Tak sa nám v Konami dohodli s Barcelonou, a to tak, že katalánsky klub sa stal rovno výkladnou skriňou aktuálneho ročníka série PES. Začíname na majestátnom Nou Campe, licencované by malo byť všetko, vrátane uterákov v šatniach, ktoré nevidno. Barca frčí a Konami sa vezie. Inak je PES 2017 prakticky tou istou hrou ako vlani a predvlani, teda hrou, čo nepotrebuje naháňať body okázalou prezentáciou a sústreďuje sa na to najpodstatnejšie - na sprostredkovanie čo najintenzívnejšieho futbalového zážitku. Ihrisko, lopta, hráči, všetko dôležité a zaujímavé sa odohráva práve tu. Ale stačí to?

Malo by to stačiť, najprv a v prvom rade ide predsa o futbal. O hru myslím. Nie o tú šou ani o tie obrovské peniaze a korupciu a o všetky tie svinstvá, napriek ktorým futbal stále zostáva najpopulárnejším športom. A vôbec, dá sa oddeliť futbal hra od futbalu biznisu? Asi nie a treba to pripomenúť práve v súvislosti s titulom Pro Evolution Soccer, tým malým, akože dobrým sympatickým futbalom, ktorý zvádza nerovný konkurenčný boj so súperom gigantických rozmerov, a zároveň od neho tak trochu odpisuje s ambíciou stať sa viac hráčsky prístupným.

Výborné je, že predsa len k akýmsi zmenám došlo, takže nejde o úplne identickú hru ako vlani. Zmizli komické choreografie, v ktorých hráči automaticky kopírovali pohyb úspešného strelca v kratučkých in-game videách, ktoré predchádzali predskriptovaným gólovým oslavám. Hráči, aspoň teda tí, čo majú svoje reálne predobrazy, sa zase troška viac podobajú, futbal je viac futbal a vôbec, povinná jazda, táraniny, ktoré si môžeme odpustiť. Ak má byť Pro Evolution Soccer tým, čím chce tak okázalo byť, najpoctivejším futbalovým simulátorom, treba mu naložiť, koľko znesie, lebo v žiadnom prípade nejde o dokonalú hru a o simulátor azda vôbec nie.

Vykašlime sa na licencie, ktorých v hre viac nie je, ako je. A je to dôležité a nie, že nie, a nie je normálne, aby si to hráči riešili sami dodatočnými úpravami. V defaultných nastaveniach je totiž Pro Evolution Soccer až frustrujúco otravnou hrou, ktorá síce predstiera, že futbal je na prvom mieste, zároveň sa však zo všetkých síl snaží kompenzovať prirodzené rozdiely medzi hráčskymi schopnosťami, aby aj začiatočníci mali pocit, že im to vlastne celkom ide, keď sa náhodou stretnú v ľútom online zápase s borcom, čo Pro Evo hráva roky dňom i nocou. Nemalo by sa to stať, hra pri výbere zohľadňuje úroveň toho ktorého hráča, avšak nie vždy to funguje a čo je podstatnejšie, dá sa to veľmi ľahko obísť.

Centrom online hrania je už tradične veľmi dobre premyslený mód My Club, v ktorom budujete svoje mužstvo, obchodujete s hráčmi, trénujete a v neposlednom rade reagujete na aktuálne výzvy. A stúpate alebo klesáte v štatistikách podľa úspešnosti. Podarené, preverené, nie je čo riešiť, tak preklopíme z minulého roka a pridáme kozmetické vylepšenia. Asi tak si to povedali v Konami.

Druhým základným módom, znova presne ako vlani, je Master League, teda tradičný manažersko-hráčsky mód, v ktorom prechádzame jednotlivými sezónami lokálnych líg, teda tých, čo sú v hre prístupné a hrajú sa tu i medzinárodné súťaže s Ligou majstrov v čele. Tu je, samozrejme, veľmi dôležitý aj singleplayer, ale čo si budeme nahovárať, aj tu platí, že singleplayer ako taký je vlastne len veľmi, veľmi veľmi dlhým tutorialom, ktorý je v hre predovšetkým na to, aby pripravil hráčov na hranie online. A kto futbal online nehráva, hoci hru samotnú zvláda a ani na najvyššej obťažnosti mu nerobí zásadnejšie problémy poraziť praktický ktorýkoľvek tým ovládaný umelou inteligenciou, ten akoby nehral vôbec.

