Retro má stále svoje čaro. Dokonca by sa dalo povedať, že čím ďalej sa dnes posúvame, tým jeho čaro viac rastie. Nie však nejako automaticky alebo samozrejme. Priniesť kvalitný a zaujímavý retro zážitok je skôr umenie. Autori musia veľmi jemne pracovať s jednotlivými elementmi, aby výsledok ich práce fungoval, správne zapôsobil na city, pripomenul niečo staré, no zároveň aj priniesol niečo nové. Pritom tento retro dojem sa môže zniesť v rôznych podobách. Môže to byť retro vizuál, retro hrateľnosť alebo len atmosféra. Ak sa to ale nepodarí, dostanete do rúk len niečo, čo nepôsobí kvalitne, skôr len staromódne.

Riptide GP: Renegade od drobného štúdia Vector Unit v tejto súvislosti nespomínam náhodou. Hra je novou verziou Riptide GP 2, ktorá vyšla už pred dvoma rokmi. Ide o rýchle a arkádovo (takmer akčne) ladené preteky vodných skútrov vo svete neďalekej budúcnosti, kedy sú ale významné miesta na planéte zaliate vodou. Svet tak žije na jej hladine so všetkým, čo k nemu patrí. A to je aj zábava. Hra možno trochu netradične ponúka aj simplexný príbeh. Nie je to nič, čo by ste predtým nevideli. Napríklad vo filmovom spracovaní Need for Speed.

Mladí pretekári sa zabávajú zakázaným pretekaním v zatopených uliciach niečoho, čo bolo kedysi mesto. Na svoju mladícku nerozvážnosť ale jeden z nich doplatil a to ste práve vy. Končíte v base a váš rival odchádza s úsmevom na perách. Po niekoľkých rokoch sa odtiaľ dostanete a opäť sa vydávate na pretekársku dráhu, no svoje renomé si musíte začať budovať od nuly. A to len aby ste na konci mohli čeliť tomu, kvôli komu ste skončili za mrežami. Zároveň táto časť hry pôsobí aj ako akýsi stručný a krátky tutoriál, v ktorom sa naučíte základné princípy pretekania na vode.

Pre tých, ktorí hrali GP2, nebude Renegade až takou novinkou. V zásade je základná herná premisa rovnaká. Autori sa pokúsili priniesť opäť jednoduchú a prístupnú arkádu, do ktorej sa dokážete ihneď dostať, no aby sa vás pokúsili pri nej aj dlhšie udržať, na základnú vrstvu balia ďalšie, ktoré rozširujú samotnú hrateľnosť a pridávajú nové prvky. V jadre je Renegade stále o tom, aby ste sa umiestnili na niektorej z prvých troch priečok. Čím ďalej ale ste, tým viac vecí sa musíte naučiť, aby ste sa na tieto miesta dostali.

Hovorím, samozrejme, o kariére, ktorá je ťažiskovým režimom hry. Začínate s najjednoduchším strojom, bez rozšírení, no taktiež proti tým najslabším protivníkom. Máte pred sebou prvú sériu pretekov, v ktorých sa musíte dobre umiestniť, aby ste si odomkli ďalšiu, kde na vás čaká nová výzva. Takto splníte jednu časť kariéry a na jej konci na vás čaká pretek proti bossovi (prípadne bossom). Týchto častí je niekoľko, no okrem nich hra ponúka aj vedľajšie, nepovinné preteky, ktoré si tiež postupne odomykáte. Tie sú náročnejšie ako bežné preteky, no zároveň ponúkajú aj zaujímavejšiu odmenu v podobe skúsenostných bodov a kreditov.

Čo sa týka samotných pretekov, tých je v hre hneď niekoľko typov. Sú to tradičné okruhy, kde musíte na trati odjazdiť niekoľko kôl a skončiť čo najlepšie. Nechýbajú časovky ani obligátna eliminácia, kde vypadáva vždy posledný a vy musíte na trati vydržať čo najdlhšie. No a sú tu aj kaskadérske preteky, kde ste na tratí sami, pred vami je séria skokanských mostíkov a z naučených (alebo skôr kúpených) trikov musíte priamo počas preteku vystrúhať čo najvyšší bodový zisk. Čím zložitejší trik, tým viac bodov zaň získate. No bojujete aj s časovým limitom a faktom, že nie každý trik sa vám vždy musí podariť.

