Mario síce môže byť najpopulárnejší herný maskot všetkých čias, rovnako sa aj jeho hry môžu predávať vždy v miliónoch, to ale neznamená, že aj jeho série nemajú svoje problémy. Skákačky, motokáry a športové hry majú svoju jasnú identitu a aj kvalitu, ktorú potvrdzujú každou ďalšou časťou. Minulý týždeň sme sa pozreli na nový prírastok do RPG série Paper Mario, ktorá na tom už tak dobre nebola. A rovnakú krízu identity prežíva aj séria Mario Party, ktorá je asociovaná najmä s domácimi konzolami, kam aj jednoznačne patrí, no v posledných inkarnáciách sa tam nevedela až tak dobre uchytiť. A tak to Nintendo opäť skúša na handhelde 3DS.

Osobne nie som úplne stotožnený s tým, že by sa párty hranie z obývačiek s priateľmi presunulo do zadného vrecka nohavíc, v ktorom si niekde von za partiou nesiete svoje 3DS. A asi si tým ani v samotnom Nintende nie sú takí istí. Mario Party: Star Rush predstavili akoby len tak mimochodom na tohtoročnej E3 v tlačovom vyhlásení a pridali video. Utieklo pár mesiacov a hru máme v rukách bez veľkých fanfár alebo chválospevov. O čom to svedčí?

Stále je tu badať tú krízu identity a autori nevedia, čo si s týmito hrami počať. Desiatka alebo Island Tour na tom boli rovnako. A tu sa to v Nintende rozhodli vyriešiť možno trochu šalamúnskym, no rozhodne netradičným spôsobom. Rozhodli sa zo Star Rush vytvoriť maximálnu všehochuť. Poznáte tu rozprávku o tom, ako psík s mačičkou piekli tortu. To isté sa počas vývoja dialo tu. Čo sa našlo v chladničke a špajze štúdia, to nakoniec v hre aj skončilo. A aj keď výsledky podobných kulinárskych experimentov často končia skôr výplachom žalúdka, tu to z nejakého podivného dôvodu aj celkom slušne funguje.

Je však pravdou, že si na hru treba nejakú dobu zvykať. Váš vzťah s ňou sa totiž bude vyvíjať. Najskôr si vás nezíska, možno si budete hovoriť, že je to rovnaký priemer ako pred dvomi rokmi. Ale tak dáte jej šancu, keď už ste do nej investovali peniaze a aj trochu času. A ona sa postupne trošku zlepšuje. Po 10-12 hodinách si rovno poviete, že sa k nej oplatí tu a tam vrátiť. Samozrejme, ale za predpokladu, že máte s kým. V úvode je pred vami len veľmi jednoduchá herná ponuka, ale tá sa vďaka systému progresu stále rozširuje.

Spomínaná všehochuť od psíka a mačičky sa prejavuje najmä v tom, že autori do hry nahádzali prakticky všetky herné režimy a minihry, ktoré im napadli. Minihry sú súčasťou tých najväčších režimov, ktoré sú dopĺňané zase menšími, jednorázovými. Vo výsledku tu tak nájdete dobrý a aj zlý obsah, ale nejakým zázrakom prevažuje ten dobrý a zábavný. Stále sa ale s hrou povezie mrak toho, že niečo z ponuky si odomknete, vyskúšate a už to nikdy v živote neuvidíte.

Teraz trochu čísel. Star Rush obsahuje 9 herných režimov, z toho iba jeden je pasívny, v ktorom si prezeráte modely odomknutých postavičiek. Je tu voľný výber odomknutých minihier, rytmická minihra, šplhanie po špeciálnej veži, kde jeden zlý krok znamená ísť odznova, či klasické spájanie blokov s rovnakou farbou. Minihry sú len na rýchle hranie, veža je nuda, rytmický recitál je nuda, Boo's Block Party je príjemná puzzle záležitosť. Mario Shuffle je pre dvoch hráčov, každý má postavy a hodmi kockou sa musíte dostať na druhú stranu lineárneho herného plánu, pričom idete oproti sebe.

Balloon Bash je už podobný tomu, čo zo série poznáte. Ste na malom hernom pláne vo štvorici, hádžete kockou a snažíte sa prostredníctvom balónov a minihier nahrabať čo najviac hviezd a mincí. Pomaly to graduje a druhý najzábavnejší režim je Coinathlon, ktorý tiež podporuje až štvoricu hráčov a tiež sa sústredí na zbieranie mincí, no trochu inak. So súpermi ste na pretekárskej trati, kde máte absolvovať tri kolá. Vpred sa posúvate len mincami, ktoré v minihrách získate, pričom každá minca predstavuje krok. A ako asi tušíte, musíte do cieľa dobehnúť na prvom mieste. Aby to však malo šťavu, tu a tam získate nejaký power-up, ktorým môžete spomaliť alebo aj zastaviť súperov. A šťavu to naozaj má.

