 nevyhla ani tradičným chybám, ktoré sprevádzajú štart každého ročníka. To sú tie vtipné bugy a zaseknutia, ktorých kompilácie sledujete na YouTube. Časom to zmizne, no zatiaľ sa s tým sem a tam stretnete. A problémom možno je, že hra neinovuje herné režimy tak, ako to bolo napríklad v prípade NHL 17, takže Ultimate Team sa hrá takmer bezo zmien. Opäť osloví obrovská ponuka licencovaných tímov a súťaží, ani tento rok nechýba niekoľko ženských národných tímov a keď vás dožerie umelá inteligencia, môžete využiť rozsiahle možnosti online zápolenia, ktoré dobre fungujú. FIFA 17 je dobrým štartom novej éry na novej technológii a prináša veľa pozitívnych zmien, na ktorých sa dá stavať, pričom pôsobí aj lepším futbalovým dojmom. Je tu ale veľa vecí, ktoré treba vyladiť, na čele s hrou umelej inteligencie.