Pomaly sa ale dostávam k jednému z niekoľkých závažných problémov Riptide GP: Renegade a aj sa vrátim k spomínanému retro z úvodu. Aj keď by sa tak hra svojou jednoduchosťou možno chcela tváriť, jej režim kariéry nepôsobí ako retro, ale len zastarano. Je fádna, časom stereotypná, akosi sa nikam neposúva a spolu s tým sa aj vám zdá, že stagnujete a robíte stále to isté, len náročnejšie. Je naozaj elementárna ako z doby Need for Speed 3, čo bola síce vynikajúca hra, no dnes je už naša predstava o chytľavej pretekárskej kariére niekde inde.

Trošku sa to snažia vylepšovať mierne RPG prvky. Postupom v kariére si odomykáte nových jazdcov a vizuálne vylepšenia stroja, no aj nové vodné skútre a možnosti ich zdokonalenia. Nielenže sa teda dostanete k výkonnejším strojom, ale máte ešte možnosť trochu sa s nimi pohrať - pridať im rýchlosť, ovládateľnosť, boost, či iné vlastnosti. Postupné vylepšovanie síce nie je prevratný prvok, ale zabaví. Len je veľká škoda, že aj toto je časom dosť grindovačka, a musíte sa vrátiť späť k už dokončeným pretekom, aby ste si nahrabali ďalšie kredity, za ktoré sú kúpite vylepšenie či nové triky.

A aj keď je strojov v hre relatívne dosť a pri nich skutočne cítite aspoň nejaký ten progres, horšie je to už s počtom tratí. Možno aj tie prispievajú k tomu, že je časom kariéra stereotypná. Navrhnuté sú síce dobre, ponúkajú skratky, alternatívne trasy a aj skryté bonusy, no je ich pomerne málo a rýchlo sa ich prejete. Čo je škoda. Oproti pôvodnej hre sa síce dočkali výrazných rozšírení a vylepšení, no rozhodne by autori mohli zapracovať aj na počte či variáciách. Takto ich ťahá naozaj len nápaditý dizajn a zaujímavé umiestnenie.

A vo výpočte chýb pokračujeme. Renegade šliaplo trochu vedľa aj v oblasti umelej inteligencie, ktorá sa veľkým dielom podieľa na tom, že je hra neskôr naozaj slušne náročná a poskytuje výzvu. To by samé osebe nebolo zlé, len keby sa umelá inteligencia nesprávala tak strojovo a nalinajkovane. Časom už dokonca budete presne vedieť, kde vás predbehne. Ide ideálnu stopu, nenechá sa vami rozhodiť. Navyše tu a tam narazíte aj na políciu, ktorá vás chce zdržať a prípadne aj vytlačiť. Problém je, že ide len po vás a ďalších jazdcov si vôbec nevšíma. Občas síce viete ich prítomnosť využiť vo svoj prospech (keď sa dostanete do brázdy za nimi a idete rýchlejšie), no často sú skôr otravní.

Technicky Renegade tiež nie je žiadny zázrak. Hra pôsobí jednoznačne zastarano aj po vizuálnej stránke. Má to však aj druhú, skôr pozitívnu stranu mince. Recenzovaná PS4 verzia išla ako namydlený blesk a nezbadáte jediné trhnutie či nejaký iný neduh. Na PC vám zas stačí aj naozaj slabé, staré a nevýkonné železo na to, aby ste si pohodlne a kvalitne zahrali. Kedy naposledy vám v nejakej novej hre stačil 1 GHz procesor? Okrem kariéry aj hudba pôsobí ako spred 16 rokov, no v tomto prípade to je skôr to príjemné retro. Je to jednoduchá elektronika ako kedysi a k hre to sedí.

Aj keď recenzia Riptide GP: Renegade môže vyznievať veľmi negatívne, hra nie je úplne na zahodenie. Jednoduché a rýchle pretekanie zabaví, neskôr ponúkne slušnú výzvu aj pre skúsených jazdcov. A ak vás jazdenie v kariére omrzí, vždy si môžete užiť zábavu pri multiplayerovom hraní, na ktoré sa môžete spoľahnúť. S priateľmi je to oveľa väčšia zábava a možno sa aj viac prejaví akýsi akčný aspekt jazdenia. Môžete si zajazdiť online, no najlepšie spravíte, ak si k hre sadnete spolu s priateľmi pred jednu obrazovku a až vo štvorici si to rozdáte naživo, aby ste zistili, kto je na vodných skútroch ten najrýchlejší.