Kde bolo, tam bolo, vo svete menom Notthatmuchfurther žili tri obávané monštrá - Zordok, Derp a Kevin, ktoré okrem zabíjania a krvi fascinoval Shakespeare. Jedného dňa sa preto z nudy rozhodli, že vytvoria svoju vlastnú divadelnú hru. Bez toho, aby vedeli, ako sa takáto hra tvorí, zobrali svoje posledné úspory a nakúpili rekvizity. Našťastie čoskoro spoznali trojhlavého démona Zota, ktorý bol v ich krajine známy ako silný kritik divadelných hier a ten im prisľúbil pomoc. A tak sa začala bláznivá šou, na ktorú ste pozvaní aj vy.

Zot za skromných 95% tržieb z hry (po zdanení) sľúbil, že najme troch hercov a priláka veľké publikum. Svoj sľub dodržal a zamestnal bojovníka Cecila, tuláčku Bonnie a mága Gundelfa. Tí nemali žiadne herecké skúsenosti, no chýbajúci talent dokázali ľahko nahradiť šialenou zábavou, ktorá sa odohráva na javisku. Rýchlo sa teda zbavte trémy, pretože predstavenie pomaly začína, diváci sú nároční a práve vy hráte hlavnú úlohu.

Samotná hra je rozdelená na 4 divadelné dejstvá reprezentované ročnými obdobiami, pričom sa tam postupne vystriedajú naši herci a na konci ich čaká finálny boss. Začínate prvým dejstvom, ktoré sa ďalej delí na scény a chopíte sa v ňom úlohy bojovníka Cecila. Princíp hry je jednoduchý. Ocitáte sa na divadelných doskách, kde je vašou úlohou zozbierať cukríky, prekonať nástrahy a následne zobrať ozubené koliesko, ktoré vám zmení kulisy na javisku a vy tak pokračujete ďalej. Jednu scénu tvorí niekoľko kulís. Niektoré z nich sú jednoduché, napríklad stačí preskočiť zopár vecí a iné zas náročnejšie. Tam budete musieť šplhať, ničiť rôznych nepriateľov, vyhýbať sa ozubeným kotúčom, čeliť zmenám kulís za pochodu, rýchlo a presne skákať, uniknúť strelám a podobne.

Cecilove schopnosti sa prejavujú v pohybe, pri jednoduchých a dvojitých skokoch, používaní meča a otočky, pri ktorej seká všetko naokolo a rúti sa vpred. Po niekoľkých scénach nasleduje súboj s bossom, ktorý hádže magické gule, prípadne zosiela blesky. Prvý súboj s bossom si celkom užijete, no keď príde druhý, v ktorom sa deje prakticky to isté, až tak veľmi vás to už nebaví. Aj keď sa bossovia neskôr jemne obmenia, v ich prípade ide o naozaj o nenáročné súboje a často bolo pre mňa úmornejšie zdolať niektorý z bežných levelov ako ten s bossom, ktorý by mal byť podľa autorov ťažší. 

Ešte pred koncom prvého dejstva sa vám odomyká možnosť vstupu do druhého. V ňom sa chopíte úlohy tuláčky Bonnie. Vymenia sa kulisy, upraví hudba a vy hráte ďalej s novou postavou a inými schopnosťami.. Bonnie podobne ako Cecil ovláda meč, no jej špecialitou sú kotrmelce. Tie môže realizovať cez akékoľvek nástrahy bez toho, aby sa to odrazilo na zdraví. V mnohých prípadoch nebudete musieť nevyhnutne preskakovať všetky prekážky, ktoré by vás mohli ohroziť podobne ako Cecila, no stačí sa cez ne iba prekotúľať jednoduchým stlačením jedného tlačidla.

S novou schopnosťou prišli aj ťažšie levely, so silnejšími nepriateľmi moja prvá frustrácia. Tú malo na svedomí občasné opakovanie naozaj dlhej scény sprevádzanej zmenou množstva kulís, ktoré zvládnete len tak-tak. Pritom stačí jediná chybička pri konci a môžete to celé absolvovať odznova - teda keď sa vám minú  životy, ktoré si môžete dopĺňať zbieraním srdiečok. Tie sa však na obrazovke vyskytujú len občas. Prvá postava má 5 životov, druhá 4 a tretia len 3. Ich postupné uberanie ospravedlňuje fakt, že s novou postavou získavate aj lepšie schopnosti. 