Hlavným režimom je Toad Scramble. Štvorica hráčov sa dostáva na teraz už veľké herné plochy, kde sa ale už nemusíte pohybovať ako po hernom pláne, ale ľubovoľne. Záleží len na tom, aké číslo padne na vašej kocke. To môžete ovplyvniť bonusmi, ktoré získate po stúpení na políčko s otáznikom. Takto môžete získať dva hody naraz, posunutie o 5 dopredu a podobne. Aj keď do hry vstupuje každý hráč ako Toad a všetci tak majú rovnaké schopnosti, pohybom po hernom poli viete svoju partiu rozšíriť o známe postavičky, ako je Mario, Donkey Kong a veľa ďalších. Každá postavička má vlastné kocky, napríklad na Donkey Kongovej sú síce 4 nuly, ale aj 2 desiatky. Vy si potom len vyberiete, ktorá postavička je šéfom partie.

Vašou úlohou na hernom poli je dopracovať sa na políčko s bossom a potom ho poraziť, za čo získavate hviezdy. Okrem toho je však na herných plánoch veľa políčok a jednotlivé mapy sa líšia veľkosťou aj zložitosťou či pascami. Sú zasadené po trojiciach v štyroch svetoch, pričom ten posledný vám dá už poriadne zabrať, keďže pravidelne mapu zaplavuje láva. Porazenie bossov predstavuje určitú minihru. Avšak pole je posiate aj inými poličkami, kde zbierate mince, dôjde k drobnému duelu so súperom (napríklad treba trafiť políčko v presne určenom čase), či narazíte na jednu z bežných minihier. Za tie získavate mince a 10 mincí sa v konečnom zúčtovaní zmení na hviezdy. Vyhráva ten hráč, ktorý má najviac hviezd.

Celkovo Star Rush ponúka viac ako 50 minihier a opäť sa tak pripomína situácia, keď do hrnca autori nahádzali všetko, čo im napadlo. Vo výsledku tu tak nájdete zábavné, ale aj slabé minihry. Našťastie je väčšina z nich v tej prvej kategórii a aj po niekoľký raz vedia stále zabaviť. Sú založené na rýchlosti, pamäti, reflexoch a aj šikovnosti, čiže taký pestrý mix, ktorý by mal dať šancu všetkým. Aby to hra ešte viac vyrovnala, často stavia len na šťastie. Ten, kto na mape narazil na najviac postavičiek, má v súbojoch najviac spoluhráčov a tí mu pomáhajú s bossmi. Ak sa zase niekomu v hre príliš nedarilo, stále môže dostať mince ako „odmenu“ za to, že bol posledný.

Hra sa tak občas javí byť nefér a čo si budeme hovoriť, neraz naštve, že sa snažíte a niekto vás predbehne o jedinú mincu, ale to k tomu nakoniec tak trochu patrí. Máte potom chuť rozohrať partiu hneď znova a vrátiť mu to. Pomáha tomu aj systém progresu, kedy si postupne zvyšujete svoj Party level. Má 13 úrovní a každá vám odomkne nový režim alebo novú postavu a aj vďaka tomu vyskúšate aj tie menej zaujímavé režimy a do hry sa pustíte často.

Audiovizuálna stránka zodpovedá jednoduchému párty razeniu hry a tiež tomu, že hra beží na 3DS. Ale neurazí. Rozhodne poteší obrovská amiibo podpora, keďže hra podporuje takmer 20 postavičiek a tie vám v hre odomknú niektoré bonusy či dokonca uzamknuté funkcie. Odomknete si nové skladby, pozadia, či vám hra dá špeciálne kocky. Napríklad Mario amiibo vám umožní použiť hod dvomi kockami, ale len raz. Vďaka amiibo môžete pri neúspechu v Challenge Tower pokračovať tam, kde ste skončili.

Mario Party: Star Rush je zaujímavým experimentom a asi ani v Nintendo nevedia, ako je možné, že nakoniec funguje. Použili toľko nábojov, že nakoniec niektoré z nich trafili do čierneho a nebolo ich málo. Ale nie je celkom isté, že to platí aj na Slovensku. Pri hre sa totiž zabavíte len vtedy, ak máte priateľov s 3DS. Nemusia mať nutne aj hru, keďže celkom slušná porcia obsahu sa dá zdieľať vďaka Download Play funkcii, kedy z jednej kópie hry hráte režimy Toad Scramble, Coinathlon a Balloon Bash všetci. Zvyšné režimy môžete hrať len vtedy, ak má hru každý. Záverečné konštatovanie teda znie: ak máte poruke priateľov s 3DS, hra vám má čo ponúknuť.