Prísť na trh so zlou hrou je škoda. Prísť na trh s dobrou hrou, ale na platformu, na ktorú sa nehodí, je ešte väčšia. Ten premárnený potenciál vám nedá spávať. Radi by ste sa bavili, občas sa dokonca naozaj aj dobre bavíte, ale súčasne máte pocit, že z hry nevyťažíte maximum. Nintendo sa aktuálne ocitá v nie príliš povzbudivej situácii. 3DS ide na dračku, ale WiiU zaostáva za očakávaniami. Kým pôvodné Wii bolo považované za výbornú párty konzolu, bláznivý multiplayerový zážitok pre partiu na WiiU nájdete len ťažko. Pri launchi sme sa dočkali zábavného parku Rabbids Land, prednedávnom zas Wii Party U, ani jedna z týchto hier však nevzbudila väčší záujem. Situáciu mohla zachrániť nová hra zo série Mario Party.

Nová párty ale prichádza na 3DS, čo je dosť rozporuplné rozhodnutie a výrazne to hre sťažuje situáciu. Mario Party: Island Tour totiž nadväzuje na sériu, ktorá za 16 rokov priniesla už 13 časti, ale kvalitatívne od začiatku postupne upadala, až sa dostala len do jemne nadpriemerných vôd. Podarí sa najnovšiemu prírastku napraviť pošramotenú povesť série a zaujať aj hráčov na cestách?

Mario Party je už tradične zbierkou drobných minihier, ktoré síce nevsádzajú na hĺbku, ale kompenzujú to intuitívnosťou, hravosťou a variabilitou. Ani v Island Tour tomu nie je inak. Najznámejšie postavičky Hríbikova dostali pozvánky na oslavu v oblakoch a s prijatím pozvania neváhali ani na chvíľku. Základná ponuka pred vás stavia sólové hranie a párty režim. Ak ale vo svojom okolí nemáte trojicu kamarátov s 3DS, párty si príliš neužijete. Pritom hra podporuje Download play funkciu. Stačí teda jediná kópia a minihry z nej dokážete zdieľať s ďalšími handheldmi.

Online hrania sa bohužiaľ nedočkáte a to isté platí pre online rebríčky. Hranie osamote zas nenapĺňa podstatu Mario Party. A aj keď máte k dispozícii stále pomerne veľa obsahu, k skutočnej zábave niečo chýba, napriek tomu, že ponuka je naozaj bohatá. Sólo hranie, odhliadnuc od galérie s bonusovými materiálmi a obchodu na ich nákup za nazbierané mince, ponúka 4 možnosti ako sa môžete pustiť do hry. StreetPass technológiu využijete na súboje v minihrách a môžete sa pustiť do súboja proti Bowserovi v jeho veži pozostávajúcej z 30 poschodí. Alebo si zvolíte len jednotlivé minihry, buď vo forme voľnej hry, s postupom na čas alebo aj na body. Nakoniec vás čaká Party režim.

Minihry v Mario Party: Island Tour sa delia do 4 kategórií, ktoré si buď vyberáte, alebo vám ich namieša hra samotná v niektorom z režimov. Hlavných, ktoré v sebe skrývajú širokú paletu úloh pre každý jeden ovládací prvok handheldu, je až 69 a zväčša trvajú do minúty. Jazdíte, skáčete, šplháte, hovoríte do mikrofónu, lovíte pohybom handheldu, alebo aj kreslíte. Ponuka je skutočne pestrá a bohatá a aj keď sa zopár schém opakuje (napríklad zhadzovanie súperov z rôznych plošín), ide o slušne nastavený mix šťastia a skúseností. Avšak niekedy až príliš jednoduchý. Absencia akejkoľvek výzvy je pre sólo hranie nepríjemnou ranou pod pás a keď zistíte, že hrou prechádzate ako horúci nôž maslom, motivácia hrať ďalej, z vás postupne opadne.