Preto je zarážajúce, aké veľké problémy má Pro Evo práve ako online hra. Začína to neúmerne dlhým čakaním na súpera, pokračuje lagovaním, ktoré je o to horšie, že systém akoby sa zo všetkých síl snažil, aby hra bola čo najplynulejšia aj za cenu neúnosného spomaľovania a končí to stratou spojenia tesne pred koncom zápasu. A nie iba vtedy, keď vyhrávate natoľko presvedčivo, že je na mieste upodozrievať oponenta, že sa odpojil, ale aj vtedy, keď prehrávate vy sami pokojne aj s rozdielom triedy a vôbec, mali by ste byť ľahkou korisťou. Jasné, stane sa, ak sa však jeden večer čosi podobné prihodí päť-šesť ráz, pričom preukázateľne problém so sieťou nie je na vašej strane, poriadne to vytočí. Človek by rád hral, namiesto toho do zblbnutia reštartuje. 

A komentár je priam idiotský. Na to, že komentátori trúsia banálne frázy, sme si mali šancu zvyknúť, nedá sa však zvyknúť na to, že komentár často znie, akoby komentoval celkom iný zápas, nie ten, čo sa práve hrá. Schalke zvýši náskok na päť nula, a komentátor bez hanby začne tvrdiť, že je mimoriadne dôležité streliť kontaktný gól. Netáral podobné hlúposti ten týpek aj minulý rok? Táral? A to nikomu ani len nenapadalo, že by sa s tým malo čosi robiť? Malo, avšak v hre sa dá urobiť iba to, že prepneme jazyk, v mojom prípade zo španielčiny na taliančinu, obom síce nerozumiem, ale aspoň znejú nádherne futbalovo.

Podstatne závažnejším problémom však je samotné jadro, teda to, čo sa odohráva na ihrisku. Mužstvo sa síce riadi taktickými pokynmi, ktoré dostane v predzápasovej príprave, ale len do tej miery, ako to vyhovuje konceptu hry. A tá sa sústreďuje na „pekný futbal“, čo znamená, že napriek hráčskym snahám sa v PES v podstate nedá hrať síce nesmierne škaredý, ale o to praktickejší futbal. Hra zohľadňuje, že niektorí futbalisti sú lepší, iní horší a je tu aj hŕstka tých najlepších, ktorí na jednej strane pôsobia ako futbaloví bohovia a zvládajú neuveriteľné veci. Na druhej strane ale, ak sa to konceptu hry, v ktorej sa stále čosi zaujímavé musí diať, hodí, začnú sa správať ako drevení pandrláci neschopní dostať loptu do autového bezpečia jedným odkopom.

A tak sa to na ihrisku neustále prelieva z jednej strany na druhú. Niet takmer akcie, ktorá by neskončila v šestnástke súpera alebo babrácky zahodenou šancou, ak príliš vyhrávate alebo nemožným utrmácaným gólom z náhody, ak treba, aby ste znížili súperov náskok. Hra v šestnástkach na oboch stranách je preto priam zúfalá, často až frustrujúca, vyslovene podliehajúca náhode. Veľa šancí, málo gólov, teda nie málo, tak akurát na zápas, ale vzhľadom na šance málo. Navyše platí, že v hre akoby fungoval princíp šťastia a nešťastia. Sériu úspešných ľahkých zápasov bez ohľadu na súpera strieda séria zápasov vydretých a ťažkých, zápasov, čo sa dajú vyhrať iba s vypätím všetkých síl a hre akoby vyslovene napriek.

Prvý rok to bolo fajn, vlani už to škrípalo a teraz to vyslovene vadí. Akoby toho nebolo dosť, každý zápas končí neúmerne dlhými highlightmi, teda sériou videí rekapitulujúcich priebeh zápasu. A keďže každý zápas je plný šancí a zaujímavých momentov, lebo hra sama je tak nastavená, existujú len dva druhý týchto vyrušení - dlhé a ešte dlhšie. Preklikať sa treba obomi.    

Toto má byť najlepší futbal na trhu? Ale áno, asi je, lenže ono je to skôr smutné. Stávka na istotu, ktorá nikam nič neposúva natoľko zásadne, aby bolo treba vymeniť starý ročník za nový. Jednoducho prudko precenená hra, presne ako klub, ktorý sa stal jej najväčšou tohtoročnou devízou.