Z našej trojice ma najviac bavila tretia postava mága Gundelfa, ktorý sa predstaví v zimných dejstvách/leveloch a ponúkne najlepšie schopnosti. Gundelf dokáže strieľať ľadové gule zo svojej magickej palice do štyroch smerov - hore, dole doľava a doprava, takže sa nebudete musieť k svojim nepriateľom približovať extrémne blízko. Ale ak by to bolo nutné, Gundelf dokáže svojou palicou aj bojovať. Okrem toho vie tiež plachtiť vzduchom a teleportovať sa na krátku vzdialenosť, čo si naozaj v spojení so skokmi užijete. V prípade, že by vás predchádzajúca postava Bonnie až tak neoslovila, na Gundelfa sa skrátka oplatí počkať. Levely s ním som si užíval najviac, práve vďaka jeho zábavným schopnostiam. 

Čo sa týka samotných úrovní, hre by určite prospelo náhodné generovanie prekážok a rôznych nástrah či kulís. Tie sa totiž nastavia pri ďalšom prechádzaní levelu úplne rovnako a vy teda po niekoľkonásobnom opakovaní už viete, čo vás kde čaká. Okrem toho, že to vnáša do úrovní mierny stereotyp, je problém aj v tom, že ak vás čaká naozaj dlhé dejstvo, kde sa mení množstvo kulís, na konci kvôli malej chybičke prídete o posledný život a môžete začať odznova. Iste, každý sa môže mýliť, no ak sa vám tento omyl stane 3-4-krát za sebou, je to únavné. Znovu sa musíte presekať tými istými prekážkami, ktoré už poznáte naspamäť a viete, že sprava sa vysunie taká plošina, zľava bude horieť oheň, tu prídu ozubené kolieska a na konci vás čaká kritická pasáž, s ktorou máte problémy. V tom prípade už nemáte veľmi chuť zopakovať si to celé od začiatku. Takýchto situácií som počas hrania zažil viac a hra je teda niekedy naozaj poriadnou výzvou.

Menej skúsení hráči budú často frustrovaní a možno sklamaní z obťažnosti. Vtedy však môže pomôcť režim kooperácie, kde je možné hrať offline na jednom PC a spolupracovať so svojím kamarátom. Hra prebieha vlastne rovnako s tým rozdielom, že na všetky nástrahy ste dvaja. Je jedno, kto z vás sa dostane prvý k ozubenému kolesu alebo splní potrebné úkony, aby ste sa posunuli ďalej. V tomto režime je tiež ešte jeden, trochu iný teleport, ktorý vás po aktivácii presunie na pozíciu vášho spoluhráča, čo samo osebe veci uľahčuje. Pomáha tiež v situáciách, keď je jeden z hráčov v nebezpečí a ten druhý mu môže ponúknuť svoju bezpečnú pozíciu. Stačí sa len teleportovať.

Ako už bolo spomenuté, v jednotlivých úrovniach zbierate cukríky a ničíte nepriateľov, čo sa odzrkadľuje na vašom skóre. Čím je skóre vyššie, tým je väčší potlesk divákov a ich celková spokojnosť na konci každej scény. Hra obsahuje rebríčky, takže o bodové porovnávanie s kamarátmi v kooperácii nebude núdza. Niektoré scény vám podhadzujú oveľa viac cukríkov než iné, no sú zväčša na čas, pričom po jeho uplynutí cukríky zmiznú a scéna sa automaticky mení bez toto, aby ste museli zobrať ozubené koleso. 

Predvolené ovládanie na klávesnici je trošku krkolomné, keďže sa vaše ruky tlačia na jej ľavej časti s tým, že jedna ovláda pohyb pomocou typickej schémy WASD a skoky medzerníkom, druhá rieši akciu na tlačidlách J a K (L v kooperácii). Keď som to videl, hneď som si chcel akčné klávesy prestaviť, napríklad na numerickú klávesnicu pre pohodlnejšie rozloženie rúk, no hra mi zmenu ovládania, bohužiaľ, neumožnila, preto bol jediným riešením pre pohodlné hranie gamepad. To sa však zmenilo, pretože keď som bol pred koncom hry, dostala nový patch, ktorý pridal podporu myši v menu, V-sync a tiež možnosť nastaviť si klávesnicu podľa svojho uváženia, čo som určite uvítal. Škoda len, že tento takpovediac základ autori zapracovali až tak neskoro po vydaní hry.