Ďalšou kategóriou minihier sú súboje s bossmi. Tých je v hre 6 a potrápia vás hlavne v dueli s Bowserom. Súboje vás postavia aspoň pred nejakú výzvu a každý z nich je iný. Samozrejme, vsádzajú na čarovné pravidlo troch a vždy sa trošku obmenia. Ďalej tu nájdete aj trojicu rébusov, ktoré spočívajú v spájaní prvkov, či už ako v Tetrise, alebo ako v Hexicu. Poslednou kategóriou sú špeciálne minihry. V dvoch potrebujete AR kartičky a bojujete s goombami, či leziete na vežu priamo u vás doma. Posledná z nich vás necháva rozprávať do mikrofónu čo najvernejšie, podľa predlohy jednej z postavičiek.

Pre vlkov samotárov je najlepšou voľbou Bowserova veža. Čaká tam 30 poschodí a na každom iná výzva. Vyberáte si z dvojice minihier a po zdolaní postupujete vyššie. Každé piate poschodie patrí bossovi, s ktorým si taktiež musíte poradiť. Bowser sa vám pri tom všetkom snaží hádzať polená pod nohy. Je škoda, že sa autori rozhodli nechať tieto prekážky len "akože" a v skutočnosti sa nikdy neocitnete o niekoľko poschodí nižšie, lebo to padne na kocke. Aj keď pomaly rastie obtiažnosť umelej inteligencie, žiadny zázrak to nie je a prekážky v postupe by dynamike hry len pomohli. Celú vežu zdoláte zhruba za 90 minút.

Ťažisko hry aj pre jedného hráča však tkvie v party režime. Na začiatku si musíte vybrať jednu z piatich herných dosiek a z desiatich postavičiek. Dosky sa líšia tematicky, dĺžkou hrania, ale aj v tom, akú úlohu zohráva šťastie a vaša šikovnosť. Na niektorých si tak cestu vpred vydláždite šťastnými hodmi kockou, na iných musíte súperov porážať v minihrách a inde vás zase z cesty zhodí veľká strela z dela. Líšia sa aj v štýle postupu. Niekde hlavne hádžete kockou a podstupujete eventy na herných políčkach (poskočenie vpred, vzad, výmena pozície so súperom). Inde je to hlavne o minihrách a tie sú rozosiate po políčkach, no prebiehajú aj automaticky. Alebo máte k dispozícii dve karty s číslami, ktoré vás posunú vpred a môžete si vyberať len spomedzi nich. Nechýbajú power-upy, ale aj postihy.

Hra disponuje ešte ďalšími dvoma hernými doskami. Jedna je určená len na multiplayer, druhú si musíte odomknúť prechádzaním hrou. A práve táto je najzaujímavejšia. Opäť v nej musíte čeliť Bowserovi, tentoraz je však víťazom ten, čo do cieľa dorazí ako posledný. Doska obsahuje niekoľko šikovných nápadov a aj keď je pomerne dlhá, stále sa vás snaží posunúť čo najbližšie k cieľu. Napríklad tentoraz minihry vyhrávate kvôli tomu, aby ste na kocke dostali čo najnižší bonus k hodenému číslu.

Mario Party: Island Tour je graficky pomerne jednoduchou hrou, no rozhodne neurazí. Pozerá sa na ňu veľmi príjemne, presne zapadá do už dobre známeho výtvarného štýlu Mario hier a v 3D pekne vynikne hĺbka prostredia a postavičiek. To isté môžeme povedať o zvukovej stránke hry, ktorá vám zahrá príjemné melódie a taktiež nijako zvlášť nevybočuje zo základov série.

Mario Party: Island Tour mohla byť slušná hra. Nie vynikajúca, ale taká, ktorú vytiahnete na chate a s priateľmi sa s ňou pri pive dobre zabavíte. Na to však minihrám chýba niečo nové, čo sme ešte nevideli. Aj keď väčšina z nich zabaví, sú pomerne tuctové a nijako zvlášť hlboké. Je priam trestuhodné, že Mario neponúka žiadnu online podporu a režimy pre jedného hráča, až na pár výnimiek, príliš rýchlo unudia. Taktiež znovuhrateľnosť je pojem, ktorý  je pre hru neznámy. Nemôžem jej však upierať určité  kvality - jednoduchá hrateľnosť má svoje čaro a takých 6-7 hodín pri hre pokojne strávite. Navyše podpora Download play je výborným riešením, ak máte známych s 3DS. Ak bohužiaľ nemáte, po niekoľkých hodinách, keď všetko zdoláte, pocítite, že vám už Mario Party nemá čo ponúknuť.